(Pred sto rokmi sa narodil Stefan Stamm)

Stefan Stamm, vyznamny skolsky pracovnik, ktory v medzivojnovom obdobi posobil v Brezne, sa narodil 18. jula 1901. Narodil sa v Tisovci v rodine horara Juraja Stamma a jeho manzelky Matildy, rod. Zajakovej, ale detstvo prezil v Pohronskej Polhore, kde vychodil ludovu skolu. Jeho dalsia cesta za vzdelanim nebola jednoducha. Bol prvy zo surodencov, ktory ziskal stredoskolske vzdelanie (uz ako ucitel za predmnichovskej republiky pomahal surodencom dokoncit vzdelanie a najst si zamestnanie). K socialnym problemom rodiny pristupoval narodnostny utlak. Apponyiho skolske zakony z roku 1907 smerovali k tvrdej hungarizacii a Stefan Stamm mohol vychodit mestiansku skolu v Brezne, ktora bola len madarska (polgarka). Neskor studoval v Ucitelskom ustave v Nyiregyhaze. Po rozpade monarchie a vzniku CSR mohol zmaturovat v roku 1920 v Ucitelskom ustave v Turcianskych Tepliciach.
Prvym pedagogickym posobiskom Stefana Stamma bola jednotriedka v Bujakove. V priebehu troch rokov, ked v skole zacal z nicoho, musel vyrobit pre deti potrebne ucebne pomocky a svojimi pripravami polozil zaklad pre dalsich ucitelov. Po skonceni tejto zakladatelskej ulohy povolali Stefana Stamma v roku 1923 do Statnej mestianskej skoly v Brezne. Okrem nej posobil v gazdinskej skole (boli to jednorocne internatne skoly pre dievcata, ktore na Slovensku fungovali v rokoch 1920-48). V roku 1926 sa ozenil s odbornou ucitelkou Annou Hudcovou a sam sa v tomto roku uspesne podrobil odbornej skuske. V Brezne pracovali s manzelkou aktivne s detmi i mimo skoly, ucili ich poznavat a milovat hory a patrili k priekopnikom lyziarstva v meste. Manzelia Stammovci mali hlboky zmysel pre socialne problemy ziakov, lebo Stefan Stamm pochadzal zo sestnastich deti a jeho manzelka z jedenastich deti.
V roku 1932 Stefana Stamma ako schopneho organizatora a skuseneho ucitela vymenovali za riaditela Statnej mestianskej skoly a tiez Ucnovskej skoly v Krompachoch. V roku 1936 sa v Bratislave podrobil inspektorskym skuskam, ktore absolvoval s vyznamenanim.
Zlozite obdobie pre rodinu Stammovcov zacalo v roku 1938. Stefan Stamm bol v medzivojnovom obdobi znamy ako privrzenec ceskoslovenskej kulturnej vzajomnosti, manzelka bola ceskej narodnosti a za slovenskeho statu nesmela ucit. Pokrokovy spisovatel Peter Jilemnicky, ktory bol nuteny odist do Ciech, bol svagrom (S. Stamm a P. Jilemnicky mali po sestrach) a Stefan Stamm sa neangazoval za vladnucu Hlinkovu slovensku ludovu stranu. A tak sa nasli aj taki, ktori ho ohovarali a udavali. Preto na jesen 1942 odisiel ucit do Prievozu (od roku 1946 sucast Bratislavy).
V lete 1944, ked vypuklo SNP, Stefan Stamm s rodinou bol v Pohronskej Polhore. Okamzite odisiel do Banskej Bystrice a pretoze nebol vojakom, aktivne sa zucastnoval na pracach na Poverenictve SNR pre skolstvo a osvetu a prednasal v okolitych dedinach o vyzname povstania. Za svoju cinnost dostal od SNR v roku 1946 dekret. V praci na poverenictve pokracoval i po oslobodeni Kosic, od 15. februara 1945, ked islo o ocistu skol po docasnej madarskej okupacii v rokoch 1938-45 a o vystavbu slovenskeho skolstva. Po odchode ustrednych uradov z Kosic do Bratislavy a do Prahy v aprili a zaciatkom maja 1945, ked este nebol nadviazany pravidelny dopravny a postovy styk medzi Bratislavou a vychodnym Slovenskom, podpisal poverenik Ladislav Novomesky 4. maja 1945 vynos Poverenictva SNR pre skolstvo a osvetu o zriadeni expozitury tohto poverenictva v Kosiciach. Jej veducim sa stal Stefan Stamm. Expozitura mala charakter ustredneho skolskeho uradu a do jej spravy patrilo uzemie vychodneho Slovenska po zapadne hranice skolskych inspektoratov Liptovsky Mikulas, Brezno a Lucenec (tieto patrili este k expoziture). Stefan Stamm sa mimoriadne zasluzil o vystavbu skolstva v tejto oblasti. Z viacerych jeho aktivit v tomto obdobi treba spomenut napr. zalozenie referatu pre ukrajinske skolstvo, prelozenie obchodnej akademie z Kosic do Presova a zriadenie mestianskej skoly v rodnom kraji - v Ciernom Balogu. Po uspesne vykonanej praci a zlepseni komunikacnych podmienok expozituru 14. septembra 1945 zrusili a Stefana Stamma povolali na poverenictvo do Bratislavy. Tam nastupil na II. odbor (narodne skolstvo), ktory viedol spisovatel Frano Kral a Stefan Stamm bol jeho zastupcom. S ohladom na Stammove skusenosti ho v decembri 1945 vymenovali za ustredneho skolskeho inspektora pre vychodne Slovensko. V roku 1946 bol clenom Ceskoslovenskej presidlovacej komisie pre navrat Slovakov do CSR a v roku 1949 ho vymenovali za hlavneho skolskeho radcu.
Tazke obdobie pre Stefana Stamma zacalo v roku 1950. Vtedy poverenika Novomeskeho skrivodlivo obvinili z burzoazneho nacionalizmu a pozbavili funkcie. Spolu s nim museli odist aj jeho najblizsi spolupracovnici, Stefan Stamm pracoval ako administrativny tajomnik rektoratu Univerzity Komenskeho, kratko v Kovosluzbe a od roku 1953 ako tajomnik priemyselnej skoly elektrotechnickej. Administrativne ulohy na tychto pracoviskach absolutne nesuviseli so Stammovymi schopnostami a skusenostami a tazko ich znasal. Len v roku 1957 sa mu podarilo vratit sa k oblubenej pedagogickej praci. V rokoch 1957-59 ucil na jednej ZDS a od roku 1959 ho poverili funkciou riaditela na inej ZDS v Bratislave, odkial 1. septembra 1961 odisiel do dochodku.
Stefan Stamm, ktory bol zvyknuty cely zivot systematicky pracovat, neostal necinny. V rokoch 1961-77 pracoval v Cedoku a vo Zvaze druzstevnych rolnikov ako sprievodca na zahranicnych zajazdoch. Okrem toho aktivne posobil vo vybore Slovenskeho Cerveneho kriza v sidlisku, za co sa mu dostalo viacerych oceneni, rovnako ako i za sprievodcovsku cinnost.
Stefan Stamm zomrel po kratkej chorobe vo veku osemdesiatdva rokov 9. juna 1984 v Bratislave. Odisiel v nom vzacny clovek. Ludia, ktori ho poznali z pedagogickeho posobenia, celozivotnej osvetovej cinnosti a z riadiacej prace, si ho vysoko vazili nielen pre hlboke odborne znalosti, ale aj pre mimoriadne citlivu, uprimnu a priatelsku povahu. Kazdy, kto sa na neho obratil, nasiel unho vzdy oporu. Nebol len veducim, ale priatelom a radcom.

Jaroslav Cervinka

135. vyrocie narodenia Michala Matunaka

Neunavny historik

Turecke vyboje na Slovensku v 15. storoci su dolozene v mnohych pisomnych pramenoch. Viaceri slovenski historici sa touto expanziou zaoberali. Napriklad v maticnych rokoch, ale aj neskorsie J. Hlozensky, J. Zaborsky, F. V. Sasinek, z dalsej generacie P. Krizka, S. Hyros, A. Lombardini, J. L. Holuby a mnoho inych.
Velkym prinosom pre dejiny Slovenska su nesporne aj studie Michala Matunaka, ktore venoval tureckym vybojom a obrane proti nim. Katolicky knaz, historik a zberatel Michal Matunak sa narodil 17. jula 1866 v Suranoch. Po studiach v Budapesti posobil v Krupine, Brezne a po smrti kremnickeho archivara sa konkurzom dostal na jeho miesto. Odusevneny a erudovany Matunak mal siroky rozhlad, bohate jazykove znalosti, vela studoval a publikoval. Napisal dejiny mnohych slovenskych lokalit pocas tureckej expanzie (Turci v Hontianskej zupe, Tureckouhorske boje na juhozapadnom Slovensku, Hontianske hrady pod tureckym panstvom, Turci v Krupine, Brezno pod Turkami, Kapitani Zvolenskeho hradu, Minulost Surianskeho hradu, Nove Zamky pod tureckym panstvom, Kralovska koruna vo Zvolenskom hrade, o Viglasskom zamku a ine). Jeho vrcholnym dielom je kniha Z dejin slobodneho a hlavneho banskeho mesta Kremnice.
Neunavny historik Michal Matunak nam prostrednictvom svojho diela zanechal faktograficke svedectvo o zivote nasich predkov pocas osmanskych najazdov. Zbieral aj kurucke a historicke piesne, zaoberal sa genealogiou, botanikou a numizmatikou. Pocas pobytu v Brezne sa vsak literarne odmlcal. Svoju prestavku v historickej praci vysvetluje takto: ,,Potom som sa sem, do Brezna, dostal za farara v roku 1902. Oni ma nerozumeli, a ja ich. Biskup Radnai, ked zbadal vo mne iskierku vyssieho, vedeckeho ducha, najnepriaznivejsie, macossky nakladal so mnou... Zodrala ma nie robota, ale macosske nakladanie od tej mojej cirkevnej vrchnosti, ktora ma mala podporovat a mravne odmenit." V Brezne sa okrem cirkevnych povinnosti venoval aj pedagogickej praci - vyucoval slovencinu v mestianke a bol aj skoldozorcom. Bol clenom a funkcionarom Matice slovenskej a muzealnej spolocnosti. Za svojho posobenia v Brezne viacerym rodinam v meste a v okolitych dedinach zostavil rodokmene. Tu sa zacal zaoberat aj studiom najstarsich dejin Slovakov i velkomoravskym obdobim, napisal clanok o erbe a statnom znaku Slovenska a zostavil Slovensky narodny spevnik. V roku 1922 odchadza do Kremnice, kde 5. decembra 1932 zomrel.
Dvadsatrocne posobenie Michala Matunaka v Brezne nam pripomina pamatna tabula na budove rimskokatolickej fary na namesti.

(ap)

Pri ohniku

"Sobota, nedela, bodaj bola rokom, aby mohla sediet s milym pod oblokom ..." (ludova)

Sobota, nedela, dni oddychu, dni vikendove. Ich prezivanie je rozmanite. Vychutnavame luce slnka len tak volnou - voluskou, alebo sa vyberieme do lona prirody, ci v zahradke hromzime na burinu a vosky, alebo sa tesime na spolocenske stretnutie pri ohniku. Jeho plamene, lietajuce iskry, vonajuca slaninka, spekaciky a k tomu este vyvrtka, ktora je najlepsim nastrojom na zacatie rozhovoru, nalady ...
Tam, pri ohniku, preberaju sa vazne temy (dovolenky, auta, dane ...), ale na seba nedaju dlho cakat i veselsie. A tento poznate? Maly Dezko pride za ockom s kavovou lyzickou a pyta sa ho: ,,Tato, ta co je toto?" A stary skriikne: ,,Dyk, zahod to, vsak to je semiacko lopaty!..." Aj skotske su dobre. Jeden z nich. Pyta sa Skot kamarata: ,,Preco si taky smutny?" ,,Ale, po tridsiatich rokoch sme rozpustili futbalovy klub" ,,A preco?" ,,Ukradli nam loptu." Hodiny, pri ktorych stracal trpezlivost Edison, lebo idu velmi rychlo, zapojili sa i do spevnej nalady. Piesne sa ucime rychlo, a tak po Sobotienke pride Na Orave dobre ..., aby sme skoncili polosmutnou, v novej uprave: Cierne oci podme spat, bo musime zajtra vstat ...
Vikendove dni. Su nase, len ich treba vediet rozumne prezit. A vediet, to je poklad, lenze prax je klucom k tomuto pokladu. Znamena to, ze i tu slaninku treba vediet na razni otacat.
Zda sa, ze skupinka oddychujucich na fotografii to vie, alebo sa len o to pokusa?

(li)