Ako dazdik jarny ticho kraca zivot opodial. Do vlasov uz sivu vdychol, vraskami tvar rozoral. Otvor tasku s mladostou, dozadu nech plynie cas, vitame ta s radostou - pod sa tesit medzi nas.
Tymito krasnymi versami sa zacalo slavnostne nedelne popoludnie v Predajnej venovane vsetkym skor narodenym, ale aj ostatnym, ktori si pri chutnom obcerstveni a veselej muzike zaspominali na piesne svojej mladosti. Pod nazvom Vecer seniorov ho pripravili Jednota dochodcov Slovenska, klub dochodcov, kulturna a socialna komisia pri obecnom zastupitelstve s financnou podporou Horehronskeho spotrebneho druzstva v Predajnej. Sviatocne chvile kratkym kulturnym programom svojim starkym sprijemnili deti zo zakladnej a materskej skoly, ktore im odovzdali vlastnorucne zhotovene kvietky. Po podpise do slavnostnej knihy ZPOZu sa k pritomnym prihovorila starostka Ing. Tatiana Contofalska.

O vydarenej akcii svedcila aj nejedna slza, ktora sa zaleskla v oku. Ale tak ako rychlo sa objavila, tak rychlo zmizla, lebo ju rozptylili pekne tony hudby a piesni ich mladosti v podani pani Medvedovej a pana Weisa z Podbrezovej. A tak krasne a sviatocne popoludnie sa zmenilo na druznu a veselu zabavu, ktora skoncila az v neskorych vecernych hodinach. Na zabave nechybala ani tombola a mnohi si odniesli pekne ceny. Podakovanie za toto pekne podujatie si zasluzia hlavne Maria Molcanyova, Ing. Tatiana Contofalska, Anna Mikloskova, Melania Citterbergova, Ida Cumova, Margita Flaskova, Lubos Ofukany, Janka Rusnakova, ale aj najmensie deti.

...

Slovensky zvaz zahradkarov v Predajnej v spolupraci s kulturnou komisiou pri obecnom zastupitelstve 20. oktobra zorganizovali v spolocenskom dome vystavku spojenu so sutazou o najkrajsie a najchutnejsie jablko roka pod spolocnym nazvom Z darov zeme.
Objavili sa tu napriklad 15 - 17-kilogramove tekvice, nadherna mrkva s petrzlenom, obrovske hlavy kalerabu, cerstve hlavky salatu, cvikle, velke hlavy krmnej repy. V inom kute mohli navstevnici obdivovat "velku rodinu zvieratiek" - zemiakov zvlastnych tvarov alebo ine s takmer kilogramovou hmotnostou. Z inej strany vabili oci prekrasne sfarbene jablka, hrusky, hrozno. Vsetko toto doplnali kresby ziakov.
V sutazi o najkrajsie a najchutnejsie jablko podla odovzdanych hlasov prve miesto ziskal Ing. Jan Chamko s odrodou Rubin, druhe miesto Kvetka Pindiakova s odrodou Golden Delicius a tretie Eva Kohutikova s odrodou Idaret. Vsetkym podakovala a ceny odovzdala starostka Ing. Tatiana Contofalska. Okrem ocenenych svoje vypestovane odrody na vystavku priniesli aj Igor Foltin, Frantisek Foltany, Ondrej Majer, Vladimir Cizmarik, Peter Turzik, Jozef Fekiac, Pavol Lukacin, Peter Rohac, Vierka Slamkova a Monika Kuracinova.
Este raz dakujeme

