Spanielske svetove
letecke hry 2001 |
Slovenske reprezentacne
druzstvo rogalistov az na hranicu fyzickych moznosti |
Po
prvykrat CIVL pripustilo zdruzenie dvoch velkych podujati, a to majstrovstiev sveta a
Svetovych leteckych hier do jedneho. Jeho vyznam sa odzrkadlil na obrovskom zaujme, ked do
sutaze nastupilo 147 pilotov v triede 1 a 30 v triede 2. Centrom tohto velkolepeho
podujatia sa stalo andaluzske mestecko Algodonales. Slovensko zastupovali siesti clenovia
ZP Sport, a. s., riaditel Vladimir Vanik, timlider Juraj Sladky, piloti Ferdinand Nizner,
Bohumir Kolesar, Jozef Kunik a Vojtech Patus ako clen timu.
Do dejiska sutaze dorazili 5. juna, aby sa stihli oboznamit s letovymi terenmi v
oficialnom treningu a co najlepsie doladili svoje zavesne klzaky. Okolie kopca urceneho na
starty bolo velmi clenite a husto porastene olivovymi hajmi, takze uz v treningu bolo
jasne, ze to bude skuska ohnom. Vzhladom na moznosti nasich pilotov, ktorych priprava a
technicke zabezpecenie bolo v tomto pripade realizovane len z prostriedkov domovskej a. s.
ZP Sport a vlastnych, museli volit strategiu, ktora nepripustala vaznejsie poskodenie
techniky. Samozrejmostou sa stalo kalkulovanie s vyskou pri pristavani, aby neposkodili
klzaky a svoje zdravie este pred zaciatkom sutaze.
V sobotu 16. juna rogalisticky sampionat slavnostne otvorili sprievodom ulicami
mesta Algodonalez sprevadzanom spanielskou temperamentnou hudbou a spevom. K vyprave sa v
tento den pripojil aj veduci slovenskej vypravy Mgr. Marian Zima, menovany do tejto
cestnej funkcie Slovenskym narodnym aeroklubom. Do uz vypatej mysle a unave sa braniacich
tiel nasich priniesol zavan domova, kde aj prsi a teplota sa nepohybuje len okolo 45
stupnov, ako tomu bolo v tom case v spanielskom vnutrozemi. Zaver slavnostneho otvorenia
tvoril grandiozny ohnostroj. Vsetci sa rozchadzali dobre naladeni atmosferou, ale s
vedomim, ze v dalsie dni ich ocakavaju najtvrdsie preteky.
Sutaziaci piloti boli trinast dni v plnom nasadeni v krajine, kde sa teploty denne
pohybuju akolo 45 stupnov, suzovani silnym vetrom, ktory casto prinasal so sebou nielen
rozpad termiky v prizemnych vrstvach, velmi potrebnych pre uletenie predpisanych
vzdialenosti, ale aj zlty piesok africkej puste, znizujuci dohladnost. Nasledujuce tri dni
boli poznacene takto nevhodnym pocasim s velkou silou vetra. Prvy sutazny let vyhodnotili
az 20. juna ako cielovy let po lomenej trati v dlzke 68,8 km - Algodonales - Puerto
Serrano - El Palmar de Troya s cielom vo Villamartin. Podmienky pre let boli opat slabsie,
dostup do 1750 m stazil dolet na ciel, ktory dosiahlo len sedem pilotov. Najrychlejsi bol
S. Drobyshev z Ukrajiny za 2 hodiny 9 minut. Nasi piloti skoncili medzi 24. a 29. km
trate, kde sa prejavil silny juzny protivietor. Pocasie nam prialo menej ako v treningu aj
v 2. kole, dostupy boli uz len do 1500 m n/m. Disciplinu vyhlasili zo zapadneho startu
Algodonales - Puerto Serrano - Prado del Rey - Ronda la Vieje, ciel opat v Algodonales
celkove 60,7 km. Ciel dosiahlo 48 pilotov na cele s M. Ruhmerom za hodinu 14 minut. Z
nasich sa najdalej dostal J. Kunik na 27. km. Na nasich vysledkoch sa negativne prejavoval
system startu, ktory bol vzhladom na malu plochu startovisk nuteny podla umiestnenia z
predosleho dna. Start bol maly a nevhodny pre skoro 180 pilotov startujucich v triede 1 a
2 spolu. Casovy rozdiel medzi prvym a poslednym bol aj 3 hodiny. A tak druha polovica
startoveho pola mala uz velmi malu sancu doletiet do ciela. V 3. kole sa podmienky opat
zhorsili, dostup je len do 1350 m. Disciplina: Algodonales - Iglesia - El Gastor - Ronda
la Vieja - Puerto Serrano a spat do Algodonales v dlzke 80,3 km. Vitazi opat M. Ruhmer za
hodinu 56 minut. V cieli je len trinast pilotov. Z nasich je najdalej F. Nizner na 53. km
4. kolo z Algodonales cez Olveru, El Gastor, Zaframagon, Prado del Rey a spat do
Algodonales. Dostup sa zlepsuje na 2200 m. Napriek tomu 86,6 km dlhu disciplinu dolieta
len pat pilotov. Vitazi M. Ruhmer za 2 hodiny 40 minut. Z nas su najdalej F. Nizner a B.
Kolesar na 64. km trate. Dalsie
kolo je prerusene, hoci polovica pilotov je uz vo vzduchu. Obloha je zakalena pieskom zo
Sahary a dostup 100 m nad start neumoznuje odletiet na trat. Dvadsiateho piateho juna kolo
zrusili z rovnakeho dovodu ako predosly den. Dvadsiateho siesteho juna sa uz pocasie stalo
predsa len letovym, aj ked dostupy su len do 1600 m n/m. Organizator vypisuje najdlhsiu
ulohu sutaze 120,6 km zo zapadneho startu Algodonales cez Estepu s cielom vo Villanueva
del Trabuco. Starty vsak boli opat prerusene, tentoraz pre zrazku zavesneho klzaka Rusky
Natalie Petrovej s pevnym kridlom jedneho z Americanov. Je to uz celkove piata zrazka v
okoli startu, nanestastie tato neskoncila bez nasledkov ako ostatne. Obaja otvarali
padaky, co im zachranilo zivot. Nasa stara kamaratka Natalia skoncila len s odretym
kolenom a totalne dolamanym este nezaplatenym klzakom, Americana odviezol vrtulnik s
vaznymi zraneniami do nemocnice. Prileteli tam dokonca dva vrtulniky, pricom prvy nebol
vybaveny na zachranu v terene a jedine, co dokazal, bolo pripravit horuce chvilky pilotom,
ktori este nestihli odstartovat. Pri pristavani tesno ponad zavesne klzaky bo nejeden
poskodeny a piloti ich drzali pri zemi len s najvyssim usilim. Ciel doletelo dvadsatjeden
pilotov. Najrychlejsi je Brazilcan Niemeyer za 3 hodiny 39 minut. Z nasich bol najdalej F.
Nizner na 111 km, celkove na 25 mieste. Dalsie kolo dvadsiateho siedmeho juna z
Algodonales cez Cueva del Becerro - Ronda - Ronda la Viecha a ciel letisko pri Ronde v
dlzke 79,9 km. Pocasie sa trochu zlepsilo a dostupy sa zvysili do 2200 m. Zvitazil
American Wiliams za hodinu 34 minut a v cieli bolo az 64 pilotov. Nase druzstvo doplaca
opat na nedostatok letoveho casu a F. Nizner, ktory je najdalej, aj na chybu nastavenia
GPS. Dalsie kolo bolo pre nevhodny smer vetra na starte zrusene, hoci podmienky pre
lietanie boli vyborne. Neletove dni si nasi narychlo spestrili navstevou okolitych bielych
dedin, ktore zalozili Mauri uz v minulom tisicroci. Posledne kolo sutaze je 29. juna z
Algodonales cez Montelano - EL Bosque - Puento de la Nava s cielom vo Villamartin v dlzke
85,8 km. Disciplina je velmi zradna, pretoze hoci nad startom dosahujeme rekordnu vysku
2900 m n/m., pri dalsich otocnych bodoch sa dostupy znizuju a pri vyleteni juzne od hor sa
prejavuje silna morska briza, ktora nas neuprosne stahuje k zemi. Ciel dosahuje 20
pilotov, z ktorych je najrychlejsi Madar A. Bertok zijuci v Australii, ktory dvakrat za
sebou ziskal cenu generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka v Pohari Podbrezovej, ktory
sa u nas kazdorocne lieta, za 2 hodiny 37 minut. Zvolil strategiu navratov nad start od
kazdeho otocneho bodu, kde bolo mozne az do vecera nastupat rekordnu vysku. Z nas je
najdalej F. Nizner na 49. km pred B. Kolesarom na 43. km.
...a bol koniec, chvilu este vsetci lavirovali na pocite, ze este sa nieco dalo s
vysledkami robit, ze este by sa malo letiet... Sutaz skoncila, definitivne. Pomaly si aj
nasi uvedomovali, ze je tomu vsetkemu koniec. Bilancia znela: vsetci ostali zdravi, neratajuc modriny,
odreniny, spalenu pokozku a fatalnu unavu. Technika ostala tiez relativne v poriadku, az
na rozbite kridlo Bohusa Kolesara, ktoreho prehodil ,,dasdevil" pri pristavani.
Tridsiateho juna vecer sa skoncili tri tyzdne pobytu nasho timu v tejto krasnej,
slnkom rozpalenej krajine, odkial sa mozete pozriet do Afriky, ktora je skutocne vzdialena
od europskeho kontinentu len cosi viac ako dve desiatky kilometrov. Slavnostny akt
odovzdavania cien, ktory sa tentoraz oneskoril len o tri hodiny, po spanielsky sa to vola
,,manana" a je to cosi, co sa malicko odlisuje od standardu. Zvitazil staronovy
majster sveta Manfred Ruhmer pred G. Heinrichsom a R. Reisingerom (vsetci z Rakuska).
Medzi druzstvami zvitazilo Rakusko pred Braziliou a Francuzskom. My sme sa umiestnili na
18. mieste z 31 statov a pre tento vysledok sa nasi museli denne umiestnovat v prvej
polovici sutaziacich. Vo vybaveni nasich pilotov stale absentuju kvalitne postroje a
uhlikove komponenty zavesnych klzakov, ktore im sposobuju niekolkopercentnu stratu vykonu
oproti spicke. Medzi zavesnymi klzakmi sa opat prebojoval na celo Moyes so stalicou
Laminarom. Nase klzaky Aeros zacinaju trochu zaostavat vo vykone. Svetove letecke hry
znovu potvrdili, ze sa dokazeme udrzat v strede sutazneho pola za timami, ktore lietanie
vo svojich krajinach robia ako profesionalny sport. Nasi ludia vsetko robia aktivisticky s
cielom sustredit sa a podat maximalny vykon na podujatiach, kde je potrebna reprezentacia
nasej krajiny.
Dakujeme vsetkym nasim priaznivcom v tomto regione za podporu a radi vsetkych
privitame na medzinarodnej sutazi o Pohar Podbrezovej, ktora bude prebiehat v pohori
Nizkych Tatier a Slovenskeho rudohoria v termine od 4. do 12. augusta. |