Svetove letecke hry |
Vrcholne
podujatie pre kazdeho privrzenca balonoveho lietania |
V spanielskej
Seville sa stretlo asi 1200 vyznavacov balonoveho lietania. Dvadsiateho stvrteho juna v
skorych rannych hodinach sa vznieslo k oblohe 112 sutaznych balonov a dalsia stovka tzv.
fiestovych, ktore lietali pre potesenie vlastne, ale aj pre zazitok pocetnych divakov a
televiznych stabov v Spanielsku. Bolo sa na co pozerat, stovky balonov sa majestatne
niesli s vetrom po modrej oblohe cele hodiny. Najlepsi piloti a timy sveta nominovane
svojimi krajinami tam predvadzali majstrovske letove umenie.
Aby clovek spoznal krajinu temperamentnych Spanielov vzhladom na jej rozlohu a
rozmanitost musel by tam stravit velmi vela casu. Vyprava nasho balonoveho timu v zlozeni
Marian Zima, Karol Slabak, Anna Nociarova, Martin Novak a Marian Matusek dosiahla hranice
Spanielska po dvoch dnoch jazdy napriec Europou a este na nu cakalo dalsich 1000 km krizom
Spanielskom. Obrovska zmena klimy sa dala okamzite citit v utrobach nasej dodavky, ktoru
nam na tuto cestu poskytla firma Mercedes Bratislava, teplota postupne narastala do
neprijemnych hodnot. Po prekroceni Pyreneji, nadhernych velhor oddelujucich krajinu od
Francuzska, sa nam naskytol pohlad na nedozierne mnozstvo plazi, ktore sa rozprestieraju
pozdlz celeho pobrezia Spanielska. Vsade bolo vidiet, ze turisticky ruch je tam vyznamnym
obchodnym artiklom. Na pobrezi zuri stavebna horucka, zo dna na den tam vyrastaju hotelove
komplexy a zabavno-rekreacne centra. Spanielske vnutrozemie, kam nas viedla dalsia cesta
za nasim cielom, je velmi rozmanite. Prve, co kazdemu okamzite padne do oci, je intenzivne
polnohospodarske vyuzitie krajiny a pomerne nizka hustota osidlenia. Nas pohlad lahko, ale
neustale drazdia olivove haje, ktore sa stali nasimi nerozlucnymi spolocnikmi pocas celeho
pobytu v tejto krajine a pri pristavani casto cloveku narobili vrasky na cele a vytlacili
kropaje potu na tvari. Ohromujuca rozloha tychto hajov sa da vidiet v zasade len zo
vzduchu, na zemi clovek moze len tusit kam siahaju hranice tejto plodiny, ktora je velmi
vyznamnym spracovatelskym a vyvoznym artiklom Spanielska. Bolo pre nas velmi zvlastne, ze
pocas takmer tri tyzdne trvajuceho pobytu sme pri olivach nevideli ani zivu dusu, pritom
udajne uz niekolko stromov dokaze uzivit celorocne jedneho cloveka. Po prekroceni nulteho
poludnika, ktory je na ceste vyznaceny vyraznym oblukom, sme sa ocitli na zapadnej
pologuli a pri tom cas na hodinkach sme si nemuseli prestavovat. Spanielsko ma v tomto
obdobi letny cas, slnko vychadza o siedmej rano a zapada az o pol desiatej vecer. Horucava
velmi nepovolovala ani v noci a okrem dvoch dni, ktore sme stravili v horach Sierry de
Lijar, 80 km na sever od Gibraltaru, nas suzovala pocas celeho sampionatu. Posledne
desiatky kilometrov sme uz prechadzali rovinami rozprestierajucimi sa v celom okoli
Seville, hlavneho mesta samospravnej oblasti Andaluzia na juhu Spanielska. Sutazna oblast
bola situovana asi 30 km zapadne od Seville. Plocha pre balonove sutaze pokryvala priestor
35 km krat 50 km na zapad. Navigacia v tomto jednotvarnom horucavou vyprahnutom terene s
krizovatkami prasnych ciest bola velmi komplikovana.
Po nevyhnutnej registracii pilotov a timov a noci stravenej v hoteli na opacnom
konci mesta Seville sme sa obtiazne dostali ku dopredu dohodnutemu ubytovaniu v centre
podujatia, ktore tvoril hotel Alcora. Pocas oficialneho treningu sme odlietali len jeden
sutazny let a aj na ten sme museli dobludit podla nasho sem-tam omylneho instinktu,
pretoze mapy mesta nam organizatori nepovazovali za dolezite dat vopred. Dalsie dni bol
oficialny trening zastaveny z dovodu leteckeho cvicenia vzdusnych sil NATO nad
Gibraltarom.
Dvadsiateho tretieho juna v podvecer sa vsetci ucastnici hier stretli pri
olympijskom stadione v Seville, kde sa za ucasti spanielskeho princa Fellipeho J. Carlosa,
predsedu MOV J. Samarancha a dalsich predstavitelov statu konal slavnostny akt otvorenia
II. Svetovych hier. Samozrejme ani tentoraz sa to nezaobislo celkom bez problemov. Do
dejiska otvorenia hier sme organizatormi instruovani prisli so stvorhodinovou casovou
rezervou, ktoru sme vyuzivali nacvikom nastupu timov a hladanim tiena, kde by sme sa
uchylili. Vsetko utrpenie nakoniec skoncilo a slavnost predsa len zacala. Nasu slovensku
vypravu riadil Mgr. Marian Zima, delegovany veduci slovenskej vypravy a clen balonoveho
timu. Po prichode VIP osob, ktore boli dopravovane priamo na stadion tazkym vojenskym
vrtulnikom sa pohol stadionom sprievod sportovcov, zoradenych pod svojimi statnymi
vlajkami. Momenty, ktore sprevadzaju tieto udalosti ako je odusevneny aplauz v radoch
pritomnych pri prezentovani sa jednotlivych statov, vsadepritomne priatelstvo v dusiach a
ociach vsetkych zucastnenych vzdy dosiahnu, ze kazdy zabudne na vsetky predchadzajuce
komplikacie. Slavnostny ceremonial bol nadherny, prihovory pritomnych predstavitelov statu srdecne, letecky
program zvladnuty na jednicku. Akrobaticke skupinove lietanie pilotov motoroveho
paraglidingu bolo skutocnou ukazkou pilotneho majstrovstva tychto ludi a dokonalou suhrou
ich citu pre lietanie a vykonnosti strojov. Ohromny potlesk zozali parasutisti, ktori
urobili nocne zoskoky s vlajkami FAI a Spanielska priamo na stadion do stredu
roztancovanych tanecnic flamenga, ktorych jedinou ozdobou boli statne vlajky zucastnenych
statov. Na obrovskom monitore umiestnenom uprostred stadiona si mohol kazdy pozriet akt
prinesenia olympijskeho ohna spanielskym kralom Juanom Carlosom do krajiny.
Prvym sutaznym dnom 24. juna sa zacal namahavy sampionat na miestach, kde sa v tom
obdobi vyskytovali extremne teploty sposobujuce sa meniaci smer prudenia. Len velmi tazko
a komplikovane bolo mozne plnit predpisane sutazne discipliny. Orientovat sa v tomto
prostredi bolo tazke a bez druzicovych navigacnych pristrojov nemozne. Prasne cesty, ktore
boli vyznacene na mapach, rozorali miestni farmari pre buducu urodu este pred zaciatkom
sutazenia. Pre silny vietor, ktory fukal od mora, boli takmer vsetky vecerne lety
organizatori zrusene. Vysledok bolo mozne urobit len pri letoch rano a sutazne discipliny
boli stanovene velmi dobre. Prevazovali ulohy: rozhodcom deklarovany ciel a pilotom
deklarovany ciel, pricom skorovacie intervaly boli volene tak, ze neprivadzali sutazne
timy do casoveho stresu. Menej radosti mali ti, ktori si sutazny marker museli hodit do
lanov slnecnice, co bola takmer jedina plodina vyskytujuca sa v tomto obdobi na
spanielskych poliach vo velmi hojnom pocte. Takyto zaver skorovacieho casu sme nastastie
absolvovali iba raz. Slnko vo svojej 100-percentnej kondicii nam palilo na hlavy a my sme
sa v rojnici predierali slnecnicovym polom krizom-krazom. Skoncilo to pre nas uspesne,
desat minut pred koncom povoleneho limitu na ukoncenie discipliny.
Dovedna bolo odlietanych osemnast uloh a my sme skoncili na 69. mieste. Svetova
spicka sa znacne rozsirila a udrzat s nimi krok znamena prejst na profesionalnu drahu, co
v nasich podmienkach nie je mozne. Celu nasu pripravu zabezpecuje len domovska a. s. ZP
Sport Podbrezova a sponzorom celej ucasti na svetovych leteckych hrach boli Zeleziarne
Podbrezova a. s., za co celej spolocnosti patri nasa hlboka vdacnost. V Spanielsku sa
skutocne stretla absolutna svetova spicka sampionov, ktori lietali takmer rovnocenne a nas
Karol Slabak si dokazal v jednotlivych disciplinach vybojovat umiestnenie aj v prvej
desiatke. Za kazde zavahanie sa tam vsak tvrdo platilo. Pre zaujimavost posledny majster
sveta, Nemec Uve Schneider sa po styroch kolach ocitol az na konci tretej desiatky
sutaziacich a favorizovany Talian T. Bonano sa jednym neuspesnym letom katapultoval z
prvej trojky na 14. miesto. Karol Slabak zacal sutaz na 9. pozicii, vie sa rychlo a
spravne rozhodovat, vie lietat v skupine a stazenych poveternostnych podmienkach, ale od
pilota na poprednych poziciach sa ocakava nalet tisicok hodin, mat vlastny meteorologicky
servis a hlavne adaptovat sa v prostredi, kde sa sampionat odohrava dlhy cas pred jeho
zaciatkom.
Vyhlasenie vysledkov prebiehalo v kongresovej hale hotela Alcora za pritomnosti
prezidenta Medzinarodnej leteckej federacie a dalsich predstavitelov statu. Na stupne
vitazov sa postavili dvaja piloti reprezentujuci Japonsko, druhe miesto ziskal spanielsky
tim na velku radost domacich priaznivcov balonoveho lietania. So Spanielskom sme sa lucili
1. jula po slavnostnom ukonceni hier, ktore sa konalo na okruhu formuly I v meste Jerez
ako velkolepa letecka show. |