24. JUL  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Odvtedy, co poslanci Narodnej rady Slovenskej republiky prijali Deklaraciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, uplynulo uz devat rokov. Toto vyrocie si na mohych miestach opat pripominali vatrami zvrchovanosti - symbolmi slobody a samostatnosti. Sedemnasteho jula hovorili o tom, ze krajina medzi Dunajom a Tatrami dosiahla splnenie davnych tuzob otcov a dedov. Prave v den tohto vyrocia sme sa v nasej ankete pytali: Aky je vas nazor na vatry zvrchovanosti?

anketovym mikrofonom


 

o vatrach zvrchovanosti

Maria Tazka, dochodkyna, Cierny Balog:

- Ja vatry zvrchovanosti schvalujem. Este som tam sice nebola, ale je to pekna myslienka kazdorocne si pripominat takuto udalost.

Maria Brvenikova, ucitelka, Brezno:

- V poslednom Horehroni som, a nie po prvykrat, citala kriticke slova pana Milana Kovacika na vatry zvrchovanosti. Ludia tam v podstate ani nechodia pre myslienku zvrchovanosti. My sme tam boli s detmi napriklad asi dvakrat, jednoducho sa nam pacili lety balonom. Nejde tam ani o gulas, ale o stretnutie ludi. Ja osobne som sa tam stretla so znamymi, s ktorymi sa na ulici nestihnem porozpravat. A tam za tie tri hodiny, kym vatru zapalia, mate na to cas. Dnes je vela zleho, ale nemozeme len nariekat, vsetko odsudzovat. Viem, ze nie sme super demokraticky ani zvrchovany stat, ale to nie je v podstate nik. Vsade je kriza. Myslim si, ze ludia sa pri vatrach zvrchovanosti schadzaju skor preto, aby oslavili to dobre, co sa este u nas dari a co sa deje. Preco tam teda neist?

Antonia Figurova, dochdkyna, Brezno:

- Dobre je pripomenut si nieco take, ved dnes sa na kadeco zabuda. Trosku povzbudenia nie je nikdy zle.

Ladislav Hudec, sukromny podnikatel, Valaska:

- Podla mna su vsetky oslavy potrebne, nezdaju sa mi nazory o niceni zivotneho prostredia. Viete, cim sa nici? Dymom z kominov, palenim gumy, ale vatra zvrchovanosti, ktoru tu raz zacas zapalia, to je v pohode.

Marian Hlavna, prevadzkovy elektrikar, Krakovany:

- U nas uz vatra zrvchovanosti horela 14. jula pod symbolom slovenskeho znaku, jednak v Piestanoch i v obci Krakovany na obecnom ihrisku. Ako poslanec sa na tejto akcii pravidelne zucastnujem. Podla mna je to symbol Slovenska a Slovakov.

Jozef Rosik, sustruznik, Jasenie:

- Treba to oslavit, ved narod je uz predsa samostatny. Ale nazory su rozne. Podla mna mame co oslavovat, aj ked to celkom nedopadlo, ako sme chceli. V niecom sme lepsi, v niecom horsi.

Jaroslava Medvedova, robotnicka, Bacuch:

- Podla mna si treba pripomenut to, ze nasa republika sa stala zvrchovanou a slobodnou.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

 Novy projekt spoluprace SPS Brezno a L. P. Meudon

Druzobne kontakty medzi odbornymi skolami SPS v Brezne a L. P. Meudon z Francuzska sa rozvijaju nielen v oblasti spolocenskej pocas vymennych pobytov studentov oboch skol, ale aj v oblasti odbornej. Spolupraca sa rozbieha na projekte vymeny informacii medzi skolami prostrednictvom globalnej pocitacovej siete internet. Projekt je zamerany na ziskanie, spracovanie a vyhodnotenie dostupnych informacii rozneho druhu a ich prezentaciu prostrednictvom obrazovych jednotiek a prezentaciu na internete. Rozdeleny je do viacerych faz. Prva obsahuje navrh a realizaciu zobrazovacich jednotiek a riadiacej jednotky pre zber a zobrazenie informacii o stave prostredia na Horehroni a v Meudone pri Parizi.
V poslednych dnoch tohto skolskeho roka sa vyucujuci odbornych predmetov Ing. Milan Kovacik, Ing. Slavomir Ilavsky a studenti 3. rocnika Martin Vacha, Radoslav Katreniak zucastnili na dvojtyzdnovej odbornej stazi v partnejskej skole L. P. Meduon zameranej na realizacilu prvej casti projektu. Nasi studenti v spolupraci s francuzskymi realizovali technicku cast projektu, "ozivovali" navrhnute zapojenia a oboznamovali sa spolu s vyucujucimi s navrhmi francuzskej strany. K odbornej stranke staze prispeli aj exkurzie vo firmach v okoli Pariza i navsteva Strednej priemyselnej skoly v Cretiel sprostredkovana byvalym riaditelom tejto skoly J. Nivetom. Bolo to velmi poucne, lebo osobne spoznavat pomery vo firmach a skolach v zahranici sa nepodari kazdy den. Naplnou staze nebola iba praca na projekte, ale aj spoznanie pamatihodnosti a dominant velkomesta Pariz - Louvre, Versailles, Eiffel Tour, La Defense. Pocasie prialo a dojmov bolo velmi vela.

