Miroslava Bobakova, studentka, Myto pod Dumbierom:

- Cyril a Metod boli vierozvestcovia, ktori k nam priniesli pismo starosloviencinu a samozrejme aj prepisali knihy do staroslovienciny. Proste pomahali ludom, aby ziskali vedomosti a sirit vzdelanost medzi obcanmi.

Jozef Molcan, prevadzkovy zamocnik, Brezno:

- Myslim si, ze tito dvaja vierozvestcovia na nase uzemie od vychodu doniesli pismo, kulturu a nabozenstvo.

Anna Stulajterova, dochodkyna, Brezno:

- Piaty jul je cirkevny sviatok, pretoze k nam prisli vierozvestcovia a doniesli nam slavu, stastie, pismo a rozum, dalo by sa povedat tak obycajne. Pripomenieme si ich aj v kostole na svatej omsi.

Magda Kukanova, ucitelka, Bratislava:

- Cyril a Metod boli dvaja vierozvestcovia, ktori tusim z Bulharska, Turecka priniesli na Slovensko krestanstvo a pismo.

D. M., nezamestnany, Brezno:

- Paneboze, v skole sme sa to ucili a vtedy ma to velmi zaujimalo. Boli to vzdelanci, solunski bratia, ktori prisli na Moravu na pozvanie kniezata Rastislava. Kedy presne to bolo, to som uz zabudol, ale bolo to 9. storocie. Vytvorili slovanske pismo hlaholiku a prelozili aj nejake nabozenske texty. No a teraz je to na ich pocest 5. jula statny sviatok.

Mariana Racakova, lesna robotnicka, Michalova:

- Piateho jula, na Cyrila a Metoda, je cirkevny sviatok.Tito vierozvestcovia k nam priniesli nabozenstvo.

Jaroslava Lajgutova, ucitelka, Rimavska Sobota:

- Tento sviatok je na pocest prichodu dvoch vierozvestcov z Byzancie, ktori vlastne k nam doniesli krestansku kulturu a tym padom nielen krestanstvo, ale aj jazyk, pismo. Ked sa to tak vezme, od toho datumu sa vlastne moze datovat aj nejaka ta kulturna vyspelost nasho naroda. Som rada, ze je to statny sviatok, ze si to ako narod konecne nejakym sposobom ctime, vazime. Lebo nepoznat dejiny, to je ako umieranie naroda. Hlavne mladi by to mali vediet. Tento den beru len ako sviatok, ze mamina nejde do roboty, ale malokto vie, co je to vlastne za sviatok.

Splnil nase ocakavania

V skolskom roku 2000/2001 Centrum vychovnej a psychologickej prevencie (CVPP) v Brezne realizovalo primarnu prevenciu pre deti predskolskeho veku v materskych skolach vo Valaskej, na Svermovej 8 v Brezne, na Nalepkovej 50, v Zadnych Halnoch, na Bastovej 11. Zavrsenim tejto prace bolo spolocne stretnutie deti, rodicov, uciteliek materskych skol a pracovnicok CVPP s cielom prispiet k ozdraveniu zivotneho stylu a k nadobudnutiu zrucnosti v oblasti socialnej komunikacie. Ziariaca radost v detskych ockach, dobra nalada, prijemna atmosfera, uspech, upevnenie vedomosti a zrucnosti - s tym vsetkym sme sa stretli pri zorganizovani stretnutia, ktore sa nieslo pod nazvom Zdravie - deti - rodina.

Okrem ineho CVPP uskutocnilo v dnoch 23. - 27. juna zaverecne stretnutie klientov z radov deti zakladnych skol v podmienkach Skoly prirody v Lome nad Rimavicou. Projekt, ktory sa uskutocnil s financnou podporou Protidrogoveho fondu, pomahal ucastnikom rozvijat zdravy sposob zivota, formovat adekvatne zivotne postoje a hodnoty, ziskavat efektivne socialne zrucnosti a navyky v netradicnom prirodnom prostredi, v spojeni s moznostou hipoterapeutickeho jazdenia a starostlivosti o kone v Sihle za asistencie instruktora Slovenskeho Hucul klubu Milana Gondu. Projekt splnil nase ocakavania a v aktualnych odozvach deti padol navrh na dalsie zorganizovanie podobneho podujatia.

Na zaver dakujeme nasmu sponzorovi za poskytnutie financneho prispevku, na zaklade ktoreho sa mohla uskutocnit akcia v predskolskych zariadeniach.

A. Debnarova, M. Kubincova

Dna 25. juna vecer som sa vracal z prace autom cez Podbrezovu. Zaplatil som v zivote asi prvu (a nie velku pokutu) za prekrocenie rychlosti.
Nemam vyhrady k praci policajtov. Moj nazor je taky, ze poloha znacky maximalnej povolenej rychlosti 40 km/hod by mala byt posunuta o 30 - 40 m smerom k ,,mostu".
Uz o dva dni po cestnej kontrole ma na uvedenom mieste niekto predbiehal vari sedemdesiatkou. Mozno nabuduce, ak rychlejsie pribrzdim na styridsiatku, do mna odzadu napali ovela tazsie auto.
Bud pribrzdim uz pred krizovatkou z Myta alebo tesne pred ,,mostom", kde je uz styridsiatka opodstatnena.
Blizko nebezpecnej krizovatky z Hornej Lehoty idem radsej medzi dvadsiatkou a tridsiatkou.
Myslim si, ze nebezpecny podbrezovsky tunel si zapamata aj vodic, ktory nim prejde len raz v zivote.
Nezavidim chodcom, ktori tadial idu co len raz za tyzden, a hlavne v zime. Sneh, lad alebo prach, zapach, hrmot padajuceho zeleza, pravdepodobnost zrazenia autom... Na uzkej ceste sa ledva obidu dve auta a cyklista.
Kedy zodpovedni, pripadne i ZP investuju do novej cesty alebo aspon bezpecnejsieho chodnika pre chodcov?

Ing. Jan Morong

 Dakujeme...

V prvu julovu nedelu sa v Osrbli uskutocnil prvy rocnik memorialu Milana Makusu. Organizatori tohto podujatia vsetko dosledne pripravili, co sa prirodzene odzrkadlilo na prijemnej atmosfere. A nase pocity, slzy dojatia, ktore v nas vyvolala vasa spomienka, pretrvavaju dodnes.
Chceme sa z celeho srdca podakovat vsetkym, ktori nezabudli na nasho milovaneho Milana a takto si uctili jeho pamiatku.
Patri vam nasa vrucna vdaka za vsetko.
Cest Osrblancom!

druzka Alena s dcerkou Lucinkou, syn Marek, matka Maria a cela rodina Strelcova.

Touto formou sa chcem podakovat primatorovi mesta Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi a veducej oddelenia starostlivosti o rodinu a byvanie Elene Kovacovej za ich ustretovy krok a pochopenie problematiky slabozrakych a nevidiacich v okrese Brezno. Dakujem im za ich sponzorsky financny dar, ktorym chcu pomoct riesit problematiku takto postihnutych spoluobcanov.
Za ich slachetny a ludsky skutok im este raz za vsetkych dakuje terenna pracovnicka UNSS v okrese Brezno spolu so svojimi klientami. Tento financny dar vyuzijeme opat na nakup kompenzacnych pomocok, ktore su pre zrakovo postihnutych obcanov nevyhnutnou potrebou pre zivot.

Milena Pancikova

Vela sa pise, presviedca, kolko sa robi pre invalidnych obcanov. No zda sa, ze len pre niektorych. V nasom meste, hoci clenovia zvazu invalidov su riadne platiaci, zda sa, ako by nemali rovnake sance. Okrem ,,gulaspartie" na futbalovom stadione sa pre tychto hendikepovanych ludi robi malo alebo nic. A to ani zo strany Okresneho uradu v Brezne (preco to v inom meste ide?).
Vzit sa do situacie takto postihnuteho cloveka a jeho rodinneho prislusnika, vcitit sa do jeho bezmocnosti a vsadepritomnej zbytocnosti, to prehlbuje este viac jeho zdravotny upadok. Viac lasky, porozumenia a presvedcenia, ze dnes zdravy clovek sa zajtra moze zaradit medzi nich. Nevyhovarat sa, ako je to dnes moderne, keby boli financie. Sami by si prispeli financne na zajazd za poznanim, odreagovanim svojej tazkej pozicie. Nech je zdravym na zamyslenie, chorym, postihnutym ludom na povzbudenie a radost, ktorej v zivote maju tak malo!
Budem rad, ked tento clanok prispeje k zamysleniu sa a k pomoci vozickarom pri zmierneni ich udelu, ktory vo svojom zivote nesu.

Milan Kovacik