Boris Pavliak, invalidny dochodca, Bravacovo:

- Nieco som pocul, ale tazko o tom hovorit, lebo nie je dostatocna informovanost. Isteze viem, ze dostaneme nejake formulare a podla toho sa budeme musiet zariadit. Ale neviem presne, co tam vlastne bude. Myslim si, ze bude nejaka kontrola, ktora bude nad tym stat, aby sa udaje nezneuzili.

Viera Dropcova, dochodkyna, Brezno:

- Informacie mame z televizie, takze viem, o co pojde. Scitaci komisar sa nam este neozval. Dufam, ze ked dostaneme harky, budeme si vediet s nimi poradit. Myslim si, ze zneuzitia udajov sa nemusime bat, pretoze sa tam neuvadza meno ani rodne cislo. Ale v nasej republike je vsetko mozne, v tejto situacii clovek velmi doverovat nemoze. Nedoverujeme vlade, tak nie to este statistickemu uradu.

Jan Slimak, zivnostnik, Myto pod Dumbierom:

- Informacie v podstate mam z televizie, z tlace. Zbezne som informovany, viem, co mam robit. Neviem kvoli comu by mohli byt zneuzite udaje, ktore su v scitacich tlacivach. Take udaje sa daju v podstate ziskat aj kdekolvek inde.

Jana Predajnova, zdravotna sestra, Podbrezova:

- Zatial sme este nedostali presne pokyny, ale myslim si, ze je este dost casu, aby sme sa presne dozvedeli potrebne ifnormacie. Zatial ich mame len z medii. Presne pokyny isto pridu a budeme sa ich drzat. Nejakych zneuziti sa nebojim. Myslim si, ze su to udaje, ktore sa nedaju zneuzit. Keby to niekto chcel, moze tak urobit z inych zdrojov.

Dalibor Kotacka, dochodca, Brezno:

- Scitaci komisar mi povie, co mam robit. Mam predstavu, o co pojde. Zneuzitie udajov? To je hlupost, to sa nestane.

Dagmar Jamriskova, nezamestnana, Podbrezova:

- Nesledovala som v televizii informacie o scitani. Viem, ze mam vyplnit formular, mam v nom uviest pravdive udaje. Viem, ze je trestne, ak by som zle nieco uviedla. Ostatne mi povie scitaci komisar. Mysim si, ze ak su svedomiti ludia, nemali by to zneuzit.

Hlad a nieco viac

Co urobime, ked nas trapi hlad? Vezmeme si peniaze, zajdeme do obchodu a kupime si nieco na zjedenie. Je to velmi jednoduche, a predsa trpia miliony ludi hladom.
Vysvetlit, preco je na Zemi tolko hladnych ludi, nie je jednoduche. V mnohych krajinach ma tento problem ekonomicku povahu. Ide o rozvojove krajiny, v ktorych je samotna ekonomika iba v plienkach, takze ju treba vychovavat ako male dieta. Ludia tam nemaju pracu, ako si teda maju obstarat jedlo? Vypestovat si ho? Trebars, lenze nie kazdy ma svoju podu. Zostava im len jedna moznost: kradnut, aby prezili. Takto si vsak zase skodia, lebo ziaden normalny turista sa nepojde pozriet na krajinu, v ktorej mu hrozi, ze ho olupia a mozno aj zabiju.
Hlad je dosledok, ale zaroven aj pricina mnohych problemov. Na odstranenie vsetkych neziaducich javov spolocnosti rozvojovych krajin nestaci odstranit len hlad, ale treba sa zbavit aj nezamestnanosti, negramotnosti a chudoby.
Aj ked to znie neuveritelne, castokrat sposobili problemy rozvojovych krajin rozvinute krajiny, v minulosti zname ako kolonialisticke velmoci. Tie vyvazali z obsadenych uzemi vsetko, co malo nejaku cenu, aby sa tak bohati stali bohatsimi a chudobni chudobnejsimi. Mozno keby tito zlodeji teraz vratili utlacanym to, co im patri, stal by sa hlad na Zemi minulostou. Ale kto vysvetli lakomcovi, co je cestnost?
Niektore bohate staty poskytuju rozvojovym krajinam financnu pomoc, ale ich vlady sa desia toho, ze by mali vratit vsetky tie cennosti a kulturne pamiatky, ktore su teraz v ich muzeach alebo v podobe sperkov na rukach, hrdlach a usiach prominentov.
Hladneho cloveka dnes drzi pri zivote nenavist voci uradom, osudu a sebe samemu, pretoze to nemoze zmenit. Ludia sa sudia kvoli majetkom, staty kvoli vodnym priehradam. A co robia narody? Tie sa stale odvolavaju na svoju hrdost a samobytnost, na svojich Janosikov, Matkov Husiarov a Tellov, dozaduju sa svojich prav a svojho narodneho majetku, ktory by vsak obycajni ludia aj tak nikdy neuvideli. Tak naco im je?
Hlad niekedy urobi z ludi filozofov a blaznov. Ti prvi sa pytaju: ,,Naco su nam usta, ked nemame co jest? "Ti druhi len konstatuju: ,,Usta su nam nato, aby sme mohli povedat, ze sme hladni." A problem zostava. Ak to nevyriesime my ludia, kto potom?

(mt)

 Je to mozne?

Tuto otazku som si polozila, ked mi sestra dorozpravala , co sa stalo jej osemrocnej dcerke. Pretoze som vasou citatelkou, rozhodla som sa napisat vam o tomto neprijemnom zazitku. Myslim si, ze citatelia po jeho precitani neostanu lahostajni, ved lahko sa to moze stat aj ich dietatu.
Pred dvoma tyzdnami poobede asi o druhej sla moja neter autobusom z mesta hrat tenis na Mazornikovo. So sebou mala kolobezku a pravdepodobne tu chcelo ukoristit asi desat pocernych deti. Za plavarnou ju napadli a s palicami (podla jej slov bejzbalovymi) bili po chrbte. Nastastie mala na chrbte ruksak, ktory ako-tak zmiernil bolest. Podarilo sa jej vybehut na kolobezku a ujst. Utocnici sa medzitym skryli v prazdnom bazene za plavarnou a vyckavali. Chlapciska asi omrzelo cakat a zmizli.
Bolesti chrbta ani po prichode domov neustupili, a tak sestra vyhladala lekarsku pomoc. Na pohotovostnej sluzbe predpisali analgetika a mast na utisenie bolesti. Telesna bolest pomaly pominula, ale ta v dusi dietata ostala. Odvtedy sa boji a na tenis nechodi. Pocerni chlapci asi vystrajaju dalej. Pocula som totiz, ze nedavno v okoli plavarne ukradli bicykel.
Myslim si, ze sa netreba bat a verejne o tom hovorit, pretoze pachatelom sa nic nestalo a budu si dalej dovolovat, kym sa nestane nieco este horsie.

(ds)

Prisli sme sem zvedavi, slava velika, na javisku zaspievat, ziskat slavika ...

Akoby sa vrece roztrhlo s ludovymi pesnickami v Zakladnej umeleckej skole v Brezne, kde sa 10. maja uskutocnil I. rocnik okresnej sutaznej prehliadky deti predskolskeho veku (od pat do sest rokov) v interpretacii slovenskej ludovej piesne - Brezniansky slavik, ktore oblecene v ludovom kroji ozdobili hudobnu sien ako pestre kvety. Pre nejedno to bolo prve vystupenie na verejnosti, a preto nelahkou ulohou moderatoriek Z. Vanikovej a T. Vilhanovej bolo rozptylit strach a obavy. Nadherne ludove piesne z celeho horehronskeho regionu vyzneli v detskom podani velmi povabne a svojsky. Okresna metodicka pre predskolsku vychovu A. Gregusova, ktora bola tvorcom myslienky urobit takuto sutaz, v uvode privitala hosti a sponzorov, bez ktorych by sa nemohlo nic podobne uskutocnit. Sutazna cast zacala hymnou (znelkou) Slavik, jej hudbu zlozil J. Jenca zo ZUS Valaska na text T. Vilhanovej z MS Stiavnicka. Hudobnu sien zdobil emblem slavika, ktory sa stal symbolom sutaze a na navrh A. Turcinovej z MS Helpa ho spracovala akad. maliarka E. Sandorova zo ZUS Polomka.
Deti sa pocas sutaze uvolnili, bezprostredne reagovali, boli zabavne, ale aj zodpovedne. Takmer kazde malo svoj hudobny sprievod. Porota, ktoru tvorili Mgr. E. Hancakova (odbor skolstva), Mgr. O. Trembova (ZS K. Raposa), D. Surinova (ZUS Brezno), A. Cernakova (Stastne detstvo), J. Jenca (ZUS Valaska), mala narocnu pracu. Napokon sa rozhodla, ze najlepsim slavikom bola Veronika Turcinova z Polomky. Kazde dieta dostalo na pamiatku krciaztek s emblemom slavika, diplom a sladkost. Hymnou ... a ked sa tu o rok zas spolu stretneme, na slavika spominat vsetci budeme ... ukoncili Breznianskeho slavika.
Organizatori zhodnotili priebeh, aby buduci rok odstranili nedostatky a slavika pripravili este lepsie. Podakovanie patri riaditelke ZUS v Brezne Mgr. G. Pravotiakovej a celemu kolektivu za poskytnutie priestorov, kuklturneho programu a za pomoc pri sutazi, riaditelke ZUS vo Valaskej V. Svantnerovej a celemu kolektivu za kulturny program a vsetkym sponzorom. No najuprimnejsie podakovanie patri pripravnemu vyboru: Z. Vanikovej, T. Vilhanovej, A. Turcinovej, L. Sarikovej, E. Rolkovej, Z. Englerovej, Bc. M. Belisovej a V. Pinkovej.

A. Gregusova, metodicka pre MS
Z. Vanikova, predsednicka pripravneho vyboru