Potulky prirodou

Breznianske vrchy su domovom ihlicnatych stromov, z ktorych najviac je rozsirena svrcina. V nizsich polohach je jedlovy les, ktory je po smreku najrozsirenejsou ihlicnatou drevinou. Medzi svrcinou a jedlou kde-tu vidno sosnu lesnu, cerveny smrek, tis, limbu. Na vacsich kopcoch kosodrevinu a medzi nou miestami roztrusene zakrpatene smriecky. Popri ihlicnatych stromoch su aj vsetky druhy listnatych, najma buk a brest. Zriedkavejsie dub zimny, rastie na vrchu skalky, klen rastie na hornych lazoch, na vlhkych lukach rastie vrba, jelsa, osika a rakyta. Po ubociach vrskov vidno v hojnom mnozstve sip, drien, trn, liesku, borievku obycajnu. V hornej mladine, na pastvinach a po hornych lukach rastu aj huby, ked prsi dazd. K jarnym hubam patria smrcky a majovky biele. V lete a na jesen sa objavi aj dubak, najrozsirenejsi je hrib modrak, ktory po rozlomeni hned zelenie, az modrie. Casty je aj masliak, ktory rastie pod svrcinami. V ihlicnatych lesoch najdeme aj rydziky, rozne druhy plavok, kuriatka jedle na travnatych miestach a pastvinach rastu chutne tanceky. Kazdy typ hub rastie na urcitom mieste alebo v jeho okoli. Niektore huby rastu len v listnatych lesoch, ako napriklad buciny, ine rastu iba v ihlicnatych lesoch pod borovicami. Dalsie huby rastu na travnatych miestach. Vsade, kde su stromy, mach a opadane listie a vlhko. Ak najdete hubu, ktoru nepoznate, neslobodno do nej kopat!
Neberte so sebou psa, lebo lesne zvierata nemaju pokoj! Lesne uzke chodniky su plne pesich turistov, nie pre bicykle a motorky! Neslobodno nicit studnicky, lebo sluzia ludom, vtakom a lesnym zvieratam! A neslobodno v lese fajcit!

Stefan Libic

Vatry zvrchovane, panom Milanom Kovacikom pochovane

Pan Kovacik, opat tak ako kazdy rok pri prilezitosti vyrocia zvrchovanosti Slovenska odsuzujete vatry. Tak veru! Chodte na buduci rok aj vy na gulas, kde vam slubia, ze Slovensko je a bude zvrchovanym statom. Pod masou dreva sa nemusi skrtat len zapalkou. Aky to kontrast s titulnou stranou Horehronia a vasim subjektivnym nicnehovoriacim ociernujucim nazorom. Nas narod azda nie je taky hlupy, aby vdychoval dym z vatry do seba. Zivotne prostredie so "slavnym hnutim", ktore vam smrdi dymom, odsudzujete. Ale aj napriek tomu vam radim, vstupte do neho a budete ziarivou hviezdou. Potom budete mat moznost skrtat zapalkou aj vy. Ale vase myslienky vyjadrene v clanku Vatry zvrchovane su dokazom vasho vztahu k nasmu "nezvrchovanemu Slovensku".

Vojtech Ridzon

Tazko hladat obdobu

Dostala sa ku mne sprava, ze v Ciernom Balogu dostojne oslavili tridsat rokov detskeho folklorneho suboru Mala Kycera. A tak som sa rozhodol napisat par myslienok o svojom rodisku. Ked sme odtial odchadzali, bol som rocne batola, ale stale udrziavam kontakt s koliskou. Moj pohlad je urcite iny ako Balocana tam zijuceho.
Cierny Balog v prekrasnom prostredi Horehronia je pojem nielen regionalny. Jeho prostredie a okolie sta zemsky raj, huste, tmave hory, udolie Cierneho Hrona a nad nim ako strazne oko vycnieva majestatny Klenovsky Vepor. Krasna, cista priroda vie byt aj drsna. Pocasie v podhorskych podmienkach hra svoju rolu. Generacie pracovali v horach a drevo z nich ich zivilo. Zivot tu bol svojsky, premietol sa aj v ludovej architekture, odeve, jedinecnych zvykoch. Kto by chcel prejst Cierny Balog peso, myslel by si, ze prechadza velkomesto z jedneho konca na druhy. Centrum obce je zachytnym bodom: obecny urad, sluzby, zdravotne stredisko, posta, pekne detske ihrisko, punc dodava vynoveny, vo vecernych a nocnych hodinach osvetleny kostol, potvrdzuje, ze tu ziju krestania. Dom smutku, cintorin - vsetko upravene. Velke mesta mozu poskulovat. Ciernohronska zeleznica a Dobrocsky prales su dve rarity obrovskej hodnoty. Okrem toho dva kostoly, dve skoly (zial ta dobrocska ma zaniknut), dva sportove futbalove kluby, dva folklorne subory - pomaly 70-rocna Kycera a 30-rocni juniori z Malej Kycery. A opat dvojka - spisovatelia Ladislav Tazky a Peter Kovacik.
Dokazu Balocania toto vsetko udrzat, zveladovat? Kto pozna balocku naturu, vie, ze strach je neopodstatneny. Mozem zhrnut - mala, no pojmom, menom velka obec. Faktom je, ze zeleznicka a prales su cielom navstevnikov z celeho Slovenska i zo zahranicia. Chyba vsak dostojna publikacia, ktora by obec reprezentovala. Aj cesty by si zasluzili vacsiu pozornost, donekonecna sa platat neda. Verim, ze Cierny Balog sa bude vzmahat. Je to len a len na Balocanoch.

Pavol Datko, Kanada


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT