Kym sa budeme venovat narodnopolitickym spisom a aktivitam Jana Chalupku, musime doplnit este jeho cirkevno-nabozenske prace o tvorbu homileticku - cize o jeho zbierku kazni, ktoru pod nazvom Kazne nedelni a svatecni vydal u Gustava Heckenasta v dvoch ,,desetinach", prvy diel vychadza v roku 1846 a druhy v roku 1847. Takto sa snazil tlacou propagovat nabozenstvo a cirkev. O com hovori vo svojich kaznach? Napr. v kazni V chramech slusi se vzyvati - pusty chram je zlym znamenim, znamena prazdnu hlavu i srdce, Za zadnou cenu se neprodej - o pokuseni, dalej su to kazne o riadeni Bozom, o pretvarke, neuprimnosti, o jazyku - je to noz, ktorym mozno ranit inych i seba, napomina, aby si ludia nenadavali a pod. Jeho kazne su racionalisticke. Chalupka z kazania Bozieho slova robil takmer prednasku, ktoru ale dusa slovenskeho veriaceho chapala. Kazatelovi islo hlavne o vychovu cloveka - chcel ho vychovavat k spokojnosti, mravnosti, slusnemu zivotu, ale aj k tomu, aby ho vyviedol zo zaostalosti k osvietenosti. Chcel viest k sebavedomiu, k ucte k sebe, k duchovnej hrdosti, co bolo slovenskym osvietencom hlavnou zlozkou ich prace - nezapredat sa a nestratit sebauctu. V jeho kaznach sa casto ozyval ideal stastia.
Jan Chalupka sa v obdobi pred revolucnym rokom 1848 zucastnoval na rozlicnych narodnobuditelskych akciach: Stal sa ucastnikom velkej udalosti celonarodneho dosahu - cesty do Viedne ku kralovi na obranu slovenskych prav. Medzi tymi nasimi styrmi muzmi, ktori niesli staznosti slovenskych evanjelikov, prvu prestolnu staznost proti madarizacii cirkevneho zivota, tlaceniu madarciny do skol, proti rozpusteniu spolkov slovenskej mladeze a inym krivdam. Isiel tam s Jelsavskym fararom Feriencikom, v Bratislave sa k nim pridal Jozeffy a Hodza. Prveho juna 1842 boli vo Viedni a stretli sa tu s Metternichom, Kolowratom, arcikniezatom Ludovitom, kancelarom Majlathom, s ev. ref. Torkosom, ale k cisarovi sa nedostali. Vsetci im davali za pravdu, slubovali...
V meruosmom roku stal Chalupka na strane slovenskeho povstania - svoj postoj vyjadril hrou Dobrovolnici. Ale dobrovolnikov aj ubytuval. Politicky vsak nevystupoval - na rozdiel od brata Sama, ktory sa v tie casy musel aj skryvat. Jan Chalupka bol predovsetkym knaz, vodca svojho zboru. Mal doveru slovenskych kruhov aj viedenskej vlady, preto sa stal administratorom superintendencie, najprv banskej, potom preddunajskej. Sam o tom napisal: ,,Pretezky urad, ku nemuz sem se velmi tezce odhodlal." Administratorom bol od 18. januara a viedol a spravoval distrikt celych desat rokov (za ten cas ordinoval tridsat novych knazov). V Brezne sa 25. - 27. juna 1860 zisiel konvent a zvolil za superindenta Dr. Karola Kuzmanyho. Chalupka mu 2. augusta 1860 odovzdal peciatku, archiv a zoznam vysvatenych. Na navrh nasich 1. septembra 1895 Vieden vydava pamatny Patent (tolerancny).
A este raz sa za zivota Chalupkovho stava Brezno ohniskom celonarodnych udalosti, a to pri zalozeni Matice slovenskej. Na Memorandovom zhromazdeni v Martine v juni 1861 Jan Cipkay, znamy uz ako mecen Spevnika a hurbanovec, sklada na nadejnu Maticu slovensku tisic zlatych, co sa stalo ,,uholnym kamenom jej zalozenia". Vybor s Franciscim na cele dava do navrhov sidla Matice Brezno - mesto dava suhlas a na zastupitelstve mesta 28. augusta prijima Matica slovenska na svoje uzemie. Patnasteho januara 1862 este raz dava suhlas. Bojuju za to clenovia magistratu Cipkay, Lopusny, mestanosta Cermak a v pozadi aj Chalupka. No nepredvidana udalost a neslychany zlom nastava 8. juna 1862, ked Havas zostavuje novy vybor v Brezne a ten 9. juna odhlasuje, ze Maticu do Brezna neprijima. Cudzie mocnosti boli silnejsie. V tom case uz 70-rocny Chalupka tuzi po oddychu a sklada biskupsky urad.
Jan Chalupka do sluzieb obranneho boja proti zvysenym madarizacnym usiliam dal i svoje pero, pritom ani v tychto politickych pracach nezaprel v sebe talentovaneho, ostrovtipneho i vzdelaneho satirika. Je autorom troch politickych brozur - narodnych obran, ktore boli urcene aj pre zahranicne kruhy. V roku 1834, v case rozbehu svojej literarno-dramatickej tvorby, vydava brozuru pod nazvom Akymi prostriedkami mozno najistejsie dosiahnut rozsirenie madarskej reci medzi uhorskymi obyvatelmi? Podtitul ma nadych ironie: Mit Speck fangt man Mause (Mysi sa chytaju na slaninu). Brozuru autor zameral proti cinnosti madarizatorov - sovinistov, ale pojednava o sireni madarciny triezvo. Na adresu Slovakov vsak trpko poznamenava, ze sa o svoju rec nestaraju a ze len malo kazatelov pise spravne. Dalsia brozura Chalupkovi vysla v Lipsku v roku 1841 pod nazvom List grofa Karola Laya, generalneho dozorcu ev. a v. cirkvi a skol v Uhorsku, profesorom v Levoci. Tu na tridsiatich styroch stranach reaguje na Layovo napadnutie, ktorym odsudil levocskych profesorov, ze prijali sturovskych studentov vyhodenych z bratislavskeho lycea. Autor sa tu prezentuje ako nekompromisny narodovec.
V roku 1842 opisal a vydal latinsky pisanu spravu o ceste do Viedne pod nazvom Ster Viennense (Cesta do Viedne), ktora je dolezitym autentickym pramenom k Slovenskemu prestolnemu prosbopisu. Tretia po nemecky pisana obrana vysla Chalupkovi v Lipsku v tom istom roku ako sprava z Viedne (1842) pod nazvom Uhorske zmatky a roztrzky. Pise o nepokojoch a nezhodach cirkevnych, statnych, rodinnych. V zavere vola po harmonickom vyrovnani roztrziek a po odstraneni zmatkov.
Jan Chalupka vydal aj historicku studiu Geschichte der Generalsynoden beider evang. Konfessionen in Ungarn vom Jahre 1791... 1851, Drebereiner (Dejiny general. synod oboch evanj. vyznani...), v ktorej hajil svoju cirkev a narod. Medzi literarnymi pracami J. Chalupku sa nasli aj tri knizocky - socialne publikacie. Odporucaju socialne poistenie v ustave rakuskej Spar - Kasse, ktora vyplacala pri istych vkladoch potom v starobe, pri nemociach alebo urazoch istu rentu. Jedna je napisana po nemecky a vysla v roku 1843 vo Viedni, druha po slovensky Videnska opatrovna nejlepsi zpusob sebe i svojich na starost zaopatrit... (predtym vysla nemecky aj madarsky) vysla v roku 1844, tretia vysla po madarsky (1845). V tychto dielach autor vystupuje ako vychovavatel ludu, ktoremu sa snazi pomoct aj hmotne. Patri tak k priekopnikom nasho druzstevnictva a sporitelnictva, do radu, ktory u nas zacinal Samuel Jurkovic a priebojny Daniel Lichard. Tieto knizocky suvisia aj s jeho hrami a to tym, ze su to ,,divadielka", teda su pisane ako rozhovory, ktore vedie farar so svojimi cirkevnikmi. Aj ton rozhovorov je podobny jeho hram - vazne veci prednasa s humorom, zartovne a s dobrou myslou.
Dalej sa uz budeme venovat cisto literarnej a dramatickej tvorbe J. Chalupku.

A. Prepletana 

Kralova noc v mlyne

Pise sa krasne leto roku 1635. Do obce Predanych (z madarciny, teraz Predajna) prisla velmi vzacna a hlavne necakana, ani u miestneho richtara neohlasena, navsteva.
Niekedy v juli spominaneho roku sa do Predajnej dostavil sam urodzeny uhorsky kral Matej Korvin so svojim asi tridsatclennym sprievodom. Tento kral mal totiz velku zalubu v polovackach a niekto z jeho sluzobnictva mu poradil, ze niekde medzi Banskou Bystricou a Breznom sa nachadza dedina a v nej "kapitalne" jelene, srnce, diviaky a ine lovne trofeje.
Kralovsky sprievod prisiel do Predajnej niekedy zaciatkom tyzdna a zdrzal sa tu az do soboty. Pozostaval zo siedmich ci osmich kralovskych kociarov (archivne zaznamy sa rozchadzaju v ich pocte) s krasnymi konskymi zaprahmi. Ten najvacsi a najkrajsi tahalo stvoro bielych koni. Vpredu v bricke sedel pohonic s pomocnikom, v strede kral Matej Korvin s jednym z ministrov a vzadu bola "ochranka" pozostavajuca z dvoch lokajov, strazcov alebo sluhov. Vyobliekany kral vyzeral dobre a hlavne dostojne. Za kralovskym kocom isiel koc s velkym plachtovym stanom, s tzv. letnym ubytovanim a s tromi lokajmi. Dalsie koce viezli zbrane a veci potrebne na dlhu cestu vtedajsim hornym Uhorskom. V poslednom koci s plachtou bolo niekolko polovnych psov so styrmi ci piatimi polovnikmi.
Kral mal vo svojich zalubach este dve neresti. Neraz sa stalo, ze v Pesti, v sidle uhorskeho kralovstva, "zmizol", jednoducho sa stratil. Rad si zasiel medzi jednoduchych ludi preobleceny za "trhana". Darmo ho sluzobnictvo hladalo. Okrem toho holdoval aj alkoholu a zenam.
Po prichode do Predajnej sa sprievod ulozil pod kopec s nazvom Hradok, kde postavili kralovsky stan a dalsie dve obydlia pre sluzobnictvo. Na prvu polovacku isiel Matej Korvin az pred vecerom nasledujuceho dna. Odohral sa tu menej znamy pribeh, ktoreho aktermi boli kral a miestny remeselnik - mlynar. Kral si na polovacke trochu "uhol" a zabludil v lese. Po case sa na svojom koni pobral z lesa dolu do dediny. Nevieme, kde "zabludil", ale vieme, ze neprisiel do svojho stanu. Kon ho nahodne doviedol az pred mlyn. Horko-tazko zosadol z kona, ktory usiel. Co mal chudak kral robit, zabuchal na branu mlyna. Ked mlynar otvoril, uvidel podnapiteho panka. Zaver tejto udalosti bol rychly a priamy. Mlynar sa nad nim zlutoval, pozval dalej a ulozil do postele. "Strateny kon" sa vratil pred mlyn a cakal na svojho pana az do bieleho rana.
Krala nasli lokaji az okolo obeda v mlynarovej posteli. Takto sa teda skoncil tento maly, vesely pribeh.

Jan Tomcik