22.  MAJ  2001 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Dychova hudba v Brezne stodvadsatpatrocna

O materialne zabezpecenie orchestra sa starali organy ROH podniku. Vdaka porozumeniu zriadovatela, castym domacim kulturno-spolocenskym podujatiam, pravidelnym sutaziam v ramci okresu i kraja, ba aj vyssie, rastla umelecka uroven orchestra. Mnohi z nas si spominaju na byvaly rezim ako na "zlaty vek dychovky". Vzniklo mnoho novych orchestrov a boli statnymi organmi doslova rozmaznavane. Podnik vyclenil financie, kupil nastroje, organizoval nabory muzikantov, vybavoval zajazdy, druzby. Umelecka uroven mohla rychlejsie napredovat. Od jednoduchsich skladieb k narocnejsim. Zacinalo sa primeranymi skladbami nestora slovenskej dychovej hudby – Karola Padiveho, ktoreho neocenitelne rady spolu s usilim a cielavedomostou kapelnika priniesli prve ovocie v podobe uspechov na sutaziach a festivaloch. Nasledovali nove vystupenia a zajazdy aj do zahranicia (Madarsko, Polsko).
V ramci velkeho orchestra sa vytvorila aj mala (12-clenna) kapela Mostarenka, ktora nasla uplatnenie na zabavach, roznych vyrociach vyznamnych osobnosti, ale zvladla aj koncertne vystupenia. Jej cinnost sa datuje od roku 1971, takze v tomto roku si pripominame jej tridsatrocne jubileum. Ucinkovala v Parizi, Berline i vo Viedni. Je zaujimava zhoda, ze regionalna prehliadka dychovych hudieb vo Valaskej bude tento rok 3. juna tiez po tridsiaty raz.
V sucasnosti je kapelnikom Mostarenky Stefan Horsky. Mostarenka ma v repertoari skladby starsie (evergreeny) i diela sucasnych skladatelov (A. Hudec, J. Balaz, I. Kopacik).
Velky i maly orchester absolvovali aj niekolko nahravok v Slovenskom rozhlase a vystupovali v niekolkych televiznych relaciach. Na kratke obdobie vedenie orchestra prevzali aj kapelnici Rudolf Bahna (1952-1954) a Vladimir Zudel (1989 - 1991). Zvysne roky viedol orchester Jozef Knosko, dnes uz 76-rocny pan, ktoreho usmev, laskavost, umenie pracovat s ludmi, muzikantsky kumst a nekonecna vytrvalost pri vychove novych muzikantov predstavuje ten najvacsi kapital, ktory orchestru pomohol prezit v zlozitom a tazkom obdobi transformacie kultury po "neznej revolucii".
Dychova hudba v Brezne prezila. Mesto sa ujalo orchestra, prispelo na nove uniformy a poskytlo mu aspon minimalnu financnu podporu potom, ako transformujuci sa podnik tieto podmienky stratil a uz na hudbu prispieval stale menej.
A historia sa opakuje ! Vzniklo Zdruzenie dychovych hudieb Slovenska a Dychovy orchester mesta Brezno sa stal spolkom, nadviazal na tradiciu hasicskej dychovej hudby. Aj vdaka ZDHS sa spolku podarilo ziskat financie z grantov fondu Pro Slovakia. Zdruzenie pomohlo dychovke postavit sa na vlastne nohy po dlhych rokoch spravcovstva Mostarne Brezno. Dnes spolok uzatvara zmluvy o spolupraci, vedie vlastne uctovnictvo. Clenovia ustredia pomohli vybavit zajazd do Polska, ktory bol velmi potrebny a osozny pre cely kolektiv. Sucasny cestny predseda Jozef Knosko pre pokrocily vek a zdravotne problemy odovzdal 1. septembra 1999 symbolicky aj doslova dirigentsku palicku Ing. Ivanovi Sykorkovi, ktory patri do mladej garnitury muzikantov a snazi sa o citlive sklbenie moderneho vkusu a dlhorocnych tradicii. Objavuju sa skladby tanecneho charakteru, v latinsko-americkom rytme, filmove a muzikalove melodie, ale aj diela z obdobia, ked v Brezne vyhravali este hasici. Orchester nezabuda ani na tvorbu breznianskeho skladatela Vojtecha Wicka. Dychovka v Brezne pomaly mladne aj vdaka tomu, ze novy a byvaly dirigent vyhladavaju talenty medzi ziakmi zakladnych umeleckych skol, hudobnych kurzov mestskeho kulturneho strediska, ale aj medzi ministrantmi, susedmi a rodinnymi prislusnikmi. Teraz vyucuju spolu desat ziakov na Es-, bas-trubku, tenor, baryton, bicie a kridlovku. S radostou vitame moznost prihlasit nadane deti do letnych hudobnych taborov ZDHS. Ucast mladeho cloveka v takomto tabore moze byt pre neho velmi podnetna a aktivizujuca. Clenovia orchestra su ako jedna rodina. Je to jedinecne viacgeneracne spolocenstvo ludi roznych profesii. Dochodcovia, robotnici, policajt, inzinieri, elektrikari, pedagogovia, studenti a deti. Vsetkych spaja laska k hudbe. Vzajomne sa obohacuju a maju radost zo spolocneho diela a tuto radost chcu ponuknut aj svojim posluchacom.
Okruh aktivit sa rozsiril. Uspesne vystupuje skupina fanfaristov, a tiez Dychove kvarteto (tri trubky + B-bas), ktore ucinkuje najma pri cirkevnych oslavach. Mala dychovka Mostarenka hlada nove moznosti koncertovania na "posedeniach pri caji" alebo v tunajsich pohostinstvach. Rozbieha sa spolupraca smalymi tanecnicami Hviezdicky, ktore sa snad casom vypracuju na mazoretky. Na rok 2002 pri prilezitosti 50. vyrocia novodobych dejin orchestra sa pripravuju koncerty, nahravky, den otvorenych dveri, internetova stranka. To vsetko s cielom zvacsit zaujem o tento zaner, o jeho spopularizovanie, najma medzi mladezou.
Dychova hudba prinasa do dni vsednosti, zhonu, nervozity a existencnych starosti nieco vzacne ako liek: harmoniu, oddych, pookriatie duse, sebarealizaciu i spomienku na krasne chvile v objati tonov.

Ing. Ivan Sykorka

Dni zidovskej kultury v Brezne

fotoobjektivom Viktora Sajgalika

h0121b.jpg (15380 bytes)Dni zidovskej kultury v Brezne slavnostne otvorili v patnasty majovy den, ked popoludni primator mesta v obradnej sieni prijal vzacnych hosti. Medzi nimi zastupcu ministerstva kultury Stanislava Miceva, riaditela Muzea zidovskej kultury univerzitneho profesora PhDr. Pavla Mestana, DrCs., podpredsedu Ustredneho zvazu Zidovskych nabozenskych obci na Slovensku Jana Turcana, predstavitelov Zidovskych nabozenskych obci Ing. Tomasa Langa z Novych Zamkov, JUDr. Pavla Sitara z Kosic, MUDr. Vieru Krecovu, ktora sa ako jedina v Brezne hlasi k zidovskemu nabozenstvu, Irenu Sobotovu, ktorej za zachranu zidovskeho chlapca Ernesta Schlesingera v sucasnosti zijuceho v Izraeli muzeum holocaustu YAD Vaschem v Jeruzaleme udelilo vyznamenanie Spravodlivy medzi narodmi a clenov zidovskych rodin pochadzajucich z Brezna. Po navsteve zidovskeho cintorina, kde odhalili pamatnu tabulu "Vsetkym, ktori sa v Brezne narodili a zili, no nemohli tu byt pochovani", sa v synagoge zucastnili na otvoreni vystavy Magdaleny Robinsovej - Izrael - Zamurovana fotografia, stalej expozicie Z historie zidovskej komunity v Brezne a vystavy britskeho fotografa Paula Glendella Izrael v case mieru. Vecer v tychto priestoroch koncertovala skupina Pressburger Klezmerband produkujuca tradicnu zidovsku hudbu s prvkami dzezu a potom v dome kultury premietli francuzsko-belgicko-holandsky film o holocauste s nazvom Vlak zivota. Druhy den zacal pasmom hudby a poezie a prehliadkou vystav v synagoge, pokracoval navstevou zidovskeho cintorina a skoncil premietnutim dokumentarnych filmov o holocauste v Horehronskom muzeu. Bodkou za trojdnovym podujatim bol hodnotny koncert zidovskych piesni v podani znamych hudobnikov a opernych spevakov.

h0121d.jpg (18792 bytes) h0121c.jpg (15178 bytes)

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT