Ing. Balint Szabolcs, stavbar, Jesenske:

- Prave cakam kamaratov, s ktorymi sa chcem vybrat na turistiku do Nizkych Tatier. Skusime prejst az na Donovaly, no a napokon do Liptovskeho Mikulasa. Dufam, ze to zvladneme za tri dni. Este som tu nebol, kamarati vsak chodia castejsie a teraz pozvali aj mna.

Manzelia Jana a Tomas Vancovci z Kolina:

- Dovolenku prezivame v Ciernom Balogu na Ciernohronskej zeleznici v jednom z letnych stanovych taborov, ktore organizuje vidiecka rozvojova aktivita Vydra. Dozvedeli sme sa o nom od nasho olomouckeho kamarata. Sme tu po prvykrat, paci sa nam nadherna krajina, aj ludia su fajn, skoda, ze sa Ceskoslovensko rozdelilo. Robime tu vsetko spolocne: staviame, odpocivame, spievame. Stravime tu tyzden, ostatni budu este dlhsie.

Daniel Compagnon, profesor, Meudon:

- Som tu s folklornym suborom Nadeje z Pariza na turne po Slovensku. Clenkami tohto suboru su aj moja manzelka a dcery. Vystupovali sme uz v Michalovciach, v Humennom, v Strazskom, v stredu v Brezne a v nedelu ideme na festival do Detvy. Horehronie sa mi paci, ved sem chodim uz dvadsat rokov.

Jakub Kadlec, student, Frantiskove Lazne:

- Na Slovensku som na rodinnej dovolenke s rodicmi. Momentalne sme ubytovani v chatkach v moteli Tale, je to celkom dobre, ale na Zverovke v Rohacoch, kde sme boli pred tyzdnom, to bolo lepsie. Ci sa mi tu paci? Ale ano, je to tu dobre, hlavne tie hory.

Bedrich Pucek, zamocnik, Praha:

- Neviem, kde som, ale paci sa mi tu. Aha, v Brezne. S priatelom sme sa vybrali na cyklisticku turu Slovenskom, presli sme Slovenskym Rajom, Popradom, zastavili sme sa aj na Horehroni. Do dnesneho rana sme prenocovali za Helpou, kde su velmi dobri ludia, je tam krasne. Moja slovencina je premiesana cestinou, pretoze v Prahe zijem uz tridsat rokov, ale na Slovensko sa rad vraciam, vyrastal som totiz na Inovci za Dubnicou.

(ng, iv)

Stretnutie po patdesiatich piatich rokoch

Koncom juna uplynulo patdesiatpat rokov od chvile, ked prvi absolventi breznianskeho gymnazia po uspesnom zvladnuti maturitnych skusok opustali jeho brany. V tychto dnoch sa desiati z nich opat stretli, aby si spolocne zaspominali na chvile a zazitky prezite v laviciach gymnazia. Napriek tomu, ze dnes uz kazdemu z nich brazdia celo vrasky, hlavu "zdobia" sediny a doma sa okolo nich krutia vnucata, radi sa v spomienkach vracaju do cias, ked sa na svet pozerali ruzovymi okuliarmi a zivot mali pred sebou. Tradiciu gymnazialneho zivota zacali tvorit "na zelenej luke" v podmienkach neporovnatelnych s dnesnymi. Pomery boli poznacene rozbitim prvej republiky, vznikom Slovenskeho statu, vojnou a obnovenim CSR. Brezno bolo male provincne mestecko asi s 6000 obyvatelmi, auta a radia este neboli samozrejmostou a aj ziaci z Myta museli do skoly denne dochadzat peso. V tych casoch sa preferovali ine hodnoty a platili ine moralne kriteria. Tomu potom zodpovedali aj pomery a vztahy v triedach.
Aj ked sa prvi absolventi gymnazia po maturite a dalsom studiu na vysokych skolach rozprchli po celom Slovensku, neprestali mat uprimny vztah k mestu, v prostredi ktoreho vyrastali a pri kazdej prilezitosti sa hrdo k Breznu hlasia. Stretavky spociatku organizovali po desiatich rokoch, neskor po piatich a po patdesiatich sa uz stretavaju kazdorocne, bohuzial vzdy v mensom pocte. Budu aj ich nasledovnici udrziavat a pestovat kamaratske vztahy zo skolskych lavic a pokracovat v stretavkach po vzore prvych maturantov?

Aj napriek oblacnemu junovemu pocasiu Klub dochodcov v Brezne usporiadal pre priblizne patdesiat dochodcov mesta posedenie pri gulasi v prekrasnom prirodnom prostredi na Rurach. Pozvanie prijal aj primator Brezna Ing. Vladimir Fasko, ktory najskor v priestoroch klubu zodpovedal v besede na otazky tykajuce sa mesta. Podakovanie za tuto akciu patri vsetkym jej organizatorom, ale hlavne veducej klubu dochodcov Bozke Pobisovej a Janovi Nemcokovi.
Zaciatkom jula boli dochodcovia na autobusovom zajazde na termalnom kupalisku Besenova, kde radi chodievaju, pretoze ich laka vyborna termalna voda a prijemne ciste prostredie. Toto mile stretnutie sprijemnilo aj krasne slnecne pocasie.

(as)

Dakujeme...

Detsky domov Valaska, organizator Krajskeho domovackeho festivalu, ktory sa konal 22. juna, dakuje za pomoc pri jeho organizovani Obecnemu uradu vo Valaskej, Odbornemu ucilistu vo Valaskej a vsetkym, ktori akoukolvek formou prispeli k jeho uspesnemu priebehu.

Bc. Maria Mesjarova,
riaditelka

...

Dakujem firme Technos z Hronca, ktora mi umoznila zucastnit sa na majstrovstvach sveta zachranarskych psov, ktore boli v dnoch 5. - 8. jula v Cechach.

Igor Podmanicky 

Moja rodna obec

Chcem vam nieco napisat o Predajnej. Lezi medzi krasnymi horami Nizke Tatry. Nachadza sa tam aj putnicke miesto Kalvaria. Cez dedinu tecie potok Jasenica a pozdalec tecie rieka Hron. Pri vystupeni na putnicke miesto Kalvarie je prekrasny vyhlad na moju rodnu obec, na hory a nase ulice.
Zijem tu vela peknych rokov. Najkrajsie spomienky mam na Kalvarsku ulicu, kde sme ako deti santili a na skolskom dvore prezili stastne detstvo. Vela sa popisalo o cistote a poriadku nasej obce. Velmi pekne je nase Namestie Juraja Pejku. Preto ma velmi zarmucuje, ked nasa mladez, hlavne cez vikend, znecistuje dedinu. Odpadky, ohorky, obaly patria do odpadoveho kosa a nie na zem. Na lavicky na zastavkach sa vobec neda sadnut a v pokoji pockat na autobus. Ved starsi ludia by mali byt pre nich vzorom.
Ako ziacka Zakladnej devatrocnej skoly v Predajnej som bola v subore Iskricka, ktory viedla Vierka Kohutikova. Chodili sme po roznych vystupeniach, za co jej patri srdecna vdaka. V roku 1999 vznikol detsky skolsky subor Bocianik, ktory zacal peknu cinnost (vianocne, velkonocne zvyky, Den matiek, fasiangove obchodzky). Subor vedie Bozena Sulkova, Jana Fekiacova, ktorym patri srdecna vdaka. Dobrym prikladom je aj vydavanie nasich obecnych novin Predajnianske zvesti, ktore boli ukazkove v decembri 1999 a pokracovali v januari 2000. So zaujmom si ich precitam, ako aj vela dalsich obcanov nasej obce. Vdaka patri nasej starostke Ing. Tatiane Contofalskej. Rozbehla sa tiez cinnost vysielania v nasom obecnom rozhlase. Nezabuda na nasich jubilantov, ale aj odprevadzanie na poslednej ceste zivota, co vedie Bozena Sulkova.

Hanka Filipkova

Tradicia pokracuje

V Materskej skole v Benusi sa uz stalo tradiciou dostojne sa rozlucit s detmi, ktore v septembri odchadzaju do I. rocnika zakladnej skoly. Nebolo tomu inak ani tohto roku. Pripraveny program nasich deti, tablo s fotografiou, stuzky na slavnostnych kosielkach, vona novych knih a slzicky v oku nasich najdrahsich mamiciek, ale aj uciteliek, to boli sprievodne znaky nasho krasneho slnecneho popoludnia v stredu 27. juna. Atmosferu umocnila navsteva velkych skolakov i s buducou pani ucitelkou nasich prvacikov. Ziaci vystupili s precizne nacvicenym baletom, a tak obohatili nase posedenie.

Vidime, ze tradicia, ktoru sme zacali, sa oplatila a budeme v nej aj nadalej pokracovat.

(js)

Vatry zvrchovane

Zvrchovanost, zvrchovanost, kde len lude zajdes, na Slovensku ju veru nenajdes! Tak veru! Slovensko sa rok co rok stava dymiacim teatrom. Rozdava sa hojne gulas, vselijake sluby. To ta lude moj, to ta velmi hubi. Slovensko nie je ani zvrchovany ani pravny stat. To by si mali uvedomit ti, co skrtaju zapalkou pod masou dreva. Ale aj ti, ktori dym vatry zvrchovanej vdychuju. Aby ich neomamil na vecne casy a nikdy inak. Zvrchovane a pravne Slovensko bude vtedy, ked zakony a pravo budu platit pre vsetkych. Ked narod sam nebude podporovat korupciu. Ked na Slovensku bude mat vacsie preferencie ochrana zivotneho prostredia, ako slavne hnutie. To tu bude aj zvrchovanost, demokracia aj pravny stat. Potom sa zaobideme aj bez vatier zvrchovanych!

Milan Kovacik