22. MAJ  2001 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Pred 125 rokmi zmlkol buricsky hlas basnika Janka Krala

Jeho manzelka i vnucka zili na Horehroni - v Polomke

Pred 125 rokmi - 23. maja 1876 - namocil pero do tmaveho atramentu Vladimir, najstarsi syn Janka Krala, a napisal smutocne oznamenie, v ktorom sa hovorilo, ze "nezabudnutelny muz a otec Jan Kral, byvaly hlavny trestny sudca Tekovskej stolice a byvaly diplomovany pravotar, 54-rocny, zomrel." Podlahol nakazlivej chorobe, pravdepodobne tyfu alebo cholere. Na cintorine v Zlatych Moravciach sa s nim rozlucili jeho najblizsi znami...rozlucili sa s nim ako s najzaujimavejsim a najoriginalnejsim basnikom skoly Sturovej, nepokojnym duchom, revolucionarom, buricom, i ako s clovekom a basnikom, ktory okrem vynikajucich basni v ludovom duchu napisal rad sugestivnych balad a romanci, mnoho bojovnych a prilezitostnych versov. Svojich sucasnikov, ktori o. i. o nom tvrdili, ze vedel naspamat celeho Shakespeare, prevysoval hlbkou citu a vyraznostou romantickeho idealizmu.

Pod hrudami hliny zmizla pred 125 rokmi i basnikova podoba, ktoru si, ako tiez mnohe epizody svojho zivota, vzal do hrobu. Zomrel tajomny Janko Kral, "divny Janko", basnik-burlivak, ktory v rokoch "meruosmych" radikalne a revolucne "spojil poziadavky socialne s nacionalnymi potrebami a pravami svojho ludu..."
Zil burlivo, neviazane
Zachovali sa podobizne vsetkych sturovcov, no nezachovala sa ani jedna podobizen Janka Krala. Takto nas to ucili v skole, takto sa to traduje fakticky dodnes... Vsetci Kralovi potomkovia tvrdili, ze basnik kazdeho, kto ho chcel fotografovat, ci portretovat, rozhorcene odmietol. Jeho fyziognomia zostala teda iba v mysliach pamatnikov, priatelov a najblizsich. Podla vnucky Ireny mal dedo "od tuheho fajcenia cierne zuby, oci mal belase, bol cervenej tvare a bielych sedivych vlasov, chodieval s palicou a dlhou fajkou."
Nech uz bola podoba Janka Krala akakolvek, predsa nam ju najvernejsie zachoval vo svojej poezii on sam. Nebola to antropologicka podoba crt jeho tvare, zovnajsku, ale obraz jeho duse.
Odhalena tvar?
Pred niekolkymi rokmi vzrusil vsak nasu verejnost vzacny objav: udajne nasli zatial jedinu fotografiu sturovskeho basnika Janka Krala (!!!). Fotografia je v majetku Matice slovenskej v Martine a jej pracovnici dokazuju, ze na nej je skutocne Janko Kral, basnik, podivin, samotar... Nevsedny dokument spolu s inymi fotografiami a listami nasiel v roku 1973 na povale jedneho domu v Hlbokom bratislavsky zberatel Emil Mana.
Vnucka ucila na Horehroni
Do ruk sa mi dostali i dalsie zaujimave fakty a vyznania, ktore sa tykaju osudov basnikovej rodiny. V roku 1982, v obrazkovom tyzdenniku Slovenka, sa objavil clanok J. Mesiarkina, ktory v nom spomina na svoju ucitelku:
"...Pred skoncenim prvej svetovej vojny som chodil do tretej triedy ludovej v Polomke, kde nas ucila mlada ucitelka, ktoru sme nazvali "Kralkou", menom, co sme vyslovovali s patricnou uctou a vaznostou..."
Po case vsak zo skoly odisla. Marne ju v triede vyckavali. Viac jej nebolo. Nikto nepovedal, kam odisla a preco. Dr. Rudo Brtan v studii "Po stopach potomkov Janka Krala" neskor pise: "...Vnucka Janka Krala, Irena Kralova, ucitelka, dvanast rokov ucila v Polomke, odkial ju nase urady v roku 1919 vystahovali aj s manzelom Samuelom Paalom do Madarska. Ked prisli na omyl, marne sa ospravedlnovali, ona uz bola rozhodnuta odist."
Irena Paalova, rodena Kralova, skutocne naposledy byvala so svojou dcerou v Sarvasi. Zomrela v roku 1972. Podla menovacich dekretov vyucovala sedem mesiacov v Nagy Becskereku (Rumunsko), tri roky v Klastore pod Znievom a dvanast rokov v Polomke...
Basnikovu manzelku pochovali v Polomke
"...Mamicka sa s oteckom spoznali v Polomke, kde otecko zastupoval choreho ucitela Pavlika," - spomina pravnucka basnika Janka Krala, Irenka. "Ked potom vyzdravel, vtedy este slobodny Samuel Paal, sa vzdal miesta v skolskych sluzbach a odisiel dostudovat do Kecskemetu, aby nadobudol kvalifikaciu ucitela pre mestianske skoly. Na mamu nezabudol, vratil sa do Polomky a v roku 1913 sa zosobasili v rumunskom Turde. V roku 1915 sa im narodil chlapcek. Po roku vsak maly Zoltan zomrel. Ja som sa narodila v roku 1917 u starych rodicov v Turde. Po niekolkych tyzdnoch ma mamicka doniesla..."
A co vdova Maria Kralova, manzelka basnika-burlivaka?
Janko Kral zanechava mladu vdovu, sotva 42-rocnu a styri deti. Nezaopatreneho 15-rocneho syna Ivana a 19-rocnu dceru Anastaziu a chlapcov Mladena a Vladimira este na studiach. Utrpenie matky vrcholi, ked jej zomieraju aj dvaja zo synov - Vladimir a Ivan. Krute rany a zlomene srdce. S nimi odchadza k svojmu jedinemu synovi Mladenovi do Nagy Enyedu. Ked sa v roku 1916 priblizoval front k Turdu, vdova Maria Kralova uznala za rozumnejsie prestahovat sa k vnucke do Polomky. Tazko vsak na Horehroni ochorela a uz sa z choroby nespamatala: 30. septembra 1916 vo veku osemdesiat jeden rokov umiera. Jej hrob je v Polomke...
Telesne pozostatky basnika Janka Krala preniesli v roku 1940 do Martina.

Pavol M. Kubis 

Zemianska rodina Kindernay v Nemeckej

V horehronskych obciach zilo v minulosti len malo slachtickych rodin. Islo predovsetkym o nizsiu slachtu - zemianstvo, pricom pocet zemianskych rodin na okoli by sa dal vyratat azda na prstoch jednej ruky. Jednym z takychto privilegovanych rodov bola familia Kindernay v Nemeckej. Nositelia tohto mena ziju v tejto obci dodnes.
V roku 1526 utrpeli uhorske vojska v bitke pri Mohaci katastrofalnu porazku. Osmanski Turci sa stali vyznamnym vojenskopolitickym cinitelom v strednej Europe a v 50. rokoch 16. storocia obsadzuju juzne kraje Slovenska. V protitureckych bojoch pri Filakove v roku 1552 sa ako banskymi mestami vyslany vojak zucastnil aj Juraj Sklavus Kindernay. Za vernost a zasluhy o obranu statu bol v roku 1559 povyseny panovnikom Ferdinandom I. za uhorskeho zemana aj so vsetkymi svojimi zakonitymi potomkami. S titulom dostal do uzivania ciastku obce Nemecka aj s mlynskym pravom v Bukovci.
Juraj Sklavus Kindernay sa aj nadalej zucastnoval na bojoch proti Turkom. Boli to pravdepodobne oni, co mu v roku 1591 vyrabovali a vypalili jeho kuriu postavenu pri Hrone. Statok mu odohnali a majetok znicili. Pritom boli odvlecene a znicene dokumenty potvrdzujuce jeho stav a pravo na uzivanie majetku. Kedze panovnik bol v tom case v cudzine, musel ist zeman so svojou staznostou do kapituly vo Sv. Benadiku, ktora ho svojho casu zaviedla do donacie.
V roku 1593 ho svatobenadicka kapitula opatovne uviedla do nemecianskeho majetku. Za pritomnosti lupcianskeho hradneho pana Rubigalla, susednych zemanov a richtarov bola precitana obnovena donacna listina, v ktorej panovnik Rudolf II. v zastupeni Stefana Fejerköyho, miestodrzitela a nitrianskeho biskupa, potvrdil jeho majetok a prava. Listina bola vyhotovena v spominanom roku na nitrianskom hrade a jej odpis pochadzajuci pp. z 19. storocia je v drzbe potomkov rodiny byvajucich v Bratislave.
Juraj Kindernay mal styroch synov - Jana, Jakuba, Jonasa a Juraja. Nevie sa naisto, ci tato rodina prisla do Nemeckej az po povyseni do zemianskeho stavu, alebo tu zila uz predtym. V spominanej listine z roku 1593 sa udava, ze ,,Juraj Sclavus, alias Kindernay,... v obci Nemecka, inym menom Nemeth-falva vo Zvolenskej stolici... kludne a mierne panstvo on a predkovia jeho oddavna vykonavali..."
Podla poddanskeho supisu z roku 1718 obyvalo pansku kuriu rodu Kindernay v Nemeckej asi desat ludi. Scitanie ludu v roku 1787 zachytilo v Nemeckej dvadsattri zemanov. V roku 1822 podla supisu obyvatelstva zilo v tejto obci osem domacnosti s tymto menom (pridomky ,,do Danielov", ,,do Haluskov", ,,do Friskov", ,,do dolnych Gasprov" a ,,do hornych Gasprov"). V polovici 19. storocia zili Kindernayovci aj v susednej Dubovej. Niektori potomkovia slavneho predka majetky zveladili, ini schudobneli.
V prvej polovici 20. storocia zili nemecianski Kindernayovci v domoch s primeniami ,,u Danielov", ,,u Kropacov", ,,u Haluskov", ,,u Lukacov", ,,u Friskov", ,,u Panov" a ,,u Hlinkov". Bratia od ,,Danielov" boli vzdelanci a najvacsi pozemkovi vlastnici v obci: Stefan Kindernay mal advokatsku kancelariu v Brezne a popritom gazdoval na hospodarstve v Nemeckej. Jeho syn Stefan bol vyznamny lekar - ortoped a jeho brat Michal Kindernay bol obvodnym lekarom v Nemeckej. Bol velkym ludomilom a chudobnym poskytoval pomoc zadarmo. Dalsi brat Teodor Kindernay tiez zacas posobil v Nemeckej ako notar.
K najzamoznejsim clenom rodu patril na prelome 19. a 20. storocia Ondrej Kindernay Kropacovie. Bol uspesnym cipkarom (trhovym obchodnikom s textilnym a inym tovarom) a gazdom. V roku 1882 si zriadil v Nemeckej tehelnu na rucnu pracu. Stal sa tak na tie casy vazenym podnikatelom a aj sam si najimal murarov a staval domy. Tehelnu po nom prebral jeho zat Jan Antal, ktory ju zmodernizoval - zariadil na strojny pohon.
Dnes ziju nositelia mena Kindernay uz len v domoch ,,u Baukov" a ,,u Friskov", kde bol este v polovici 20. storocia oblubeny hostinec.

Martin Loksa


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT