15. MAJ  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Nasu anketu sme tentoraz zamerali na problematiku zlodejov a pytali sa: Co by ste urobili, keby ste pristihli zlodeja? Pocut ci citat o kradeziach v bytoch, chatach, pivniciach alebo v garazach dnes uz totiz nie je ziadna zriedkavost. Zial, nie je to len zalezitost detektivok, ale kazdodennej reality. Mnohi z nas to uz zazili na vlastnej kozi, inych tato predstava casto prenasleduje ...

S anketovym mikrofonom


Bojite sa zlodejov?

Stefan Svinciak, dochodca, Drabsko:

- Ku mne by veru viac neprisiel kradnut. Najskor by som ho prizabil. Zatial ma zlodeji "nenavstivili", ale suseda uz okradli. Bol doma a zlodej sa ani tak nebal prist kradnut.

Maria Barbierikova, dochodkyna, Valaska:

- Zatial sa mi to este nestalo. Neviem, co by som robila. Urcite by som ho vyhnala z domu, alebo by som mu zobrala obciansky preukaz a asi by som zavolala policajtov.

Neznamy pan z Brezna:

- Raz mi vykradli pivnicu, ale boli tam len same haraburdy. Co by som robil, keby som pristihol zlodeja? Tazko o tom hovorit, ked sa mi to este nestalo. Lahko sa povie, horsie kona. A viete, dnes su zlodeji aj ozbrojeni...

Igor Parak, majster, Brezno

- Mna osobne este nevykradli, ale mojich rodicov v zahradnej chatke. Neviem, ako by som sa zachoval. Podla toho, ci by bol zlodej vacsi alebo mensi, cize rozhodla by fyzicka stranka. Na mensieho by som si hadam aj trufol a potom by som zavolal policajtov.

Beata Durisova, technicko-hospodarska pracovnicka, Predajna:

- Ani neviem, co by som mohla robit v tej rychlosti. Asi by som zavolala niekoho. No, jedine, a potom policiu. Nastastie sa mi nic podobne nestalo.

Michal Miklovic, kontrolor, Brezno:

- Kradeze su dnes caste, mne konkretne sa to uz tiez stalo. Z prace som isiel domov na bicykli a zastavil som sa, aby som si nieco vypil. Bicykel som si samozrejme zamkol a odlozil na take miesto, aby som nan videl. Len jedno obzretie ma stalo, ze som uvidel uz len zadne koleso. Na mieste cinu ostala uz len retiazka od bicykla. V tmavej ulici som sa snazil dobehnut pachatela, co sa mi aj podarilo. Dostal, co mu patrilo a bicykel bol moj.

Elena Malcekova, nezamestnana, Vajskova:

- Zatial mi nic neukradli. No, neviem, co by som robila. Asi by som sa v prvom rade branila, ale viete, ako je to, pre zenu je to tazke. Skor by som zavolala na pomoc susedov a potom by som zalarmovala policiu.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Otvoreny list

Vazeni: Technicke sluzby mesta Brezno, Mestsky urad Brezno, Okresny urad Brezno - odbor zivotneho prostredia

Vyjadrujeme vdaku technickym sluzbam za ich syzifovsku robotu pri cisteni nasho mesta a uznanie za vsetky ostatne cinnosti, ktore napomahaju zlepsit zivot a imidz nasho mesta a bezny obcan ci navstevnik mesta si ich ani neuvedomuje.
Prinuteni ale smutnou skutocnostou, ktoru zaregistruvaju nielen clenovia nasho zvazu, obraciame sa na vas, horeuvedenych, so ziadostou o vysvetlenie.
Pri jarnom reze okrasnych stromov v nasom meste sa postupuje velmi drasticky. Konkretne lipova alej vedla cesty do cintorina na Dubravke je tak poznacena neodbornymi zasahmi, ze v dohladnom case prestane existovat uplne.
Alej, lipy okolo cintorina a v cintorine, aj vsetky mohutne cenne stromy v meste prezili uz generacie ludi obyvajucich a navstevujucich nase mesto. Boli a mali by co najdlhsie ostat faktorom, ktory mestu osozi z hladiska zdraveho prostredia, sprijemnenia zivota, skraslujucim mesto atd. Vyholene kypte tych niekolkych lip, ktore pri cintorine este neboli zotate, zaluju spolocnost, ktora sa tak bezcitne sprava k prirodnemu dedicstvu.
Ziadame odpoved: 1) Od technickych sluzieb, preco pri osetrovani storocnych lip, ozdob mesta, najma na miestach, kde neprekazaju doprave, ako je uplne okrajova cast mesta, nepostupuju na zaklade odporucenia, resp. pod vedenim odbornika. 2) Od Okresneho uradu, odbor zivotneho prostredia, ako kontroluje spravne postupy pri orezavani a vyrube cennych stromov a co je dovodom na vyrub zdravej lipy majucej obvod kmena od 2 do 3 m. 3) Zaujima nas nazor mestskeho uradu a mestskeho zastupitelstva na uvedene.
Chapeme velke problemy, ktorymi zije nase mesto, ale sme presvedceni, ze citlivy vztah k prirode, v tomto pripade upravenej az vytvorenej tymi, co tu boli pred nami, sa mestu oplati vzdy.
Dakujeme za porozumenie a odpovede!
S pozdravom

Vybor SZOPK Brezno

Vyjadrenie technickych sluzieb

Technicke sluzby, ako spravca verejnej zelene v meste, si nedovolia svojvolne vyrubat jediny strom, ani orezat konare. Akejkolvek uprave drevin, ktore vykonavame v obdobi vegetacneho kludu (november az marec), predchadza postup:
a) vsetky ziadosti na vyrub, resp. upravu drevin pocas roka zhromazdujeme v technickych sluzbach, b) kazdorocne zaciatkom novembra, za osobnej ucasti zastupcu odboru zivotneho prostredia z okresneho uradu ako i mestskeho uradu a technickych sluzieb posudime kazdu ziadost priamo na mieste, kazdy jednotlivy strom zvlast, c) len na zaklade takehoto posudenia dostaneme pisomne rozhodnutie od odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia pri okresnom urade, podla ktoreho potom pracovnici technickych sluzieb jednotlive dreviny upravuju.
Lipy, ktore oznacujete ako ,,mohutne cenne stromy, ktore by mali mestu osozit z hladiska zdraveho prostredia, sprijemnenia zivota,..." boli v takom zdravotnom stave, ze ohrozovali nielen bezpecnost okoloiducich, ale aj okolite stavby, resp. elektricke vedenie. Nebezpecie hrozilo hlavne pri silnejsich vetroch. V poslednom case dochadzalo k stale vyraznejsiemu poskodzovaniu objektov v starom cintorine. Preto sme boli nuteni pristupit k ich uprave (prave preto, ze sme chceli zachovat aspon zostavajuce zdrave casti drevin, posobia tieto dojmom neodborneho osetrenia).
Za kazdy zrezany strom v meste vysadime minimalne 5 - 10 novych. Tak isto aj na Cintorinskej ulici uz su vysadene nove stromy.
Sme radi za kazdy hlas, ktory zaznie na ochranu drevin v nasom meste. Preto by som chcel aj clenov SZOPK v Brezne poprosit o spolupracu pri ochrane prave novovysadzanych drevin. Zo styroch okrasnych drevin na Svermovej ulici v aprili 2001 uz mame len tri! Pokial sa vsetci budeme spravat tak, ze nikdy nikto nic nevidi, kazdy sa spolieha len na mestsku policiu (ktora keby mala nie dvanast ale tisicdvesto clenov, aj tak neustrazia tolkych nicitelov), dovtedy nam budu niektori neporiadnici nicit verejnu zelen.

Ing. Tomas Gabon,
riaditel
 

Hlboky umelecky zazitok

Od 25. aprila ubehlo uz niekolko dni. Na pekny zazitok sa vsak aj pri vlastnych povinnostiach a dennom zhone tazko zabuda. V dusi mi tkvie spomienka na prekrasny koncert, ktory usporiadala Zakladna umelecka skola v Brezne. Koncert nam svojou naplnou a programom pripominal J. S. Bacha a jeho zivotnu tvorbu. Ziaci pod vedenim svojich pedagogov na vysokej urovni predviedli skladby tohto velikana svetovej hudby. Huslove koncerty, organove preludia, gitarove a akordeonove cisla, slacikovy subor so solovou flautou ci zaverecny uryvok z kantaty v podani zboru ziakov a slacikoveho orchestra zanechali v posluchacovi hlboky a neopisatelny umelecky zazitok. Rimskokatolicky kostol v Brezne bol tym najdostojnejsim stankom na rozjimanie nielen nad Bachom, ale aj nad obetavou pracou ucitelov Zakladnej umeleckej skoly v Brezne, ktori vstepuju svojim ziakom lasku k vaznej hudbe.

Andrej Akuratny

Vcielkin slavik

Dvadsiateho stvrteho aprila sa v nasej Materskej skole vo Valaskej konala sutaz v recitacii a v speve, na ktoru sme sa dlho tesili. Tento slavnostny den sa v okoli nasej skolky neozyval len spev vtacikov, ale aj nasich malych skolkarov, ktori s odvahou vystupili pred svojimi kamaratmi, trpezlivymi posluchacmi. Vykony skolkarov boli perfektne. Kazdy suverenne vystupil, no najvacsi uspech zozali deti z najmladsieho oddelenia, ktore nas aj pobavili. Silny potlesk pre Petka Sneka bol znamenim na opakovanie basne o psikovi. Odmenu si vsak odniesli vsetci. Sutaziacim tento den pripomenie diplom a mala sladkost, ktoru dostali vsetci.

Janeta Sebesova

Fejtonovym perom

Susedia
Mat v susedstve dobreho suseda je vacsie stastie ako vyhra v loterii. Ked byvate v panelaku a este k tomu na nizsom poschodi, vzdy sa obavate, akeho horneho suseda dostanete. Pani Monika v tomto pribehu mala naozaj smolu, pretoze v byte nad jej ,,hlavou" sa za tridsat rokov vystriedalo neurekom novych najomnikov. Kazdy bol svojsky, nezabudnutelny.
Prvi horni susedia ju niekolkokrat vytopili, raz az tak, ze jej plavali vsetky koberce. Druhy najomnik bol sam, mozno aj preto casto zapijal tuto svoju samotu a zial. Ku cti mu sluzi skutocnost, ze ked vytriezvel, olutoval svoje nocne zabavy a ospravedlnil sa susede - vdove.
No ,,najlepsimi" najomnikmi bola mlada rodina. Pani Monika isty cas mala pochopenie pre ich potreby vylepsit a zmodernizovat si novy byt podla svojich predstav a moznosti. Lenze tato uprava trvala takmer rok. Ked sa ale mlady domaci pan pustil do sukromnicenia v panelakovom byte a jeho zakazky naberali na mnozstve objednavok a praca sa predlzovala do vecernych hodin, trpezlivost zacali stracat aj ostatni susedia. Dochodkyna Monika to nevydrzala a jedneho krasneho dna ho prisla slusne upozornit, aby si svoju dielnu premiestnil mimo bytu. Mlady muz sa vam urazil, nahneval a susedu vyhnal. Ona sa ale nedala a isla so staznostou za domovym dovernikom. Mlady ,,odbornik" sa este len teraz rozculil. Hrubo sa oboril na svoju susedu. Ba hrozila uz-uz fyzicka inzultacia. Ktovie, ako by skoncil tento susedsky vystup, nebyt nekompromisneho zasahu tretej osoby.
Ach, tie medziludske a zvlast susedske vztahy!

Ing. Irena Helcova

Dakujeme...

Prostrednictvom novin chceme srdecne podakovat MUDr. Emilii Buckovej, lekarkam, sestrickam z Ustavu pre dlhodobo chorych v Brezne za ich velku obetavost, opateru a laskavost venovanu Marii Sirgelovej.

Dakuje cela rodina

...

Dakujeme byvalemu primarovi MUDr. Pavlovi Pastorovi, vsetkym lekarom a celemu zdravotnemu personalu interneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne za obetavu starostlivost v case tazkeho ochorenia nasho manzela, otca a starkeho Jana Majchuta.

Dakuje rodina Majchutova, Figlusova, Kostialova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT