22. MAJ  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V case od 19. maja do 10. juna sa na Slovensku uskutocni najrozsiahlejsie statisticke zistovanie - scitanie obyvatelov, domov a bytov. Jeho vyznam je o to dolezitejsi, ze ide o prve scitanie v samostatnej Slovenskej republike. Zistovane udaje sa budu zapisovat do scitacich tlaciv, ktore doruci scitaci komisar. Ten je povinny pri navsteve domacnosti preukazat sa osobitnym poverenim a zachovavat mlcanlivost o vsetkych zistenych udajoch. Do scitacich tlaciv zapiseme udaje platne o polnoci z piatka 25. maja na sobotu 26. maja. Povinnost poskytnut udaje vyplyva zo zakona c. 165/1998 Z. z. Vsetky udaje su chranene proti zneuzitiu a budu pouzite len pre statisticke ucely. Vyplnene tlaciva scitaci komisar prevezme v case od 26. maja do 4. juna a v pripade nejasnosti pri ich vyplnovani ochotne poradi a pomoze.
Par dni pred touto udalostou sme sa pytali, ci o nej viete a ci sa nebojite zneuzitia udajov.

S anketovym mikrofonom


o scitani obyvatelov, domov
a bytov

Boris Pavliak, invalidny dochodca, Bravacovo:

- Nieco som pocul, ale tazko o tom hovorit, lebo nie je dostatocna informovanost. Isteze viem, ze dostaneme nejake formulare a podla toho sa budeme musiet zariadit. Ale neviem presne, co tam vlastne bude. Myslim si, ze bude nejaka kontrola, ktora bude nad tym stat, aby sa udaje nezneuzili.

Viera Dropcova, dochodkyna, Brezno:

- Informacie mame z televizie, takze viem, o co pojde. Scitaci komisar sa nam este neozval. Dufam, ze ked dostaneme harky, budeme si vediet s nimi poradit. Myslim si, ze zneuzitia udajov sa nemusime bat, pretoze sa tam neuvadza meno ani rodne cislo. Ale v nasej republike je vsetko mozne, v tejto situacii clovek velmi doverovat nemoze. Nedoverujeme vlade, tak nie to este statistickemu uradu.

Jan Slimak, zivnostnik, Myto pod Dumbierom:

- Informacie v podstate mam z televizie, z tlace. Zbezne som informovany, viem, co mam robit. Neviem kvoli comu by mohli byt zneuzite udaje, ktore su v scitacich tlacivach. Take udaje sa daju v podstate ziskat aj kdekolvek inde.

Jana Predajnova, zdravotna sestra, Podbrezova:

- Zatial sme este nedostali presne pokyny, ale myslim si, ze je este dost casu, aby sme sa presne dozvedeli potrebne ifnormacie. Zatial ich mame len z medii. Presne pokyny isto pridu a budeme sa ich drzat. Nejakych zneuziti sa nebojim. Myslim si, ze su to udaje, ktore sa nedaju zneuzit. Keby to niekto chcel, moze tak urobit z inych zdrojov.

Dalibor Kotacka, dochodca, Brezno:

- Scitaci komisar mi povie, co mam robit. Mam predstavu, o co pojde. Zneuzitie udajov? To je hlupost, to sa nestane.

Dagmar Jamriskova, nezamestnana, Podbrezova:

- Nesledovala som v televizii informacie o scitani. Viem, ze mam vyplnit formular, mam v nom uviest pravdive udaje. Viem, ze je trestne, ak by som zle nieco uviedla. Ostatne mi povie scitaci komisar. Mysim si, ze ak su svedomiti ludia, nemali by to zneuzit.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Hlad a nieco viac

Co urobime, ked nas trapi hlad? Vezmeme si peniaze, zajdeme do obchodu a kupime si nieco na zjedenie. Je to velmi jednoduche, a predsa trpia miliony ludi hladom.
Vysvetlit, preco je na Zemi tolko hladnych ludi, nie je jednoduche. V mnohych krajinach ma tento problem ekonomicku povahu. Ide o rozvojove krajiny, v ktorych je samotna ekonomika iba v plienkach, takze ju treba vychovavat ako male dieta. Ludia tam nemaju pracu, ako si teda maju obstarat jedlo? Vypestovat si ho? Trebars, lenze nie kazdy ma svoju podu. Zostava im len jedna moznost: kradnut, aby prezili. Takto si vsak zase skodia, lebo ziaden normalny turista sa nepojde pozriet na krajinu, v ktorej mu hrozi, ze ho olupia a mozno aj zabiju.
Hlad je dosledok, ale zaroven aj pricina mnohych problemov. Na odstranenie vsetkych neziaducich javov spolocnosti rozvojovych krajin nestaci odstranit len hlad, ale treba sa zbavit aj nezamestnanosti, negramotnosti a chudoby.
Aj ked to znie neuveritelne, castokrat sposobili problemy rozvojovych krajin rozvinute krajiny, v minulosti zname ako kolonialisticke velmoci. Tie vyvazali z obsadenych uzemi vsetko, co malo nejaku cenu, aby sa tak bohati stali bohatsimi a chudobni chudobnejsimi. Mozno keby tito zlodeji teraz vratili utlacanym to, co im patri, stal by sa hlad na Zemi minulostou. Ale kto vysvetli lakomcovi, co je cestnost?
Niektore bohate staty poskytuju rozvojovym krajinam financnu pomoc, ale ich vlady sa desia toho, ze by mali vratit vsetky tie cennosti a kulturne pamiatky, ktore su teraz v ich muzeach alebo v podobe sperkov na rukach, hrdlach a usiach prominentov.
Hladneho cloveka dnes drzi pri zivote nenavist voci uradom, osudu a sebe samemu, pretoze to nemoze zmenit. Ludia sa sudia kvoli majetkom, staty kvoli vodnym priehradam. A co robia narody? Tie sa stale odvolavaju na svoju hrdost a samobytnost, na svojich Janosikov, Matkov Husiarov a Tellov, dozaduju sa svojich prav a svojho narodneho majetku, ktory by vsak obycajni ludia aj tak nikdy neuvideli. Tak naco im je?
Hlad niekedy urobi z ludi filozofov a blaznov. Ti prvi sa pytaju: ,,Naco su nam usta, ked nemame co jest? "Ti druhi len konstatuju: ,,Usta su nam nato, aby sme mohli povedat, ze sme hladni." A problem zostava. Ak to nevyriesime my ludia, kto potom?

(mt)

 Je to mozne?

Tuto otazku som si polozila, ked mi sestra dorozpravala , co sa stalo jej osemrocnej dcerke. Pretoze som vasou citatelkou, rozhodla som sa napisat vam o tomto neprijemnom zazitku. Myslim si, ze citatelia po jeho precitani neostanu lahostajni, ved lahko sa to moze stat aj ich dietatu.
Pred dvoma tyzdnami poobede asi o druhej sla moja neter autobusom z mesta hrat tenis na Mazornikovo. So sebou mala kolobezku a pravdepodobne tu chcelo ukoristit asi desat pocernych deti. Za plavarnou ju napadli a s palicami (podla jej slov bejzbalovymi) bili po chrbte. Nastastie mala na chrbte ruksak, ktory ako-tak zmiernil bolest. Podarilo sa jej vybehut na kolobezku a ujst. Utocnici sa medzitym skryli v prazdnom bazene za plavarnou a vyckavali. Chlapciska asi omrzelo cakat a zmizli.
Bolesti chrbta ani po prichode domov neustupili, a tak sestra vyhladala lekarsku pomoc. Na pohotovostnej sluzbe predpisali analgetika a mast na utisenie bolesti. Telesna bolest pomaly pominula, ale ta v dusi dietata ostala. Odvtedy sa boji a na tenis nechodi. Pocerni chlapci asi vystrajaju dalej. Pocula som totiz, ze nedavno v okoli plavarne ukradli bicykel.
Myslim si, ze sa netreba bat a verejne o tom hovorit, pretoze pachatelom sa nic nestalo a budu si dalej dovolovat, kym sa nestane nieco este horsie.

(ds)

Prisli sme sem zvedavi, slava velika, na javisku zaspievat, ziskat slavika ...

Akoby sa vrece roztrhlo s ludovymi pesnickami v Zakladnej umeleckej skole v Brezne, kde sa 10. maja uskutocnil I. rocnik okresnej sutaznej prehliadky deti predskolskeho veku (od pat do sest rokov) v interpretacii slovenskej ludovej piesne - Brezniansky slavik, ktore oblecene v ludovom kroji ozdobili hudobnu sien ako pestre kvety. Pre nejedno to bolo prve vystupenie na verejnosti, a preto nelahkou ulohou moderatoriek Z. Vanikovej a T. Vilhanovej bolo rozptylit strach a obavy. Nadherne ludove piesne z celeho horehronskeho regionu vyzneli v detskom podani velmi povabne a svojsky. Okresna metodicka pre predskolsku vychovu A. Gregusova, ktora bola tvorcom myslienky urobit takuto sutaz, v uvode privitala hosti a sponzorov, bez ktorych by sa nemohlo nic podobne uskutocnit. Sutazna cast zacala hymnou (znelkou) Slavik, jej hudbu zlozil J. Jenca zo ZUS Valaska na text T. Vilhanovej z MS Stiavnicka. Hudobnu sien zdobil emblem slavika, ktory sa stal symbolom sutaze a na navrh A. Turcinovej z MS Helpa ho spracovala akad. maliarka E. Sandorova zo ZUS Polomka.
Deti sa pocas sutaze uvolnili, bezprostredne reagovali, boli zabavne, ale aj zodpovedne. Takmer kazde malo svoj hudobny sprievod. Porota, ktoru tvorili Mgr. E. Hancakova (odbor skolstva), Mgr. O. Trembova (ZS K. Raposa), D. Surinova (ZUS Brezno), A. Cernakova (Stastne detstvo), J. Jenca (ZUS Valaska), mala narocnu pracu. Napokon sa rozhodla, ze najlepsim slavikom bola Veronika Turcinova z Polomky. Kazde dieta dostalo na pamiatku krciaztek s emblemom slavika, diplom a sladkost. Hymnou ... a ked sa tu o rok zas spolu stretneme, na slavika spominat vsetci budeme ... ukoncili Breznianskeho slavika.
Organizatori zhodnotili priebeh, aby buduci rok odstranili nedostatky a slavika pripravili este lepsie. Podakovanie patri riaditelke ZUS v Brezne Mgr. G. Pravotiakovej a celemu kolektivu za poskytnutie priestorov, kuklturneho programu a za pomoc pri sutazi, riaditelke ZUS vo Valaskej V. Svantnerovej a celemu kolektivu za kulturny program a vsetkym sponzorom. No najuprimnejsie podakovanie patri pripravnemu vyboru: Z. Vanikovej, T. Vilhanovej, A. Turcinovej, L. Sarikovej, E. Rolkovej, Z. Englerovej, Bc. M. Belisovej a V. Pinkovej.

A. Gregusova, metodicka pre MS
Z. Vanikova, predsednicka pripravneho vyboru

Na koho sa treba obratit?

Blizi sa sviatok deti - MDD. Zial v detskych ociach je stale klam. O com to piseme? No predsa o stale neupravenom detskom pieskovisku na Krculovej c. 8, 10. Uz druhy rok ziadame technicke sluzby mesta, telefonicky aj osobne, o upravu pieskoviska do povodneho stavu (vid kniha mesta str. 46-47). No do tychto dni zial marne. Dufame, ze kompetentni pracovnici si nasu prosbu precitaju a v tomto roku k sviatku deti pieskovisko upravia. Za vsetko co spravite, vam vopred dakuju rodicia, stari rodicia, ale hlavne deti z celeho sidliska.

...

Vo dvore pred blokom Krculova c. 8 - 12 boli opakovane robene rozsiahle opravy inzinierskych sieti, spojene s rozsiahlymi rozkopavkami. Podobne opravy sa robia aj na inych sidliskach. Je povinnostou toho, kto rozkopavku urobil, dat priestor do povodneho stavu, vratane opravy zniceneho pieskoviska...
Pre zabezpecenie verejnych sluzieb mali technicke sluzby do roku 2000 priblizne 2,2 - 2,5 miliona korun mesacne. Na rok 2001 mame 1,9 miliona korun mesacne. Preto sme boli nuteni urobit dalsie usporne opatrenia. Za posledne dva roky sme takmer vobec nedoplnali piesok do pieskovisk. Je preto potesitelne, ze sa nam podarilo dohodnut s vedenim Polnohospodarskeho druzstva Dumbier, ze zavazok voci mestu vo vyske priblizne 15 000 korun uhradi dodanim piesku, ktory pouzijeme na pieskoviska v priebehu maja. Aj touto formou by som vas chcel poziadat: neznehodnotte tento piesok psimi exkrementami, nerozkradnite ho na stavebne prace. Mal by sluzit detom po cely rok, nielen na MDD.

Ing. Tomas Gabon,
riaditel technickych sluzieb

Den matiek v Predajnej a v Podbrezovej

Druha majova nedela je dnom, ked maju sviatok vsetky mamicky. Mlade, starsie i tie najstarsie, ktore su uz babickami a prababickami. "Matka s dietatom v naruci je vecnym symbolom lasky, nehy, obetavosti. Matka vzdy ostane matkou v radosti i v ziali a jej objatie je najbezpecnejsim utociskom, v ktorom najdeme utechu a silu po cely nas zivot." Tymito slovami sa prihovorila vsetkym zenam ku Dnu matiek starostka Predajnej Ing. Tatiana Contofalska v preplnenej sale spolocenskeho domu. Pri prilezitosti sviatku prisli podakovat a pozdravit mamicky deti materskej, zakladnej skoly, detsky folklorny subor Bocianik basnickami, pesnickami, tancom. Bolo to prekrasne popoludnie, kde nechybala pozornost, kyticka vdaky, prijemny pocit spolupatricnosti.
Velke podakovanie patri starostke obce, ucitelkam materskej, zakladnej skoly a veducej folklorneho suboru Bocianik. Dakujem v mene vsetkych mamiciek za krasne chvile, kde sa nesetrilo laskou a usmevom, darcekom, ktore sa nedaju vycislit financnou hodnotou.

...

V uplynulych dnoch sa v Podbrezovej spominalo a oslavovalo. Deviateho maja sa uskutocnila pietna spomienka na 56. vyrocie skoncenia druhej svetovej vojny polozenim kytic pri pamatnikoch v Lopeji a v Podbrezovej za ucasti predstavitelov obce.
V nedelu 13. maja si deti z Podbrezovej uctili sviatok svojich mamiciek. Vystupenie deti a mladeze ku Dnu matiek bolo v dome kultury za ucasti asi dvesto pritomnych. Mamickam sa prihovoril starosta Ing. Jan Steller a potom uz deti z Materskej skoly na Kolkarni, clenovia skupiny Karate, dievcata z aerobiku, tanecnice z tanecno-mazoretkovej skupiny, spevacka Deniska zo suboru Klasok a hracka na priecnu flautu z hudobnej skoly. Svojim mamickam s laskou pripravili kvalitny program. Cele podujatie bolo pod zastitou obecneho uradu.

(KuPr) 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT