| Do konca tohto
roka by mal byt vypracovany definitivny variant rekonstrukcie breznianskeho namestia, na
ktorom sa bude podielat siroka verejnost, poslanci, statne organy a odbornici. Autorsky
kolektiv Ing. arch. Jozef Frtus a Ing. arch. Tomas Sobota vypracovali tri varianty tejto
rekonstrukcie (zverejnili sme ich v Horehroni a do konca oktobra boli vystavene vo vyklade
obchodneho domu). Zaujimalo nas, ci si ich okoloiduci vsimli a ak aj nie, aky je ich nazor
na zmeny namestia: |
S anketovym
mikrofonom
|
Viera Narodova, nezamestnana, Brezno:
- Nevsimla som si ich, ale myslim si, ze by to bolo "prima", pretoze
zmena nezaskodi. Kazda zmena je dobra. Byvam tu uz dvadsatsedem rokov, takze na namestie
som si uz zvykla. Ako hovorim, da sa zvyknut na vsetko, ale prijemna zmena je dobra.
Maria Polonyova, dochodkyna, Brezno:
- Projekty rekonstrukcie som nepostrehla, idem si ich pozriet. Mne osobne sa
namestie paci, az na tie auta. Je tu cisto, ale skraslovat treba, vsetky mesta skrasluju,
aj nam by sa zislo trosicka.
Margita Svihorikova, dochodkyna, Brezno:
- Nevidela som ich, ale mne sa namestie paci. Hovorite, ze sa uvazuje s vyuzitim
veze pre mensie bistro? No, ked sa to tak vezme, volakedy bol vo vezi byt, pamatam si, ze
tam byvali Giertlovci. Alebo fontana? Ta chyba, veru by mohla byt obnovena. Ked uz auta
prejdu namestim, neviem, preco by tam nemohli aj stat.
Jozef Gasperan, geolog, Filipovo:
- Nie som Breznan, a tak som sa nad tym nezamyslal, nestudoval som to. Podla mna
namestie celkom "ujde". Mne osobne sa tu parkovanie nepaci, mohlo to byt kdesi
bokom od namestia. Dobre by bolo, keby doprava bola vylucena, inak sa mi namestie paci.
Silvia Selhoffer, zivnostnicka, Brezno:
- Pozerala som si vsetky tri varianty a najviac sa mi paci ten treti. Hlavne
preto, ze v centre bude menej aut, bude to riesene obchvatom a tym padom budeme mat v
meste viacej zelene a cisteho vzduchu.
Jana Giertlova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Neviem o projektoch rekonstrukcie. Na nasom namesti mi chyba nieco na
posedenie, na oddychnutie. S cistotou je to uz lepsie, v lete bolo vela kvetov. Bolo by
dobre, keby bolo v meste menej aut, citit, ze vzduch je tu znecisteny.
Jozef Lukac, dochodca, Brezno:
- Precital som si o tom v Horehroni. Myslim si, ze projektanti, ktori to
projektovali su skutocni odbornici a vedia, co chcu pre Brezno a jeho zivotne prostredie.
Treba, aby odborna komisia rozhodla, ktory z tychto troch projektov je najvyhodnejsi. Sme
laici a devatdesiat percent ludi tomu nerozumie. Ani poslanci v mestskom zastupitelstve
nemusia tomuto vsetkemu rozumiet, je dolezite, aby tam neboli lobisticke skupiny, ktore
odhlasuhju, ze tento projekt je najlepsi a nemusi byt najlepsi. Podla mna s namestim treba
nieco urobit, najma s parkovanim. Na lavej strane je zelene dost, ale napravo sa to ani
velmi upravit neda.
Nielen
ucenim sa ziak vzdelava
Tyzden pred jesennymi prazdninami priniesol pre ziakov v
Zakladnej skole v Benusi niekolko zaujimavych podujati.
V utorok nielen ich, ale aj skolakov potesili sokoliari z Junior centra v Banskej
Bystrici. Oci deti svietili pri ukazkach vycviku jastraba, sovy, krkavca. Uhybali sa , ked
lietali okolo, pohladom ich povzdbudzovali, aby uz prileteli a nebodaj neostali na
nedalekom strome. Cvicitelia okrem uvodneho rozpravania o kazdkom dravcovi odpovedali
detom na vela zvedavych otazok.
Vo stvrtok privatala benusska skola ziakov zo susednych skol na Majstrovstvach
Horehornia v cezpolnom behu. Na trati dlhej 620 m a 1240 m, ktora viedla krasnou prirodou
sutazilo dovedna 81 pretekarov. Vysledky: dievcata: 4. - 5. rocnik 1. Simona Hroncekova,
Helpa, 2. Monika Sajgalikova, Benus, 3. Janka Jambrichova, Telgart; 6. - 7. rocnik: 1.
Martina Gasperanova, Telgart, 2. Veronika Lihanova, Polomka, 3. Gabriela Citterbergova,
Benus; 8. - 9. rocnik: 1. Zuzana Majerikova, 2. Lucia Gasperanova, obe Benus, 3. Katarina
Hudakova, Pohorela; chlapci: 4. - 5. rocnik: 1. Matej Meskar, Pohorela, 2. Jozef
Rejdovian, Telgart, 3. Erik Srnka, Benus; 6. - 7. rocnik: Stanislav Licko, Benus, 2. Jozef
Pribylina, Helpa, 3. Peter Koren, Helpa; 8. - 9. rocnik:1. Miroslav Berky, Polomka, 2.
Marek Buvala, Pohorela, 3. Leonard Luptak, Benus.
K jeseni patria neodmyslitelne aj sarkany. Rozhodnutie o tom, kto ma najkrajsieho a
najlepsieho, vyriesila sutaz. Na kopci za skolou sa vo stvrtok popoludni objavili pekne a
napadite sarkany, ktore hondotila detska porota. Majitelkou najkrajsieho sarkana sa stala
stvrtacka Martinka Murgasova, najlepsie lietal sarkan tretiaka Jurka Pobisa.
Dagmar Mihokova Zakladna skola Benus
|
Kde
sme sa hrali my?
Neda mi, aby som nezareagoval na clanok z Horehornia c. 42, v
ktorom sa autorka clanku pyta na to, kde maju hrat futbal panelakove deti. No rozhodne nie
medzi panelakmi na travnikoch. Teraz mam uz sestdesiatosem rokov a byval som na Ulici Csl.
armady. Ja a moji vrstovnici sme chodili hravat futbal na terajsie stare ihrisko alebo na
ihrisko pri sokolovni (terajsie golfove), tiez do Halan na jarmocisko.
Moznosti su aj teraz, lenze rodicia su prilis narocni a deti pohodlne. Aj teraz sa
da hrat na starom futbalovom ihrisku, na ihrisku pri skole na Pionierskej ulici, aj na
futbalovom stadione na skvarovom ihrisku alebo v priestore, kde byvaju "blsaky".
Tiez za obchodom Televizor, len to je o nieco dalej. Nam nikdy nenapadlo, ze by sme futbal
hrali na luke, to by nam gazda obkosil nohy. Raz sme hrali na pokosenej luke, kde sa
mlatilo obilie. Isiel tade gazda a hrajucim chlapcom povedal, aby mu prihrali, ze si
kopne. Nic netusiaci chlapec mu prihral, gazda futbal zobral z vrecka vytiahol nozik,
pichol nam do lopty a dorezal ju. Hodil nam ju nazpat a povedal, ze na jeho luke nas
nechce viac vidiet hrat futbal. Viete, co pre nas futbal znamenal v dobe druhej svetovej
vojny alebo tesne po nej? Bol to pre nas poklad. Takto sme prisli o futbalovu loptu a
futbal sme nemohli na dlhsiu dobu hrat nikde. |
Desat rokov cinnosti Jednoty dochodcov na Slovensku
V tomto jubilejnom roku 2000 zavrsila Jednota dochodcov na Slovensku desat
rokov svojej existencie. Vznikla ako nepoliticke obcianske zdruzenie. Cielom a poslanim je
zjednocovat obcanov tretieho veku a viest ich k spravnemu vyuzivaniu svojho casu, k
spolocenskej cinnosti, dalsiemu vzdelavaniu, ale aj prostrednictvom svojich volenych
organov usilovat sa o zachovanie i zlepsenie socialnej situacie vsetkych dochodcov. O
naplnanie tohto poslania usiluju sa v mestach a obciach zakladne organizacie na cele s
vybormi. Celu cinnost vedu a koordinuju volene okresne a krajske organy a Ustredie Jednoty
dochodcov v Bratislave pod vedenim predsedu prof. Ing. Jana Tomovcika, CsC. Informacie a
osveta su prostrednictvom casopisov Treti vek, Senior a spravodaj Informator. Organizacia
sa riadi stanovami a uzneseniami volenych organov. Jednotu dochodcov na Slovensku
akceptuju najvyssie politicke miesta, vlada, Narodna rada SR a na urovni krajov, okresov a
obci statna sprava i obecne zastupitelstva.
Byt clenom Jednoty by mala byt cest i moralna povinnost dochodcov, lebo jednota
bojuje za vsetkych dochodcov bez ohladu, ci su alebo nie su clenmi organizacie.
...
Desat rokov svojej existencie si v oktobri pripomenuli aj clenovia vyborov
zakladnych organizacii Jednoty dochodcov na Slovensku v okrese Brezno na spolocenskom
posedeni v breznianskej restauracii Omega, kde okresna organizacia pod vedenim dlhorocneho
obetaveho predsedu Tibora Gillu zorganizovala stretnutie clenov.
O pestrej cinnosti ZO JDS v obciach budeme pisat aj v buducnosti, pre dnesok
niekolko cisiel. V okrese su zakladne organizacie v dvanastich obciach s 1253 clenmi.
Najpocetnejsia je vo Valaskej s 276 clenmi (udaj z maja), najmensia je v Piesku s 13
clenmi. Organizacie nemaju v Polomke, Bacuchu, C. Balogu, ale ani v Hornej a Dolenej
Lehote, Jaseni a v dalsich obciach. Ulohou buduceho volebneho obdobia je ziskat dalsich
clenov a zalozit nove organizacie, najma v spominanych obciach.
Elena Schneidgenova, podpredsednicka OO JDS Brezno. |
