31. OKTOBER 2000 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Skaly a skalky

Slovenska priroda je dnes este pritazliva. Signalizuje sice, ze ludom by malo zalezat na kazdom zelenom listocku, na kazdej kvapke vody, aby sme prejavili uctu aj ku kvapke rosy. Ak to dokazeme, priroda nas bude svojim carom uchvacovat este dlhe roky.
Rozmanitost prirody - zelene a zlatiske niziny, lesmi sumiace kopce a pahorkatiny, vrchy pritazene chladnymi stitmi skal - bola naplnou mnohych basni, hudobnych skladieb, ludovych piesni, obsirnych romanov.
Z rozmanitosti prirody si zoberme, povedzme niekolko slov o skalach. Maju tiez svoje clenenie. Okrem toho su aj vzacne (skaly Tatier umoznuju zamestnanost, cize su zarobkovo cinne, kamenolomy...), chranene, vyhladavane, mnohe vsak zatracovane (na poliach, roliach, pastvach...). Su ale nase, slovenske, pritazlive (chranene prirodne utvary), ako napriklad breznianska Skalka (prva i druha), Hricovska skalna ihla, Lupciansky skalny hrib, v oblasti Polany je to Batovsky balvan, Melichova a Janosikova skala... Pri nasej Valaskej je tiez pekny, stihly vapencovy soliter - samotar. Vsetky su pekne, vzacne, chladne, ojedinele, vyhladavane, ale...
Svoju ludsku, esteticku hodnotu maju i okrasne skalky. Stretavame sa s nimi pred domami na dedine, v meste, v zahradkarskych i chatovych regionoch. Charakterizuju ich riecne okruhliaky (pri budove Horehronskeho muzea), derave tufove, vapencove dvadsatkilaky, horske, machom porastene kamene... Pomedzi ne vyrastaju, kvitnu trvalky (bledule, snezienky, prvosienky, poniklec...), ale su v skalkach i letnicky - astricky, okrasne nizkorastuce kriky...
Hovori sa, ze kto ma kvety rad, je dobrym clovekom. Na zaklade vyskytu okrasnych skaliek a kvetinovych zahoncekov niet v nasej spolocnosti ani planej osobnosti. S pestrou krasou kvetov sa stretneme pri obytnom dome na Luckach. Oko pritiahnu i kvietky pri penzione dochodcov a kvety sa objavili i na Razusovej ulici (technicke sluzby)...
Kazda okrasna skalka je urcitym sposobom samostatnym utvarom. Prejavuje sa v nom vkus, aj penazenka majitela, ale...
Medzi skalnickarmi, obdivovatelmi kvetov existuje este vymenny obchod (kvet za kvet) a to je dobre, lebo starkl je pre viacerych (aj dochodcov) cenovo nedostupny.
Uz ci ano alebo nie, tie kamene, skaly, skalky ked su popretkavane kvetmi su maksie, milsie, zhovorcivejsie.

 

Kovac - Kovacik, minulost a pritomnost

(Dokoncenie)

Prirodzene, ze nie vsetci Kovacikovci boli len kovaci. Obce potrebovali len jedneho, pripadne dvoch kovacov, ostatni sa museli chytat roboty drevorubacov, rolnikov... Dokonca po roku 1848 sli do okolitych obci zeliari predavat svoju pracu nemajetnych pracovnikov (vid supis obce Raztoka v roku 1869 488 obyvatelov, zeliar Kovacik). Pre uplnost dodavam, ze poslednym kovacom v C. Balogu - Dobroci bol Jozef Kovacik "Kovacove" a svoju cinnost ukoncil okolo roku 1960. Tym zanikla stala kovacska smikna, jedno z centier dedinskeho zivota a klasicka kovacska praca sa stala legendou pre rozpravky. Kovaci su na to, aby podkuvali. Tak zacali aj Kovacikovci, postupne vsak zanechali kladiva a dali sa vzdelavat. Dnes su sami podkuti - vzdelanim. Su inzinieri, pravnici, lekari, ucitelia a odbornici vo vsetkych oblastiach spolocenskej cinnosti na vsetkych svetovych stranach.
Z rodostromu, ktory sa mi doteraz podarilo zostavit, by som mohol uviest niekolko osobnosti, ale aj zivotnych pribehov. Pre spestrenie aspon jeden. V roku 1911 odisiel za pracou do bani v Pensylvanii v USA z osady C. Balog - Dobroc Ondrej Kovacik s manzelkou a dvoma detmi. Mali devat deti, takze Kovacikov rod sa uchytil aj za oceanom (anglicky Kovacik). Ondrej v tazkej praci v bani v roku 1935 oslepol. Zomrel v roku 1965. Kazdy mame svoj osud. Ondrej aj napriek tomu svoju rodinu ochranil pred dvoma svetovymi vojnami, ktore priniesli ovela vacsie utrpenie celej Europe. Vetva Ondreja v USA ma dnes vyse osemdesiat clenov. Nikto z nich sa na Slovensko nevratil, ale viaceri si s nimi dopisujeme. Jeden zo synov vsak predsa - Charles (Karol), narodeny v roku 1925, ako prislusnik letky anglo - americkych vojsk zucastnil sa na bombardovani rafinerky v Dubovej. Stalo sa to 20. augusta 1944 v nedelnych dopoludnajsich hodinach. Znicili prevazne zasoby pohonnych hmot. Lietadla, ako to bolo zdokumentovane, preleteli aj ponad rodnu obec jeho otca - Cierny Balog. Bolo to v case, ked jeho bratranci na zemi sa pripravovali na otvoreny boj za oslobodenie v SNP. Aj taketo strety prinasa zivot.
V roku 1998 sme do mesta Altoona v Pensylvanii poslali novoknaza Jozefa Kovacika. Pekne to vystihol na vysviacke na namesti v Brezne dna 5. jula 1998 Ing. Rafael Ambros, ked povedal: "Amerika nam dala Mac-Donald a my Slovaci im posielame Mac-Jozef Kovacik." Zrejme mal na mysli vypomoc v duchovnom podkuti a pozdvihnuti Ameriky.
Kovacikovcov obchadza literarny duch. Najviac z neho nacerpal nas rodak a pribuzny, spisovatel Peter Kovacik. Motiv cerpa hlavne zo svojho rodneho okolia a ma dar, ked aj vazne temy vie pretkat humorom. Prikladom je historicka divadelna hra Krcma pod zelenym stromom, ktoru sme mohli opakovane vidiet aj za ucasti autora v podani domacich hercov divadelneho suboru Jana Chalupku pri prilezitosti Dni mesta Brezna. Spisovatel nasiel recept, ako by sa dala riesit prazdnota a beznadej v nezamestnanosti, ktora mnohych trapi aj teraz. Chcel by som citovat repliku, ktoru ustami Ladislava Vagadaya povedal nezamestnany ozran Repan: "Predkovia su na vine, lebo sa dali vytlacit pod Tatry. Keby sme pri mori byvali, aspon by sme ryby lapali."
Kovacikovci nechybaju na ziadnom kulturnom a spolocenskom podujati v meste Brezne. K mestu sa stavaju ako roduverni Breznania. Malo to odraz aj na slavnostnom zastupitelstve v sobotu 7. oktobra. Primator Ing. Vladimir Fasko pamatnou medailou ocenil rad osbnosti, ktore sa zasluzili o rozvoj sportu v Brezne. Z mojho sirsieho rodostromu medzi nimi boli : Ing. Milan Kovacik, veduci detasovaneho pracoviska MTF STU v Brezne za dlhorocnu organizatorsku pracu, najma pri organizovani maratonu v Brezne, Peter Gasperan, podnikatel - fotograf, z rodiny Kovacik po matke, majster v drahovom golfe, ucastnik ME v Milane v roku 1988, trener juniorskych reprezentantov. Na podujati bol pritomny aj dochodca Jan Zemko z rodu Kovacik po matke, dlhorocny organizator najma behov na lyziach, po stopach ucastnikov SNP, pravidelny ucastnik Bielej stopy SNP v kategorii priamych ucastnikov SNP.
Niektori Kovacikovci sa chytali pera a podkuvaju tym, ze prezentuju svoje nazory po novinach. Pricom su vlastne na verejnosti v anonymite. Je tu fakt, ze znacne rozsirenie Kovacikovcov po okoli zvysuje frekvenciu rovnakych priezvisk a mien. Napriklad meno Milan Kovacik sa v poslednom case vyskytuje pod clankami v tyzdennikoch Horehronie alebo Plus 7 dni. Clovek ide po ulici a pytaju sa ho:"Ty si to napisal?" - Nie! "Tak, potom kto?" Telefonny zoznam obsahuje pat Milanov, ja ich poznam sedem. Anonymita je dokonala. Urcite su medzi nami jednotlivci, ktori dokazu respektovat nazory inych, aj ked s nimi nie vzdy suhlasia. Su to vsak pocity na moznost zneuzitia, ze niekto moze nazory ineho pripisovat druhej osobe s umyslom bez jeho vedomia ho stavat do ineho svetla. Preto pre jednoznacnost sa zda, ze aj v uradnom styku sa bude musiet prejst na dalsie doplnkove oznacenie - primenie, ako je to vo viacerych obciach Horehronia. A stojime pred rozhodnutim ako v 17. a 18. storoci, ked oznacenie jednotlivcov Jan, Jozef, Milan... nestacilo a muselo sa doplnit priezviskami. Dnes uz ani priezviska nestacia. Preto znova ziadame upravu matrik, alebo si to poriesime tolerantne medzi Milanmi Kovacikovcami? Ziada si to uskutocnit spolocne zoznamovacie party, na ktorom by sme sa s nam neznamym Milanom Kovacikom - s jednym alebo viacerymi s dovolenim, dohodli na rozlisovacej identifikacii a v pripade spolocnych korenov zaradenim aj do rodostromu.
Pre uplnost dodavam, ze udaje, ktore uvadzam v clanku, v pripade zaujmu mozem preukazat.

Ing. Milan Kovacik, poslanec mestskeho zastupitelstva 

Pranostiky na november

November charakterizuje sychrave pocasie. Vlhko a hmly sa striedaju s obdobim mrazov, ktore likviduju zvysky vegetacie. Rychlo klesa teplota pody, prestavaju rast korene drevin a trvaliek. Zrazky su uz vo forme dazda i snehu a zacinaju vytvarat zimnu zasobu vlahy, ktora bude rastlinam k dispozicii v jarnom obodbi. Dlhsie trvajuca oblacnost skracuje dlzku slnecneho svitu na tri percenta z celeho roka. V prirode je hlboky vegetacny pokoj.

Sneh v novembri zle siatinam neurobi.

...

Ak prvy sneh padne na blato, bude cela zima blatna, ale ak na mraz, ocakavajme bohaty rok.

...

Ked je na Vsechsvatych (1. november) vela blata, bude zima na sneh bohata.

...

Ked den Vsechsvatych zimou oziaba, Martin (11. november) nas potom teplom pohladza.

...

Martin na bielom koni prichadza.

...

Ak je na Martina hmlisto, bude mierna zima isto.

...

Ked sa este na Martina list na strome drzi, tuha zima potom pride a dlho drzi.

...

Ked Martina pominie, medved do brloha zalezie.

...

Vsetci svati s vinom idu, s Leonardom (6. november) hostia pridu, Martin bude sankovat, no aj vino kostovat, Kliment (23. november) s Katarinou (25. november) vyska, no aj Ondrej (30. novembra) vina ziska.

...

Klement (23. november) zimu pritahuje, ale tu uz svaty Peter (21. december) zakoncuje.

...

Katarina na lade, Vianoce na blate, ked Katarina v blate lezi, na Vianoce mrzne, snezi.

...

Ked je na Katarinu priroda snehom prikryta, bude na buduci rok uroda obilia bohata.

...

Sneh, ktory napadne na Ondreja, dlho lezi, len na Gregora (12. marec) do potoka bezi.

...

Ked ondrejsky mesiac pusti, to vsetky pustia, bude mierna zima.

...

Ked na Ondreja hrmi, bude malo orechov.

...

Ked su na Ondreja kvapky na stromoch, bude vela ovocia.

...

Aky je den na Ondreja, take budu aj vsetky sviatky cez zimu.

Mgr. Jozef Pupis

 

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT