Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 9

CISLO

28

10. JUL  2001 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Dve otazky

primatorovi Brezna a predsedovi Regionalenho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimirovi Faskovi

o Co prinesie nasmu okresu parlamentom schvalenych 8+8 vyssich uzemnych celkov?

- Reforma sa zacala. Povedal by som, ze necakane, pretoze parlament neschvalil dvanast vyssich uzemnych celkov (VUC), ale osem. Mna aj podstatnu cast starostov a primatorov mrzi, ze parlament a vladna koalicia sa zaoberali cislami medzi dvanast a osem, ale nie podstatou. Supis cinnosti okresnych a krajskych uradov pri ich konstituovani v roku 1996 bol napisany v zakone c. 222/1996. Tento supis cinnosti - kompetencii mal byt rozdeleny na rozsirenu miestnu samospravu a samospravne VUC a az potom sme mali hovorit o cislach. Mrzi ma aj to, ze sa uvazuje pri takom alebo takom usporiadani, ze zo sto percent vybratych dani do statneho rozpoctu sestesiat percent ostane na prerozdelenie statom a na zabezpecenie jeho funkcii, dvadsat percent dostane VUC a dvadsat percent miestna samosprava. Znova su to len cisla bez naplne, podla mna podstatna je napln, cize kompetencie. So stanoviskom predsedu Zdruzenia miest a obci Slovenska Michala Sykoru, ktore povedal po hlasovani v parlamente, sa plne nestotoznujem, pretoze na X. aj XI. sneme ZMOSu sme sa vyjdarili, ze sme za dvanast VUC, resp. menej za predpokladu rovnomerneho rozvoja Slovenska. Ak budu kompetencie rozdelene samospravnym VUC a miestnej samosprave a budu zabezpecene financnymi podmienkami, nemame sa coho bat ani pri osmich VUC. Ina otazka je, ze mame zaroven osem krajov. Nase regionalne zdruzenie presadzovalo myslienku tri plus jeden kraj a dvanast alebo menej VUC. Podla mojho nazoru, symetricky model, cize osem VUC je spravnejsi ako dvanast. Ak je tu rozpor pri rozdeleni Spisa na dva celky, myslim si, ze aj toto sa da riesit upravou hranic VUC, resp. kraja. Uvidime, co donesie dalsi vyvoj nazorov v parlamente. Samosprava je na to, aby plnila zakony a svoj celok riadila tak, aby prosperoval.
Vyssi uzemny celok, do ktoreho patri okres Brezno, bude sidlit v Banskej Bystrici a bude sa volat Pohronsky. O zotrvani okresov vam zatial neviem povedat, ale rozpravalo sa, ze v pripade zrusenia okresnych uradov budu specializovane statne spravy, napr. pre skolstvo, socialne veci, ale to uz je nieco ine. Ak mame nechavat specializovane utvary pre skolstvo, socialne veci, potom nemusime robit samospravne VUC. To je vsak vec legislativcov.
o Nie vsetci vedia, ze aj v Brezne posobi registracne miesto ...
- Na zaklade poziadavky mestskeho zastupitelstva bolo v Brezne otvorene pracovisko RM-systemu pre vybavenie zalezitosti obcanov okresu v suvislosti s nakladanim s dlhopismi. Toto registracne miesto momentalne sidli na poschodi budovy na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 50. Tento priestor vsak nevyhovuje vsetkym obcanom, najma starsim, imobilnym, preto spolu s RM-systemom navrhujeme nove posobisko pristupne vsetkym. Chcem vyzvat obyvatelov okresu, aby zbytocne necestovali do Banskej Bystrice, ale aby navstivili breznianske pracovisko. Ak nebude navstevovane, budeme ho musiet zrusit. 

Karikaturista Peter Zifcak vystavuje

h0128h.jpg (14349 bytes)"Humor je korenim zivota. O tejto pravde asi nikto nepochybuje. Humoru nie je nikdy dost. Ustavicne vznika novy aj v podobe kresieb." Tymito slovami sa prihovoril
v patok 6. jula podvecer v Horehronskom muzeu "na trinastke" Daniel Rakyta, komisar vystavy kresleneho humoru ocami a perom Petra Zifcaka. Na slavnostnej vernisazi sa zucastnilo asi sto priaznivcov tohto karikaturistu. Vystava usporiadana pri prilezitosti bliziaceho sa okruhleho zivotneho jubilea autora je dokazom jeho usilovnosti a kresliarskeho talentu. Citatelom Horehronia su karikatury P. Zifcaka zname od sameho zaciatku vydavania novin (aj v tomto cisle jednu z nich najdete na strane 9).
O dobru naladu pocas vernisaze i po nej na slavnostnej recepcii sa postarali muzikanti z folklorneho suboru Breznan a country skupiny Husenicaband.

 

Americke rodeo v Polomke

h0128g.jpg (9552 bytes)Na sportovom stadione v Polomke to uplynulu slnecnu nedelu vyzeralo ako vo westernovom filme. Obec Polomka a Ranch HP Cervena Skala tu totiz usporiadali americke rodeo. A tak na druhom rocniku sutaze Western Riding Rodeo sa zucastnilo 38 koni a asi 35 jazdcov z celeho Slovenska. Kone i jazdci sa v plnej parade predviedli v deviatich westernovych i rodeovych disciplinach, v ktorych sa hodnotila rychlost, poslusnost, krasa i pracovitost. Detom patrilo detske rodeo, nejazdili vsak na konoch, ale na ovci.
Podla slov starostu Polomky Frantiska Durcenku, Slovenska asociacia westernovych jazdcov, rozhodcovia i dozorny personal akciu zhodnotili ako organizacne vydarenu, ak nie najlepsiu na Slovensku. Rodeo do Polomky prilakalo okolo 900 divakov, na ktorych cakali vhodne vytvorene podmienky. Organizatori vsak ocakavali viacej navstevnikov z Brezna a z B. Bystrice, pretoze tuto atrakciu pripravovali pre rozsiahlejsi region.
h0128f.jpg (11121 bytes)Brezniansky okres reprezentoval Vlado Pandula z Cervenej Skaly, ktory sa vo vysledkovych listinach objavil na 3. mieste v kategorii lasovanie, na 2. mieste v team peanningu (oddelovanie oznacenych kusov kusov dobytka od stada), kde sa najviac darilo Karolovi Schulzovi z Bielej Vody. Mladeznicku kategoriu western pleasure vyhral Filip Svaral z Hornych Hamrov, v otvorenej discipline western pleasure bol najuspesnejsi Michal Bihary z Bratislavy, v cow peaningu Marian Ducar z Kosic, v dow dalle Lucia Celecova z Bratislavy, spomedzi zaciatocnikov sa v trail parkure najviac darilo Filipovi Svaralovi z Hornych Hamrov, v otvorenej triede trail parkusu Lucii Celecovej z Bratislavy, v pole bendingu Marosovi Klobusnikovi z Kosic, v lasovani Antonovi Gaborovi z Kosic, v reiningu Igorovi Darnadimu z Nitry, v barrel race Vojtasakovej z Bratislavy a v otvorenej barrel race Karlovi Schulzovi z Bielej Vody.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT