Cic, koza, kozina, daj nam syra gazdina, ak nam syra nedodas, slabych chlapov vychovas...
(ludova)

Dnes stratime par slov o kozach - socialistickych kravickach, ako sa o nich vysmesne hovorilo, lebo prave kozy, kozliatka sa casto v minulosti dostavali do jedalnych listkov v dedinach, v mesteckach.
Koza domaca je prezuvavec. Zije s clovekom od davna - davna. Je udajne priatelska, ale okrem dobroty vie cloveka aj nahnevat. Rada totiz obhryza vsetko zelene v jej blizkosti, uz ci je to makke alebo chrumkave. Na zemi i vo vyske jej tela, ked sa postavi na zadne nohy. Nevybera, ci je to sip, truka, lieska, jablon, ribezla, alebo mlade vyhonky smrecka, bucka...
Kozy byvali suputnickami oviec, robili v lese skodu, a tak... V roku 1555 kral Ferdinand vykazuje svojim nariadenim kozy z horskych lesov. V roku 1558 to este raz potvrdzuje a o sest rokov na to vyclenuje dvoch lesnikov (uradnikov) komory v B. Bystrici na ochranu lesa proti pastve. Po sv. Michale (29. septembra) nesmu strpiet valachov v lese...
Majitelia potom uz pasavali kozy v blizkosti obydlia alebo po medziach svojich policok. Postupne s rokmi sa stavy tychto zvieratiek zmensovali. Nedostavali sa stale ani do supisov hospodarskych zvierat, ale...
K 1. januaru 1940 sa v supise hospodarskych zvierat objavili aj kozy. V 31 obciach okresu Brezno nad Hronom ich bolo 1537. Jaraba, Pohorela, Telgart kozy nemali (L. Kvietok: Zemepis Horehronia).
Kozy, kozliatka - zvieratka vahou nie velmi vyrazne, ale mliecko vyzivne, najtukovejsie, casto zabrani zdravotnym neduhom. A masko, tiez je vyborne, ked si ,,polezi par dni v sude zasolene, nuz a...
Kozliatka, hrave deti s detmi, so slzickami pod bradou najradsej po muroch, skalach, drevenych konikoch skacu. Na rovine nevedia obstat, lebo sa im hlava kruti. A tie ich stehienka k Velkej noci su fajn. Kelt pivo k tomu...
Majitelia tymto ,,kamzikom" davaju i mena: Luca, Okra, Cilka, Blek, Miso, Belka... Rozumeju si ci v lete ci v zime, ked im do valovceka kladu seno, repu, varene zemiaky a ine dobroty.
Zvierata, o ktorych je rec, dostali sa aj do ludovej slovesnosti. Hovorili o nich rodicia, najma ale stari rodicia detom, vnukom vecer pri teplej peci alebo v posteli pod perinou. Z ustneho podania sa kozicky, kozliatka dostali do literatury, a tak si este aj dnes pamatame hrave historky Troch kozliatok od Cigera - Hronskeho. Od Jana Bodeneka knizocku Koza rohata a jez. Ide o znamu hrozivovyzerajucu slovnu hracku, ako: Ja som koza rohata ...prekolem ta rohami ...a ja som jez, prekolem ta tiez a ...koza smela od strachu vybehla z liscej diery...
Spisovatelka Pavla Kovacova pre maleho Martinka pred spanim zosnovala rozpravocku Dve kozicky. Podnetom bol Martinkov vankusik. Na nom boli vytlacene kozicky. Biela Belka, cierna Murka. Ajajaj! Co sa navystrajali. Rozhanali kuriatka, husence po dvore, driapali sa do vrsku, kotulali z vrsku... ocka Martinkove zaspali.
Anton Bielek v Rozpravkach z Polany ma jednu zensku postavu menom Kordula. Byvala v horach. Zbierala liecive rastliny. Za nimi chodila, stverala sa po skalach. Ludia jej poza chrbat s usmevom hovorili Koza a... Raz chlapcek ju oslovi: - Tetka, Koza, odkial idete? A Kordula: - A ty, nanichodne chlapcisko, co sturas do ludi. Pockaj, poviem ti mame...
Hrdinka Cambelovej prozy Z tmavej zapace, starenka Prutikova ma kozicku. Doji tak rano pol holby (1/2 l) a vecer tiez tolko. A kedze ma trampoty so splacanim urokov uzernikovi Cacinovi, mliecko predavala a splacala interes. Z coho ona zila? - Mne? Mliecko je mastne, hovori, dolejem vodicky, zavse ju pocvrkam i na obed...
Literarne postavy - Jan Ivancik a Cecilia Klamova - z Heckovej Svatej tmy, ked sli na navstevu k P. Jilemnickemu do Svateho Jura, cestou sa drzali za ruky a iba tak, poskakovali ako kozliatka.
Boli mladi a mali pred svadbou. Boli kralmi svojich snov.

Sedemdesiatpatka Ing. Dusana Zachara, Dr.Cs.

Z dalsej vyznamnej a znamej breznianskej rodiny pochadza druhy majovy oslavenec, Ing. Dusan Zachar, ktory uzrel svetlo sveta v nasom meste 6. maja 1926. Maturoval na strednej lesnickej skole a vysokoskolske studia absolvoval na lesnickych fakultach v Kosiciach, v Brne a v Prahe. V roku 1955 presiel z Prahy pracovat do Lesnickeho laboratoria SAV vo Zvolene. Toto pracovisko sa neskor zlucilo s Vyskumnym ustavom lesneho hospodarstva a on bol najprv povereny viest jeho oddelenie lesotechnickych melioracii a v rokoch 1960 - 70 bol riaditelom ustavu, ktory sa pod jeho vedenim stal medzinarodne uznavanym pracoviskom. Pokracoval tu aj v pedagogickej praci, prednasal na VSLD lesotechnicke melioracie. V roku 1959 sa habilitoval na docenta, od roku 1973 je riadnym profesorom.
Jeho vedeckovyskumna praca sa zameriavala na ekologiu zalesnovania nelesnych pod, ma zasluhu na tom, ze v CSSR boli zalesnene takmer vsetky extremne spustnute plochy, okrem ineho ako prvy vo svetovej literature vypracoval zakladnu erodologicku terminologiu, klasifikaciu eroznych javov a procesov. Jeho diela Erozia pody a Soil esosion mali siroky medzinarodny ohlas. Okrem kniznych publikacii uverejnil vyse styristo odbornych clankov z lesneho vyskumnictva. Jeho praca je vysoko zasluzna a nemali by na nu zabudat ani dnesni lesohospodari. Svojou celozivotnou cinnostou prispel velkou mierou k rozvoju ekologie krajiny, k rozvoju lesnictva, k realizacii vyskumu v praxi a tym sa stal dostojnym pokracovatelom Jozefa Dekreta Matejovie. Mestska kniznica mala vo svojom fonde tri jeho diela, ku ktorym v roku 1998 pribudli dalsie styri, ktore Dr. Zachar kniznici daroval, medzi nimi bola aj jeho Erozia pody, o ktoru mali vysokoskolaci zo zvolenskej fakulty velky zaujem.
Prostrednictvom nasich novin posielame profesorovi Dusanovi Zacharovi srdecne blahozelanie a zelame do buducich rokov este vela zdravia.

A. Prepletana

Moj otec je dobry clovek. V mladej zmatenej mysli si nedokazem vysvetlit, preco maju deti radsej mamu ako otca. Ano, mama nas porodila, ale bez otca by to asi neslo. Oni su v nas. Tak preco mame radsej jedneho nez druheho? Ved nam predsa dali rovnako vela lasky, spravodlivo ju v sebe mame rozdelenu na otcovsku a matersku. A my nie sme schopni rozdelit svoju lasku medzi oboch rovnako?
S matkou sa hram, rozpravam, jem a zaspavam. Nerobim to aj s otcom? Robim. Podstata nasho nerovnomerneho rozdelenia lasky je asi v matkach. Su s nami stale, a tak sa nam moze zdat, ze nam davaju viac nez otcovia. Ale nie je to klam? Lepsie povedane - nie je to kradez? Kradez matiek, ktore miluju svoje deti tak velmi, ze nedovolia otcom, aby ich mohli milovat rovnako? Kradez matiek, ktore chcu, aby ich dieta milovalo viac alebo iba ich?
Problem sa zacina pri narodeni. Dieta vtedy zavisi viac od matky nez od otca. Je mu potrebnejsia, takze ju musi mat radsej. A kde je otec? Kym si matka "kradne" lasku dietata, necaka on doma s plnymi rukami prace na milovanu manzelku a tuzobne ocakavane dieta? Jeho cast lasky nie je v porodnici, ale v myslienkach na buducnost, v myslienkach na to, ako pripravit dieta na cestu zivotom. Matka zostava v pritomnosti a zije s radostou z okamziku, ale otec uz premysla nad radostou z buducnosti. Mozno nie je taky citlivy ako matka. Navonok nie. Lenze kto vie, co sa deje v jeho dusi, v mysli, v srdci...
Sama som pochopila, aky je pre mna otec dolezity. Ked sa vas niekto ako maleho dietata spyta: "Koho mas radsej?", co odpoviete? Asi to, co vam vyhovuje najviac. No po case zacnete rozmyslat a pytat sa: Koho mam radsej? Prekvapujuce je zistenie, ze niekto z rodicov je vam blizsi, ale kazdeho z nich mate rovnako radi. Pri hladani nam vtedy pomozu spomienky.
Pred niekolkymi rokmi som sla s otcom na prechadzku. Len tak sme sa rozhodli, ze vystupime na kopec, ktory sa tyci nad nasim domom. Mala som ho zdolat po prvykrat. Od vzrusenia som chytila otcovu draplavu ruku a vykrocili sme. S namahou a castymi prestavkami sme boli zrazu hore. Len ja a on. Pred nami bol nas ciel - Veporske vrchy. Na mape su male, ale v skutocnosti velmi velke. Nikdy na ne nezabudnem. Ani na otcovu ruku. Bola jemna.

Otec, to je prisnost a prikazy, ale aj zabava, sport a radost. A hlavne zazitky, ktore nadlho zostavaju v pamati a casto aj v srdci. Mas aj ty nejaky nezabudnutelny zazitok s otcom a chces sa on podelit s citatelmi? Na tvoj clanok caka redakcia Horehronia a Mgr. Marcela Skultetyova v Centre poradensko-psychologickych sluzieb na SLN 34 v Brezne. Jeden z prispevkov odmenime.

Skryte cizmy

Tento nas maly pribeh z cyklu Cizmarsky nadennik sa udial niekedy v maji roku 1836 v Dubovej (teraz sucast Nemeckej).
Bola krasna majova sobota, ked sa si dvadsat tovarisov krasneho cizmarskeho remesla z Nemeckej vybralo do nedalekej osady Dubova na majovu zabavu. Pekne vyobliekani cizmari, na ktorych bolo radost pozriet, sa chceli dobre zabavit a vytancovat mlade slobodne dievcata a dievky. Sobotnajsia ludova zabava bola na dubovskom rinku pred velkym domom, kde byvala rodina Samuela Halgasa. Cizmarski tovarisi neprisli s prazdnymi rukami. Na pleciach niesli brezove maje pre dievky tejto osady rozprestierajucej sa pri potoku s miestnym nazvom Kostolna.
Este pred zabavou chlapci do zeme pred obydlia dubovskych dievcat osadili maje. Mladi a slobodni dubovski chlapci neboli bohvieako nadseni, zacitili konkurenciu "cizmarov". Tak sa stalo, ze niektore dievky mali pred svojimi domami az dva maje. Boli vsak rady, lebo maje znamenali, ze maju svojich milych a do roka sa vydaju.
Po osadeni majov sa cizmarski chlapci pobrali do nedalekej prirody. V kruhu sa pochytali za plecia a s chutou si zaspievali zopar slovenskych ludovych pesniciek. Hlasy mali viac ako prijemne a zdravo chlapske. Zabava zacinala asi o stvrtej popoludni. Halgasovsky velky dvor sa pomaly, ale isto zaplnal miestnymi obyvatelmi. Slnko svietilo, pofukoval slabucky vietor. Drevorubac ujcok od Halgasov srdecne vital kazdeho, kto sa prisiel zabavit na majovu veselicu.
Akaze by to bola zabava bez hudby? Domaci pan preto pozval harmonikara Marcoka zo Zamostia a dvoch miestnych Romov s huslami a basou. Este pred zaciatkom veselice muzikanti vyhravali ostosest.
Velky gazdovsky dvor, kde boli drevene lavice a stoly, sa velmi rychlo zaplnil do posledneho miestecka. Komu sa neuslo miesto, sadol si do travy za domom. Vstup na zabavu bol volny, no muzikantom bolo veru treba co-to zaplatit.
Vodcom nemecianskych "cizmarov" bol najstarsi Juraj Slivka. Pred zabavou upozornil svojich kamaratov, aby nevyprovokovali ziadnu bitku s ich rovesnikmi z Dubovej. Celadnici dali na jeho slova a na zabave sa spravali slusne. Zneli vselijake ludove piesne, pri ktorych sa dobre tancovalo. Dubovskym mladencom to vsak nedalo, a predsa vyprovokovali niekolko slovnych potyciek medzi nimi a "cizmarmi" z Nemeckej.
Na zabave sa zucastnilo vyse sestdesiat radotancujucich, zvacsa mladych ludi. Bola tu aj mladez z Predajnej a z Jasenia, nepocitajuc domacich. Blizila sa polnoc zo soboty na nedelu . Tancujucich mladencov z Nemeckej uz boleli podosvy a lytka. Aby sa im lahsie tancovalo a vykrucalo dievcata, povyzuvali sa z ciziem. "Sokovia" z Dubovej cakali len na to. Pod ruskom noci cizmy skryli do nedalekej butlavej vrby tak, ze ich cizmari nemohli najst.
Zabava trvala az do nedelneho rana a kedze nebolo peknych a dobrych ciziem, tovarisi sa museli vracat do Nemeckej bosi. Stratene a ozelene cizmy vsak neskazili ich naladu.

Jan Tomcik