Bozena Sulkova

Fujarista z Helpy

Uz po roky dlhe chodievam do Helpy skoro ako domov. Za krasou zvykov, obycajov, piesni. A ked som sa nedavno stretol na folklornych slavnostiach vo Zvolene s fujaristom, ktory mi hned padol do oka a povedal mi, ze je rodakom z Helpy, moja radost bola o to vacsia. Ale podme pekne po poriadku.
Hoci detstvo prezil v Helpe, aj roky mladenecke, s drevom neprichadzal do styku. Ale ako sa hovori, neraz staci clovekovi len malo, aby objavil v sebe skryty talent a lasku k materialu. Takto dajako to bolo aj s Michalom Filom, lebo o nom bude rec. Za vsetko vraj moze otec, ale hlavne svokor. Ked sa Michal ozenil, spolu obchadzali trhy, jarmoky, obdivovali sikovne ruky vyrobcov ludovych hudobnych nastrojov. Sem - tam dajaky ten nastroj si aj kupili. Az raz... Je to uz par rockov, kedy sa aj Michal rozhodol, ze to skusi. Ale zaciatky neboli lahke, nebolo toho, kto by poradil, pomohol. Az nakoniec nasla sa dobra dusa - bol to Breznan Palko Libica, vyrobca hudobnych nastrojov. Pomohol mu, ukazal co - ako. Potom sa uz Michal uberal vlastnou cestou.
Po case sa prestahoval do Banskej Bystrice, najskor do maleho internatneho bytu, potom na sidlisko v Sasovej. No nech uz bolo, ako bolo, uz sa nevzdal svojho konicka. Majstroval doma, na balkone, v pivnicke. A tak ako pribudalo rokov hladania a prace, tak pribudalo peknych a dobrych hudobnych nastrojov, tak pribudalo aj uspechov. Chyr o jeho peknej robote sa rozletel nielen po Horehroni, ale skoro po celom Slovensku. Jeho precizna robota, vyzdoba, si same hladali zaujemcov. Ale ako sam hovori:" Cesta od najdenia dreva, cez susenie, vrtanie, opracovanie, ladenie, cez vyzdobu az do casu, kedy si na hudobnom nastroji po prvykrat zahram, je dlha. Ked hram na vyrobenom nastroji po prvykrat, zda sa mi, ze ho ozivujem, ze mu davam dusu".
Preto ho vitaju vsade, kde pride, v Kezmarku na Europskych ludovych remeslach, vo Vychodnej, Helpe, Detve, na bratislavskom hrade. Ale dobre meno o jeho vyrobkoch, ale aj o hre na hudobne nastoje sa roznieslo aj za hranice nasho Slovenska. Takto postupne z chlapca samouka vyrasta majster ludovo umeleckej vyroby. Ako inak by mu pred rokom boli udelili v Ruzomberku na celoslovenskej sutazi cenu za najlepsi a najkrajsi hudobny nastroj! Fujarky, pistalky z bazy, solnicky, crpaky zo svorov... Zadival som sa na jeho ruky a uvedomil som si, ze drevo ho poslucha, poddava sa jeho predstavam. Len citis tichu radost nad necakanym darom, ktoru tvorca v sebe ma. Dotknes sa jeho vyrobkov a pocitis teplo hory, vonu hory a prirody. Divas sa pozorne a zrazu zistis, ze nepreslo vela casu a drevo za chvilku bude hrat.
Nie, Michal Filo od svojich skromnych zaciatkov nebol vyrobcom rekorderom, aj ked kazda korunka by sa mu zisla. Zameral sa na kvalitu, krasu, ktora je odrazom jeho duse. Ako sam hovori: "S kazdym vyrobkom sa tazko luci, to ako by odchadzal aj kus mojho srdca." Ked sa mal priblizit cas mojho odchodu, zavolal k sebe svojho syna Matusa a podal mu jednu z pistaliek, aby mi spolu zahrali. Dobre im to ladilo. Dozvedel som sa, ze chodi s nim k dalsiemu velkemu majstrovi - Dusanovi Holikovi z Ocovej do ucenia. Ako dobre, pomyslel som si, aj tu sa potvrdzuje, ze jablko nepada daleko od stromu.
Ten, kto nesiel polnou cestou, nevkrocil do drevenicky so sindlovou strechou, neokusil chut syra a cierneho chleba, nenapil sa zo studnicky pramenistej vody, nestretol sa s drevom vo vsetkych jeho podobach, ten nevie ako vonia rodny kraj. A ako som mal moznost sa presvedcit, Misko Filo toto vsetko okusil v rodnom kraji, ktorym preteka Hron.

Vojtech Majling

8. Stredovek

Stredovek je v archeologickom badani snad najviac skumana oblast, pretoze toto historicke obdobie sa viac-menej dotyka aj sucasnosti - su prezentovane vyznamne a honosne stavby hradov a pevnosti a boli polozene aj zaklady dnesneho duchovneho a kulturneho zivota.
Horne Pohronie vstupuje do dejin uz v prvej polovici 13. storocia vybudovanim hradu Lupca a blizkeho klastora v terajsej obci Slovenska Lupca. Vystaba takychto na tu dobu narocnych stavieb a plnenie ich funkcii predpoklada silne hosodarske zazemie, zalozene na ludnatosti okolia. Kedze velku cast uzemia pokryval tzv. zvolensky les "silva de Zvolen, silva regia", bol az do konca 15. storocia oblubenym lovnym revirom uhorskych kralov.
V polovici 13. storocia kral Bello IV. povysil banicku osadu Bystrica na kralovske mesto a o nieco neskorsie dostali mestske privilegia aj Lubietova (v roku 1379) a Brezno (v roku 1380 - "Bryzna iuxta Gran"). Oblast Brezna sa vsak spomina uz ovela skor v listine krala Bellu IV. v roku 1265. Lupcianske hradne panstvo casto komunikovalo s okolitymi obcami a mesteckami. Vdruhej polovici 15. storocia dochadza k sporu medzi Breznom a rodom Doci sidliacim na hrade Lupca. Koncom 15. storocia sa spory vyhrotili k nasilnostiam.
Nastupom Fuggerovsko-Thurzovskej mediarskej spolocnosti sa presuva centrum hospodarskeho a politickeho zivota do Banskej Bystrice, kde prosperujuca spolocnost mesto aj celu oblast vyrazne pozdvihla.
Zacina historicke obdobie, kedy archeologia a jej vysledky su doplnane pisomnymi dokladmi a prichadza obdobie novoveku.

Mgr. Peter Mosny