Vyznamni prirodovedci a propagatori prirody so vztahom k Breznu

V 40. cisle Horehronia som si so zaujmom precital vystizny prispevok Dusana Gajdosika s nazvom Nemalo Brezno vyznamne osobnosti? Autor v nom velmi spravne poukazuje na skutocnost, ze medzi vyznamne osobnosti, ktorych zivot a dielo sa spaja s Breznom, nepatrili len sportovci. Tym smozrejme vonkoncom nechcem sportovcom upriet ich obrovsku zasluhu na zviditelnovani a propagacii mesta i celeho regionu Horehronia. Prave naopak, dokazem sa uprimne tesit z kazdeho ich uspechu.

Brezno je uz z minulosti zname najma svojimi literarnymi osobnostami, vdaka ktorym sa urcite pravom radi ku koliskam slovenskej literatury, alebo osobnostami nasho narodneho zivota (napr. I. Caban, J. Milchovsky, J. Simonides, J. Chalupka, P. Dobsinsky, K. Kuzmany, M. S. Feriencik, G. K. Zechenter-Laskomersky, A. P. Zaturecky, M. Razus, J. Pohronsky). Lez Brezno malo a ma aj viacej vyznamnych prirodovedcov, ktori na rozdiel od politikov, literatov ci sportovcov nestali a nestoja tak casto v centre zaujmu verejnosti. Pritom vysledky ich usilovnej, systematickej prace su castokrat na svetovej urovni, no na rozdiel od (najma v ostatnych rokoch vyrazne medializovanych a popularizovanych) spominanych sportovcov a politikov spravidla zostavaju pre vacsinu ludi nezname.

V snahe aspon trochu prispiet k ich zviditelneniu pripravujeme Slovnik vyznamnych prirodovedcov a propagatorov prirody so vztahom k mestu Breznu. V nom budu strucnou formou zahrnute uz nezijuce osobnosti prirodnych vied, posobiace v Brezne.

Niektori z nich sa v Brezne narodili a stravili len velmi kratke obdobie ranneho detstva (napr. polyhistor, prirodovedec, narodopisec, archeolog, muzejny pracovnik, novinar a politik Oto Herman, pedagog, ornitolog, preparator, zberatel prirodnin a notar Jan Boroskay. Pritom Herman neskor niekolkokrat dokonca umyselne zatajil Brezno ako miesto svojho narodenia a uvadzal namiesto neho dnesnu cast madarskeho mesta Miskolc, nazvanu Alsohamor). Pri prilezitosti 165. vyrocia narodenia Ota Hermana pripravuju spolocne Statna ochrana prirody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prirody a krajiny Banska Bystrica a mesto Brezno dna 22. novembra v zasadacke mestskeho uradu v Brezne odborny seminar Oto Herman - prirodovedec.

Ini sa v meste narodili a prezili cast svojho zivota, napr. botanik, versovnik, narodny buditel a ucitel Samuel Kupcok (Kupcsok), ktoreho meno sa vsak viacej spaja s jeho neskorsim posobiskom Pukancom, astronom a pedagog Matej Daniel Kmet alebo lekarnik a priekopnik novych farmakologickych metod Daniel Wagner.

Viaceri v meste studovali, alebo pracovne posobili iba kratko, no brezniansky pobyt vyznamne ovplyvnil ich tvorbu (napr. lesnik a priekopnik zalesnovania Jozef Dekret-Matejovie, spisovatel, folklorista, propagator prirody Pavol Dobsinsky, prirodovedec, ucitel a vychovavatel Jan Hanak, lekar a amatersky ornitolog MUDr. Karol Herman, ucitel, prekladatel, publicista a tajomnik Spolku sv. Vojtecha v Trnave Frantisek Otto Matzenauer).

Dalsia cast v Brezne posobila znacny cas svojho zivota a prave pobyt v nom patril k najplodnejsim obdobiam ich zivota. Spomedzi nich spomeniem najma vyraznu osobnost MUDr. Gustava Kazimira Zechentera-Laskomerskeho, ktory nebol iba lekarom, spisovatelom (prozaikom, dramatikom a publicistom) a verejnym cinitelom, ale aj vyznamnym geologom, mineralogom a botanikom. Ini do mesta prisli a stravili jesen zivota (napr. narodnokulturny pracovnik, zberatel ludovej slovesnosti, jazykovedec, pedagog, publicista, evanjelicky a. v. knaz Adolf Peter Zaturecky). Slovnik, ktory by mal vyjst zaciatkom buduceho roka, prinesie informacie o tychto osobnostiach (napr, studia, pracoviska, dielo, clenstvo v spolkoch a spolocnostiach, pobyt v Brezne, pamiatky na pobyt v Brezne a literatura).

Zaroven chcem aj touto formou poprosit vsetkych, ktori mozu akokolvek prispiet k doplneniu informacii o vyznamnych osobnostiach prirodovedy a propagacie prirody so vztahom k nasmu mestu, aby mi ich poslali na adresu: Statna ochrana prirody SR, Centrum ochrany prirody a krajiny, Lazovna 10, 974 01 Banska Bystrica, tel: 088/4154269, e-mail:urban .. sazp.sk. Za vsetky udaje vpored srdecne dakujem!

Peter Urban

Prekvapili ste ma

Ked sa clovek chysta do dochodku, ma vela predstav, co vsetko doteraz este nestinute urobi. Skutocnost ho potom presvedci, ze uz nema tolko sil (ani penazi) a "spotreba" casu je vacsia ako predpoklad.

Dlho som sa chystal navstivit Brezno a dvoch tamojsich ludi. Vela casu som tam nemal, lebo som nevedel, kde byvaju, zacal som sa preto informovat u okoloiducich. Prveho som zastavil mladeho nahliaceho sa muza, aby mi povedal, kde je obchod s polovnickymi potrebami, vysvetlil mi, no hned som tam netrafil. Potom som poziadal mladu zenu, co isla do gymnazia, s podakovanim za informaciu som siel hladat Malinovskeho ulicu, kde byva pani Bozenka, docital som sa o nej v polovnickej knihe i v casopise Zivot, kde rozprava pribehy z mladosti, ked si ju byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg braval na polovacku ako svoj talizman. Konecne som nasiel ulicu i patricny blok, mlada pani, co sprevadzala prvacika do skoly mi odomkla vchodove dvere a zaviedla ma az k vytahu. Na poschodi ma zase mlady muz, pribuzny pani Bozenky, doviedol k nej. Na obojstrannu radost sme si prijemne porozpravali, dozvedel som sa od nej to, co ani v knihe nebolo. Od nej som siel navstivit pana Jozefa na sidlisko Mazornikovo, byval s nim jeho syn - moj dobry priatel, ktory bohuzial pred rokom nahle zomrel. Ako sa tam dostat? Za blokom debatovala Romka v strednom veku so svojou znamou gadzovkou, ale bola ochotna so mnou trochu podist a ukazat mi zastavku mestskej hromadnej dopravy. V autobuse som ukazal obciansky preukaz a sadol som si, vodic ma ale upzornil, ze to nie je autobus mestskej hromadnej dopravy a platim jednu korunu. Ospravedlnil som sa a zaplatil, on mi odpovedal slusne:"Ved sa nic nestalo." V inom okresnom meste sa mi stalo to iste, ale mlady vodic mi vynadal, vraj: "Stary, co nevies citat?" Pana Jozefa som nenasiel doma, jeho sused prevzal pozdrav odo mna a ochotne mi siel vyhladat cas odchodu spoja do mesta.

Viete preco pisem tieto riadky? Nuz preto, lebo som sa zatial v inych mestach nestretol s takou ochotou miestnych ludi informovat cudzieho pocestneho. Bol sice pekny slnecny den, ludia mali dobru naladu, ale uvedomil som si, ze naproti tomu maju aj svoje tazkosti, trapenie, nedostatok penazi, nezamestnanost ci chorobu a predsa boli ku mne taki vludni. Pri kratkej pochodzke mestom som zbadal viac pamatnych tabul hovoriacich o minulosti slavnych slovenskych buditelov, vedcov, spisovatelov, Razusa, Kuzmanyho, Chalupku, Zatureckeho a Zechentera-Laskomerskeho, ktori tam zili a tvorili, nuz mi napadla myslienka, ci ich odkaz nezije i v dusiach terajsich Breznanov? Musia byt na nich hrdi.

Mili Breznania a este milsie Breznianky, prekvapili ste ma svojou vludnostou a nefalsovanou ochotou, este raz vam vdaka!

Karol Kovac, Poprad