Dychova hudba v Brezne stodvadsatpatrocna

Dychovy orchester mesta Brezno snad uz vacsine priaznivcov dychovej hudby ani netreba predstavovat. Kazdorocne vystupuje na regionalnom festivale dychovych hudieb vo Valaskej, pred dvoma rokmi vyhraval ako host na podtatranskom festivale dychocych hudieb vo Svite a minuly rok ste si ich mohli vypocut v polskom Rybniku alebo na Padiveho Trencine. Okrem toho stale aktivne ucinkuje doma, pri kulturnych a spolocenskych udalostiach v meste a okoli.

Nejeden by sa opytal: " Ako je mozne, ze sa v srdci Slovenska, na Horehroni, objavila a do dnesnych cias udrzala tradicia dychovej hudby ? Ved tam nema ziadne korene v ludovych zvykoch - folklore ! Akiste sluzila len ako nastroj ideologie byvaleho rezimu." Vieme, ze Slovensko je, co sa tyka tradicie dychovej hudby, velmi roznorode. Kym na zapade a vychode krajiny su dychovky v kazdej dedine (niekde aj dve - tri), v niektorych krajoch stredneho Slovenska najdete dychovkarov len v niektorych vacsich mestach. V Brezne a blizkom okoli (Valaska a Podbrezova) existuju dnes tri velke dychove hudby, cim vytvaraju jedinecny maly region, v ktorom je este obcas pocut spev kridlovky, klarinetu ci hundranie basu.
Pri podrobnejsom skumani historickych materialov sa dozvedame okrem ineho aj : "... Po dokladnej priprave zvolali v slobodnom kralovskom meste Brezne na 14. maja 1876 zhromazdenie prihlasenych dobrovolnych clenov. Na zhromazdeni vyhlasili s velkou odusevnenostou predlozene stanovy a hasicsky spolok za utvoreny ..." Z jednotlivych clankov stanov tohto spolku a z prvych clenskych zoznamov, v ktorych boli uvedene mena breznianskych trubacov (Frantisek Hudec, Ferdinand Novotny), ochrancu nastrojov (Herman Telek) a spravcu hudby (Frantisek Reger) sa predpoklada, ze v Brezne vznikla Hasicska dychova hudba spolu s dobrovolnym hasicskym zborom uz vroku 1876. Po uspesnom ucinkovani bolv roku 1893 dobrovolny hasicsky zbor so suhlasom mestskeho magistratu rozpusteny. Jeho cinnost sa pozastavila a majetok prepadol v prospech mesta. Natlakom vytvoreny povinny hasicsky zbor potom prevzal jestvujucu dychovu kapelu, ktoru viedol Andrej Grobl starsi. Tato hudba ucinkovala az do konca prvej svetovej vojny. V roku 1918, ked sa skoncilo obdobie povinneho hasicskeho zboru, prestala dychovka z neznamych dovodov na cas posobit. Jej cinnost sa vsak v roku 1923 znovu obnovila pod vedenim kapelnika Andreja Grobla. Po jeho odstupeni sa ujal funkcie osvedceny hudobnik Jaroslav Broz, povolanim hodinar. On z financnej pomoci mesta zakupil hudobne nastroje a rozmnozil aj pocet clenov – hudobnikov. S nimi vystupoval pri vsetkych statnych a verejnych oslavach az do roku 1939, ked musel ako Cech zo Slovenska odist. Po jeho odchode prevzal vedenie Walter Brachtl, ktoreho po roku 1944 nahradil agilny muzikant, clen dychovky Jozef Daubner. Clenovia Dobrovolneho hasicskeho zboru boli najma kvoli usporaduvanym zabavam, nacvikom divadiel a sireniu protipoziarnej osvety medzi obyvatelstvom vysoko vazeni a oblubeni. Zvycajne byvali dve zabavy do roka, jedna v lete (zahradne priestory hostinca v Halnoch) a druha vo dvorane mestskeho hostinca v zime spojena s divadelnym predstavenim alebo zabavnym programom. Vzdy na nich spoluucinkovala dychova hudba.
Po vojne sa zacina pisat novodoba historia. Kapelnictva sa ujal ziak Jaroslava Broza - Jozef Knosko. Obrodenie a znovuzrodenie dychovky podnietili niektori clenovia hasicskej hudby spolu s nadsencami - zamestnancami novovzniknuteho strojarskeho podniku Mostaren Brezno. Po usilovnom nacvicovani vystupili prvy raz 1. maja 1952. Spociatku mali tazkosti s priestormi na skusanie. Skusali v kancelariach podniku, v priestoroch byvalej mestskej kniznice, v zavodnom internate a od roku 1963 maju vlastnu skusobnu v dome kultury, kde sidli orchester dodnes. O materialne zabezpecenie orchestra sa starali organy ROH podniku. Vdaka porozumeniu zriadovatela, castym domacim kulturno-spolocenskym podujatiam, pravidelnym sutaziam v ramci okresu i kraja, ba aj vyssie, rastla umelecka uroven orchestra. Mnohi z nas si spominaju na byvaly rezim ako na "zlaty vek dychovky". Vzniklo mnoho novych orchestrov a boli statnymi organmi doslova rozmaznavane. Podnik vyclenil financie, kupil nastroje, organizoval nabory muzikantov, vybavoval zajazdy, druzby. Umelecka uroven mohla rychlejsie napredovat. Od jednoduchsich skladieb k narocnejsim. Zacinalo sa primeranymi skladbami nestora slovenskej dychovej hudby – Karola Padiveho, ktoreho neocenitelne rady spolu s usilim a cielavedomostou kapelnika priniesli prve ovocie v podobe uspechov na sutaziach a festivaloch. Nasledovali nove vystupenia a zajazdy aj do zahranicia (Madarsko, Polsko).
V ramci velkeho orchestra sa vytvorila aj mala (12-clenna) kapela Mostarenka, ktora nasla uplatnenie na zabavach, roznych vyrociach vyznamnych osobnosti, ale zvladla aj koncertne vystupenia. Jej cinnost sa datuje od roku 1971, takze v tomto roku si pripominame jej tridsatrocne jubileum. Ucinkovala v Parizi, Berline i vo Viedni. Je zaujimava zhoda, ze regionalna prehliadka dychovych hudieb vo Valaskej bude tento rok 3. juna tiez po tridsiaty raz.
V sucasnosti je kapelnikom Mostarenky Stefan Horsky. Mostarenka ma v repertoari skladby starsie (evergreeny) i diela sucasnych skladatelov (A. Hudec, J. Balaz, I. Kopacik).
Velky i maly orchester absolvovali aj niekolko nahravok v Slovenskom rozhlase a vystupovali v niekolkych televiznych relaciach. Na kratke obdobie vedenie orchestra prevzali aj kapelnici Rudolf Bahna (1952-1954) a Vladimir Zudel (1989 - 1991). Zvysne roky viedol orchester Jozef Knosko, dnes uz 76-rocny pan, ktoreho usmev, laskavost, umenie pracovat s ludmi, muzikantsky kumst a nekonecna vytrvalost pri vychove novych muzikantov predstavuje ten najvacsi kapital, ktory orchestru pomohol prezit v zlozitom a tazkom obdobi transformacie kultury po "neznej revolucii".
Dychova hudba v Brezne prezila. Mesto sa ujalo orchestra, prispelo na nove uniformy a poskytlo mu aspon minimalnu financnu podporu potom, ako transformujuci sa podnik tieto podmienky stratil a uz na hudbu prispieval stale menej.
A historia sa opakuje ! Vzniklo Zdruzenie dychovych hudieb Slovenska a Dychovy orchester mesta Brezno sa stal spolkom, nadviazal na tradiciu hasicskej dychovej hudby. Aj vdaka ZDHS sa spolku podarilo ziskat financie z grantov fondu Pro Slovakia. Zdruzenie pomohlo dychovke postavit sa na vlastne nohy po dlhych rokoch spravcovstva Mostarne Brezno. Dnes spolok uzatvara zmluvy o spolupraci, vedie vlastne uctovnictvo. Clenovia ustredia pomohli vybavit zajazd do Polska, ktory bol velmi potrebny a osozny pre cely kolektiv. Sucasny cestny predseda Jozef Knosko pre pokrocily vek a zdravotne problemy odovzdal 1. septembra 1999 symbolicky aj doslova dirigentsku palicku Ing. Ivanovi Sykorkovi, ktory patri do mladej garnitury muzikantov a snazi sa o citlive sklbenie moderneho vkusu a dlhorocnych tradicii. Objavuju sa skladby tanecneho charakteru, v latinsko-americkom rytme, filmove a muzikalove melodie, ale aj diela z obdobia, ked v Brezne vyhravali este hasici. Orchester nezabuda ani na tvorbu breznianskeho skladatela Vojtecha Wicka. Dychovka v Brezne pomaly mladne aj vdaka tomu, ze novy a byvaly dirigent vyhladavaju talenty medzi ziakmi zakladnych umeleckych skol, hudobnych kurzov mestskeho kulturneho strediska, ale aj medzi ministrantmi, susedmi a rodinnymi prislusnikmi. Teraz vyucuju spolu desat ziakov na Es-, bas-trubku, tenor, baryton, bicie a kridlovku. S radostou vitame moznost prihlasit nadane deti do letnych hudobnych taborov ZDHS. Ucast mladeho cloveka v takomto tabore moze byt pre neho velmi podnetna a aktivizujuca. Clenovia orchestra su ako jedna rodina. Je to jedinecne viacgeneracne spolocenstvo ludi roznych profesii. Dochodcovia, robotnici, policajt, inzinieri, elektrikari, pedagogovia, studenti a deti. Vsetkych spaja laska k hudbe. Vzajomne sa obohacuju a maju radost zo spolocneho diela a tuto radost chcu ponuknut aj svojim posluchacom.
Okruh aktivit sa rozsiril. Uspesne vystupuje skupina fanfaristov, a tiez Dychove kvarteto (tri trubky + B-bas), ktore ucinkuje najma pri cirkevnych oslavach. Mala dychovka Mostarenka hlada nove moznosti koncertovania na "posedeniach pri caji" alebo v tunajsich pohostinstvach. Rozbieha sa spolupraca smalymi tanecnicami Hviezdicky, ktore sa snad casom vypracuju na mazoretky. Na rok 2002 pri prilezitosti 50. vyrocia novodobych dejin orchestra sa pripravuju koncerty, nahravky, den otvorenych dveri, internetova stranka. To vsetko s cielom zvacsit zaujem o tento zaner, o jeho spopularizovanie, najma medzi mladezou.
Dychova hudba prinasa do dni vsednosti, zhonu, nervozity a existencnych starosti nieco vzacne ako liek: harmoniu, oddych, pookriatie duse, sebarealizaciu i spomienku na krasne chvile v objati tonov.

Ing. Ivan Sykorka

S partnermi z Noveho Bydzova zasadili lipku priatelstva

Na zaklade partnerskej zmluvy, uzatvorenej s ceskym mesteckom Novy Bydzov v zaujme vymeny skusenosti z cinnosti mestskych samosprav, stretli sa uplynuly vikend pracovnici Mestskeho uradu, Technickych sluzieb a poslanci Mestskeho zastupitelstva v Brezne so svojimi partnermi a kolegami na pode nasho mesta. Po navsteve breznianskych pracovnikov samospravy vlani v juni v Novom Bydzove, ktora nam priniesla mnoho poznatkov a skusenosti, ale aj poznania prirodnych a historickych hodnot tohto mesta v okrese Hradec Kralove, sme vedeli, ze sa musime velmi snazit. Stretnutia s pracovnikmi uradu a mestskeho zastupielstva mali pracovny, poznavaci, ale aj spolocensky charakter.
Hosti prijal primator mesta v obradnej sieni mestskeho uradu (na snimke Viktora Sajgalika), potom nasledovali pracovne stretnutia v jednotlivych oddeleniach mestskeho uradu, policie a technickych sluzieb. Druhy den pobytu bol bohaty na program aj zazitky. Nasich hosti sme zoznamili s historiou i kulturnymi pamiatkami mesta, ukazali sme im areal biatlonu v Osrbli a Ciernohronskou zeleznickou sme ich priviedli do lona prirody Slovenskeho rudohoria. Aj v chate v doline Palenicno sme mali dostatok casoveho priestoru na vymenu skusenosti z prace v jednotlivych usekoch a uznali sme, ze sa vzajomne mame comu ucit. Nasi hostia budu urcite spominat na hodnotne zazitky v Dobrocskom pralese, krasy prirody spoznavali i na druhy den v Bystrianskej jaskyni a na Taloch.
Tuto navstevu i priatelske kontakty bude urcite dlhu dobu pripominat aj lipka priatelstva, ktoru sme spolocne s nasimi ceskymi partnermi zasadili v parku za kostolom.

PhDr. Anna Stulrajterova