Elena Slivkova, dochodkyna, Brezno:

- Vzdy ma vybavili k mojej spokojnosti, ale s technickymi sluzbami som nespokojna. Byvam na Hornej ulici, kde nam cez zimu vypluhuju dvakrat a to je vsetko. Nad nasimi domami je svah, ktory si sami cistime. Za patnast rokov, co tam byvame, to este nikto neupratal, nevycistil cestu. Ale so sluzbami mestskeho uradu som velmi spokojna, v okresnom urade som este nebola.

Andrej Ambroz, robotnik, Brezno:

- Vybavujem vselijake uradne veci a mam velmi dobre skusenosti. Zatial mi vzdy vysli v ustrety a vsetko som vybavil. Otvaracie hodiny mi nerobia problemy, pretoze robim na zmeny. Horsie je len to, ze su vsade vyssie poplatky.

Elena Stulrajterova, nezamestnana, Podbrezova:

- Po uradoch dako nechodim, iba na odbor socialnych veci a tam je to v poriadku, nemozem sa stazovat.

Rudo Molcan, kontrolor, Brezno:

- Podla mna by sa mohli rozsirit uradne hodiny, lebo v dnesnej dobe je tri razy do tyzdna velmi malo. Ludia su viacej zaneprazdneni ako dakedy. Takze, nebolo by zle, keby uradne hodiny rozsirili na kazdy den a hlavne dlhsie, lebo niekedy je to do pol tretej a v piatok len do dvanastej a ludia si taketo zalezitosti vacsinou odkladaju na piatok. Myslim si, ze pristup uradnikov sa v poslednom obdobi zlepsuje.

Bibiana Bizubova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Po uradnej stranke je to velmi dobre. Pred materskou dovolenkou som bola nezamestnana, mala som dobru kuratorku, vyhovela mi po kazdej stranke. Myslim si, ze v urade prace sa dost dobre staraju o nezamestnanych, ponukaju rozlicne rekvalifikacne kurzy. S inymi uradmi zatial skusenosti nemam.

Jan Gazur, zivnostnik, Sumiac:

- Nechodim po uradoch, len ked vybavujem zivnostenske zalezitosti a to je v poriadku, vzdy som spokojny, vsade je ochota. Co ma mrzi, to su priechody pre chodcov, nie su riadne vyznacene a soferi nezastanu. V tomto smere by sa mala spravit naprava. Ja som mlady a ujdem, ale co starsi ludia? Mestska policia by si mala "posvietit" na takychto soferov.

Viktoria Trajtelova, dochodkyna, Brezno:

- Urady malo vyuzivam, ale doteraz som bola vzdy spokojna aj s uradnymi hodinami, zariadim sa tak, ze idem, ked je otvorene. Naposledy som bola platit domovu dan.

Magda Brazdilova, projektantka, Brezno:

- Ked som bola zaplatit dan za psa, velmi milo ma prekvapilo spravanie uradnikov. Hoci mali prestavku pre nejake pracovne povinnosti, zavolali ma dovnutra. Bola som velmi spokojna, ze mi vysli v ustrety.

Jarne zamyslenie

Zamyslime sa v dobrej nadeji, co nam prinesie dvetisica prva jar nasho letopoctu. Niekomu radost, niekomu zivorenie a chorobu, niekomu smutok zo straty najblizsieho a niekomu novy zivot. Zloba, nenavist a zavist by mali v tomto obdobi vymiznut nielen z nasich tvari, ale aj z nasich srdc. Preto i v nepredvidanych tazkostiach vazme si ludsky zivot v plnej miere, k comu nam dava prilezitost prave jar, predzvest ozivenia prirody a podnet k uprimnym a laskavym ludskym vztahom. Mame teda moznost hned z jari byt jari vo vsetkych dobrych predsavzatiach.

Vojtech Ridzon 

Breznianske horne luky, blizsie i vzdialenejsie haje, hory, polia, pastvy, strane od vcasnej jari az do neskorej jesene su posiate velkym mnozstvom kvetin, ktore sa honosia nadhernymi farbami. Na hornych lukach hned z jari prekvitaju snezienky a safran jarny. Na mokrych lukach a pri potokoch nezabudka mociarna a blyskac jarny. Koncom maja a v juni su breznianske horne luky najkrajsie. Prirodu krasli rad hornych kvetov. Rastie tu kukucka lucna, vlci mak, fialka vonava, salvia lekarska, materina duska, kralik biely, cistec lesny, hviezdica hajna, sedmokraska obycajna, harmancek - najznamejsia lieciva rastlina na kozu, oci a brusne bolesti. A teraz ideme na uzky chodnik krajom bukoveho lesa smerom pod Skalku ku studnickam na cistu pramenistu vodu pod bukom. Tam je aj lavicka na posedenie aj na jedenie. Po odpocinku pokracujeme uzkym chodnikom domov. V prirode fajcit neslobodno!

Stefan Libic

 Vlamania, kradeze...

Coraz castejsie citame v dennikoch, tyzdennikoch o kradeziach v bytoch, v pivniciach, garazach. Obyvatel sidliska zacina pocitovat bezmocnost, lebo objasnenost tychto vlamaciek je miziva a trufalost zlodejov rastie.
Casto vieme, alebo tusime, ze potencionalni pachatelia vyrastaju v partiach este skolakov, kde drzost a bezohladnost niektorych ,,deti" aj trinastrocnych nas uvadza do uzasu. Policia pozna tieto typy, ale kym nema dokazy, moze ich len vypocut a pustit domov k mame a otcovi. Rodicov, ktori na svoju ratolest nedaju dopustit, vobec nezaujima, ci deti fajcia este len marlborky, alebo uz aj travu, alkohol si kupia bez problemov v kazdom obchode alebo krcme. Tieto deticky uz teraz maju vytycenu svoju zivotnu filozofiu - urcite nepracovat a uzivat si zivot, ktory vidia v ,,oskarovych" americkych, mexickych, spanielskych filmoch, v kvalitnych telenovelach a na videokazetach. Nemaju ziadnu uctu ku starsim ani ku mladsim, ziadnu uctu k ucitelom a ani k vlastnym rodicom, ktorych budu zmykat dovtedy, kym sa nedostanu do vazenia a ked sa vratia patricne vyskoleni na slobodu, budu v tom pokracovat, uz budu ,,lektormi" a mozu vychovavat dalsi ,,krimidorast".
Co zostava nam ostatnym? Musime nainstalovat bezpecnostne systemy v bytoch, pivniciach, garazach. Okna, dvere zamrezovat a sklene casti z vnutra natriet, aby nebolo vidiet, ci mate bicykel, babetu, vrtacku. Treba si kupit bezpecnostne dvere aj so zarubnou, ktora sa neda roztiahnut. Treba si kupit osobnu zbran so zbrojnym pasom. Na Mazornikove si treba bicykle vynasat na logiu a tam ich treba previazat retazou, pripravit si bejzbalovu palicu, ktorou budete odhovarat od trestneho cinu lupeze balkonoveho eskamotera. Ked urobime tieto zakladne kroky, treba nam dufat, ze sme spravili vsetko na odvratenie nebezpecenstva a pripadne sa tesit z toho, ze nevykradli mna, ale suseda.
Ake prostriedky moze pouzit obcan, ked prichyti zlodeja na svojom balkone, v byte, v pivnici? Ktoru kost mu moze zlomit, aby nesedel dlhsie ako zlodej? Ktore zbrane moze pouzit a akym sposobom?
Na zaver. Vsetci v tomto meste by sme mali potlacit nasu kocurkovsku crtu ,,co ta nepali nehas" a pomoct policajtom informaciami o pochybnych aktivitach v nasom okoli.

L. Siman

Nie je zadlzenost ako zadlzenost...

Kazda z obci okresu Brezno sa bori s financnymi problemami. Pri niektorych je najvacsim problemom ich zadlzenost. Velmi si vazim pracu vsetkych starostov, poslancov a pracovnikov, ktori pracuju na roznych postoch v jednotlivych obciach. Neprislucha mi hodnotit ich pracu a vyjadrovat sa k ich problemom.
Svoj prispevok zameriavam na zadlzenost obce Polomka. V roznych dennikoch, tyzdennikoch a casopisoch sa neustale pise o zadlzenosti Polomky. Chcem sa vratit k volebnemu obdobiu rokov 1990 az 1994, v ktorom si Polomka zobrala prvy uver na vystavbu cistiarne odpadovych vod. Splacanie toho uveru a urokov sa realizovalo este aj vo volebnom obdobi rokov 1994 az 1998, v ktorom obec z tohto uveru splatila 6 milionov korun. Po splateni tejto sumy sa obec rozhodla pre dalsie uvery na zariadenie zasnezovania lyziarskych zjazdoviek a na vystavbu poziarnej nadrze. Tieto stavby boli realizovane na podporu letnej a zimnej turistiky a aj k celkovemu rozvoju Polomky.
To, ze to bol spravny krok, by mali potvrdit aj vysledky a hodnotenia lyziarskych sezon rokov 1998 az 2001, ale tieto sa v clankoch nikde neuvadzaju. Nie je uvedene ani to, kolko z tychto uverov je uz splatene, lebo je pozoruhodne, ze z uverov 10,5 miliona korun (Smer magazin clanok z 20. marca 2001) je este po takmer piatich rokoch dlh z uverov a urokov 22 milionov korun. V minulom volebnom obdobi bolo z tychto uverov splatenych asi 5,5 miliona korun a v tomto volebnom obdobi sa splaca za kazdy rok asi 3 miliony korun (v roku 2001 je splatka 2,7 miliona, clanok z 20. marca 2001).
Nikde nie je uvedene ani to, ze obec ziskala z Ministerstva hospodarstva SR na splatenie uroku uver 3 miliony korun, zo statnych fondov 2 miliony korun na poziarnu nadrz a kanalizaciu. Neuvadza sa ani to, ze si Polomka zobrala uz v tomto volebnom obdobi preklenovaci uver 3 miliony korun.
Obec Polomka prijala opatrenia na znizenie nakladov a prepustila sest zamestnancov obecneho uradu (clanok z 20. marca 2001). Preco nie je v tomto clanku uvedene aj to, kolko bolo prijatych novych zamestnancov a o kolko sa znizili naklady?
V tychto clankoch ma velmi znepokojuje skutocnost, ze sa stale utoci na minule volebne obdobie, lebo aj pan starosta a mnohi poslanci terajsieho obecneho zastupitelstva boli v poslaneckom zbore v minulom volebnom obdobi. Skutocnost, ze je obec zadlzena vyplynula hlavne z toho, ze si svoje danove povinnosti, konkretne dan z nehnutelnosti neplnili podniky na uzemi obce (konkretne aspon niektore - Drevokombinat a jeho nastupca Horehronska drevarska fabrika Polomka, Holzint pila Polomka...). Prave tato dan z nehnutelnosti mala vykryt splacanie uveru a urokov z nich.
Na zaver dodavam, ze som sa rozhodla v mojom prispevku rozviest len niektore skutocnosti, ktore aspon ciastocne prinesu objektivnejsi pohlad na tuto problematiku. Prajem panovi starostovi, poslancom obecneho zastupitelstva a pracovnikom obce, aby v tomto volebnom obdobi urobili este vela hodnotnej prace spojenej aj s tym, ze sa podlznosti obce voci veritelom podari znizit a vytvorit podmienky do noveho volebneho obdobia, v ktorom sa mozu mnohi znovu stretnut.

Ing. Anna Pravotiakova

Je tu maj,

privlastok najkrajsi mesiac roka, mesiac lasky, mesiac prebudzajucej sa bozej prirody. Obdivujeme, vzdychame, ale najviac ublizujeme, devastujeme. Pan tvorstva, clovece spamataj sa! To, co sa prebudza, to, co v prirode zije, chodi a plazi sa, nie je tvoje. Je to bohatstvo aj pre buduce generacie. Ak chces zit, nechaj zit. Z celej duse obdivuj a chran, aby aj o rok prisiel znova najkrajsi mesiac roka maj. Spolu si to zelajme aj my obcania Horehronia.

Milan Kovacik

Co prinesie do kazdodenneho zivota?

Reforma verejnej spravy je snad kazdodennou temou nasich politikov. Citame o nej v novinach, pocujeme o nej v rozhlase ci v televizii. Hovoria o pocte vyssich uzemnych celkov, kolko ich bude a preco. Priznam sa, velmi tomuto politickemu zapasu nerozumiem. Mna, obycajneho cloveka z Horehronia, skor zaujima, co tato reforma prinesie do nasho bezneho kazdodenneho zivota.
Podstatou reformy verejnej spravy je jej decentralizacia. Nasim citatelom este musim povedat, co je verejna sprava. Sklada sa z dvoch zloziek: statnej spravy a samospravy. Do statnej spravy patria okresne, krajske urady, sudnictvo, prokuratura a zlozky Policajneho zboru, ale aj ministerstva. Samospravu, zatial "len" na miestnej urovni v obciach a v mestach, predstavuju obecne (mestske) zastupitelstva a starostovia (primatori) ako statutarni predstavitelia samosprav.
Teraz k vlastnej reforme. Znova podstatou je, aby siroky okruh kompetencii, ktore su vykonavane "statom" sa priblizili k obcanovi, aby tento mohol priamo ovplyvnit (prostrednictvom svojich poslancov) chod nielen obce, ale regionu. Podstatne je, aby statne organy predlozili kompetencie (vykonne funkcie), ktore bude vykonavat samosprava. Ale to uz nielen obec, ale samosprava urciteho regionu, tzv. vyssi samospravny uzemny celok (VUC).
V sucasnosti (asi dva roky) vsak prebiehaju rozhovory o politickom rozdeleni Slovenskej republiky na krajske urady a VUC, ale zial, nie o rozsahu delenia kompetencii zo statnych organov na samospravne organy miestnej (existujucej) a regionalnej urovne. A priamo, ako sa to prejavi v kazdodennom zivote? Na rozvoj regionu, u nas napr. banskobystrickeho VUC tak, ze o prioritach rozvoja najma tercialnej sfery vyuzitia uzemia, dopravnej struktury atd, bude rozhodovat zbor poslancov zvolenych obcanmi regionu a realizovat vykonny aparat miestnej ci regionalnej samospravy. Pretoze vela kompetencii (zatial nevieme ktore) prejde na miestnu samospravu - obec, tato napr. v stavebnom konani si nebude moct dovolit platit odbornych zamestnancov, budu dobrovolne vytvorene spolocne uradovne miestnej samospravy pre niekolko obci. Ako ste sa uz mohli v Horehroni docitat, predbezne su Regionalnym zdruzenim miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria navrhnute spolocne uradovne pre vykon niektorych odbornych funkcii v Brezne, Polomke, Podbrezovej, pripadne v Ciernom Balogu. netreba sa bat, obec, obecny urad zostane, len niektore cinnosti, ako som spomenul, stavebny urad, socialne davky, vystavba a udrzba materskych a zakladnych skol atd., by boli odborne, podla rozhodnutia obce vykonavane v spolocnom urade, na chod ktoreho by obce prispievali napr. podla rozsahu vykonov a poctu obyvatelov. Je to zlozity mechanizmus, ale potrebny na to, aby obcan mohol mat priamy vplyv na rozhodovanie o vacsom baliku kompetencii ako doteraz. Treba to aj preto, ze predvstupove a strukturalne fondy z krajin Europskej unie smeruju len do samospravnych uzemnych celkov.

Ing. Vladimir Fasko, predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria

Dakujeme ...

Mestska policia v Brezne dakuje riaditelke Specialnej zakladnej skoly v Brezne Ludmile Vraniakovej a pedagogickemu zboru za to, ze im so ziakmi pomohli od smeti vycistit dolinu Rury a Drahsiar.