24. JUL  2001 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Tema pozoruhodna

V posledny junovy tyzden, v nocnom boleni, mam dvakrat robotu s mravcami. Raz ich obdivujem, velke mravenisko nedaleko zeleznicneho depa a raz ich odhanam, striasam z konara ovocneho stromu. Snar tvrdi, ze ked vidim, pravdaze v sne, mravca, ze..." vdaka usilovnosti dosiahnem uspechy..."
Uspechy, mam sa na co tesit, keby nohy pri takom velkom pocte malych tvorov, neprisiapli ani jedneho. To sa neda, a tak si ..."sam nicim svoje stastie ..." Protiklady, ale... Mudra kniha hovori, ze na Slovensku mame asi sedemdesiat druhov mravcov. Z nich do nasho povedomia vosli mravec cerveny (...oj, ako pali jeho uhryznutie), mravec horny ( telesne velky a mocny ) a mravec cierny (...ich kopceky v trave tupia koscom kosy). Kniha dalej tvrdi, ze mravce patria medzi chranene druhy zivocichov.
Mravce. Vracaju ma do detstva. Vrbove, lieskove pruty sme si obielili, strcili do mraveniska, vytiahli, presli jazykom po drievku a celo, tvar sa pokrcili, sliny v ustach sa vyrojili. Mravce horne. Na mnohych miestach ich vychodene "dialnice" pretinaju turisticke chodniky. Ponahlaju sa do "sveta", aby sa vratili s nakladom, drievkom, husenicou, travou ... pre spevnenie, zvacsenie svojho hradu. Zahradny domcek. Na jeho juznej stene aj trikrat do roka sa objavi cierny roj drobnych zivocichov. Okridlenych, aj bez kridel. Hovorim tomu mravcia svadba.
V zamysleni nad mravcami na asfaltovom chodniku stretnem spisovatela Frantiska Kreutza. Ruky sa stretli, aj zvitacie formality prebehli, povedal som, co ma opantalo.- Mas cas?- padla otazka. - Ak mas, pod ku mne! Daco ti ukazem. Pozvanie mi bolo po voli, ved sme uz davnejsie nehovorili na literarnu temu. Utulna izba. Slnkom vyhriata. Pisaci stroj, zvacsovacia lupa, ceruzky, pera ... cochvila vona kavy.
- Hovoris, ze mravce ti po chrbte zimomriavky robia. Nie si sam. Aj mna, v terajsom case, zaujali natolko, ale coze budem. Na, precitaj! Mam v rukach versovane dielo s nazvom Osmy div sveta. Rozdeleny je na osem casti. Zaberaju dvadsattri stran s uvodnou Prosbou a zaverecnym stvorversovym Povzdychom. Nastalo ticho. Citam. Lyzickou prehrnam kavu. Vzivam sa do priatelovho mraveniska, v ktorom ..."Sedemdesiattisic mravcov - mozno stovky viac i menej - navrsili svojou pracou, v hore hustej, vzdy zelenej, velkolepe umne dielo, co prirovnat mozno smelo k dielam, ktore mnohe leta patria k siedmim divom sveta..."
Ozaj uvazovali ste uz nad stavbou mravcieho hradu, nad jeho organizacnou sustavou, nad zasobarnou potravin, nad noclaharnami, vladcom ci vladkynou, obrancami a ochrancami ... velkeho mraveniska? Ak nie, urobil to za nas spisovatel F. Kreutz vo svojom Osmom dive sveta. Zrodil sa, uz v spominanej, utulnej izbe. Zivocisni hrdinovia nutili autora, aby s nimi hovoril, aj preto, aby mu denny cas ubiehal, a tak klavesnice tukali, slova do versov sa liali, aby nam pripomenuli, kolko ludskych mravcov postavilo egyptske pyramidy a ine stavby zo skal a zeleza, ale...
- Pyramida mraveniska so zivotom vecne spata, zmenu nazvu v tom natiska, ze je osmym divom sveta. Taky div je vola bozia. Ludske divy? Bolest mnozia!
Citam, citam a moje ja hovori, ze zivot mravci ma vela spolocneho so zivotom cloveka. Spomenme uponahlanost, cestovanie, zastrasovanie nepozvaneho hosta, nehodovost, sudnictvo... Tak aj medzi mravcami, nasho autora, ked treba, zasadne sudna rada, predsedkyna straka, k spornym strankam je rovnaka. Kedze straka je "vahava", mravec Kavec slovo ziada, prizvukuje, ze..." v obvode mraveniska, zbojnik (strakos, vrabec) zbojom len to ziska, co sa rovna bolu, hanbe..."
Posediet, pohovorit si so spisovatelom F. Kreutzom je dusevnou vzacnostou. Vzacna to chvila, ked sa porovnava pritomnost s minulostou a o to vzacnejsia, ze jeho pamat, ved uz je v rokoch s presnostou charakterizuje slovenske osobnosti, ktore co mali, to urobili, napisali, povedali na obranu, povznesenie duchovneho i dusevneho povedomia slovenskeho naroda, slovenskej reci. A dnes? Tri problemy nas trapia: nezamestnanost, medziludske vztahy, peniaze... Nam ale mnohi zavidia. Sme dochodcovia. Peniazky, raz v mesiaci berieme. Zijeme, ale... "Osmy div sveta pocitis vonu tlaciarenskej farby? Povzdychnime spolu nad otazkou i nad mraveniskom takto: - Boze, ktory divy tvoris, v diele z hliny na div povys, nech sa krehkost ludom blizka zmeni zmyslom mraveniska.
Ruky sa nam opat stretli. Mravci namet nas pookrial. Tema je to pozoruhodna.

9. Jan Chalupka prozaik

alebo "Donkichotiada podla najnovsej mody"

Okrem prozy Kocurkovo, ktora vysla v Hronke v roku 1836, Jan Chalupka napisal jedine prozaicke dielo - satiricky roman Beudeguz, Gyula Kolompos a Pista Kurtaforint. Donkichotiada podla najnovsej mody. Basen a pravda. Napisal ho po nemecky a prvy raz vysiel v Lipsku v roku 1841. Kniha vysla anonymne. Podla Jana Stevceka by tento ronan "mal byt povinnym citanim ludi usilujucich sa o triedne i nadosobne hladisko". Romanom Bendeguz Chalupka umelecky vyznamne doplnil ostru kritiku feudalnych a sovinistickych sposobov zo svojich hier, ba tymto dielom predstihol aj ostrost svojich narodnych obran. Chalupka bol bystrym pozorovatelom, preto prenikol do vsetkych spolocenskych javov, aj ked ich niekedy vedel prefikane zastriet. Pomocou literarneho nadania a ostrym satiricko - dramatickym perom odhaloval korene a priciny tychto javov. Chalupka pisal bezne v styroch jazykoch: v biblictine (po roku 1843 presiel ako jeden z prvych slovenskych literatov na sturovsku spisovnu slovencinu a na sklonku zivota do nej prepisal - ci prelozil - vsetky svoje divadelne hry), v latincine, po madarsky a po nemecky. A preco vydal prave Bendeguza v nemcine? Pri politickych spisoch (tiez v nemcine) to bolo preto, ze chcel na pomery v Uhorsku upozornit zahranicie. Ale v Bendeguzovi su satiricke ostne namierene proti vystrelkom madarizacnej politiky a adresoval ich domacemu vzdelanemu citatelstvu, pomylenemu zemianstvu a zaslepenym politikom. Vsetkym tymto kruhom vtedy nemcina nebola cudzia. A napokon - vtedy by sa sotva bol nasiel vydavatel, ktory by si palil prsty vydanim takej krutej satiry na privilegovane zemianstvo.
Kto vlastne boli hlavni hrdinovia, "hrdi turcianski zemani" Arpad Kazimir a Jan Slanina? Sedmoslivkari, ktori si spotvoria mena: prvy podla poprekrucaneho mena akehosi hrdinu z madarskych pradejin Bendeguza, druhy sa stane Dulom Kolomposom (cize zvodcom). Na dovrsenie maskarady premenuje Bendeguz svojho stareho sluhu Stefana Drobneho na Pistu Kurtaforinta (kratky zlatnik). Pretoze k menam patri aj slava, dufaju, ze im ju prinesie objavna cesta. Ide vlastne o donkichotovske putovanie, ale ciel tohto trojlistka je "vznesenejsi" ako u Cervantesa: najst korene"svojho" madarskeho naroda v jeho prasidlach kdesi v Azii a dokazat tak svoj starobyly povod. Co na tom, ze pred cestou boli vsetci rodenymi Turcanmi, Slovakmi! Cestovatelske dobrodruzstva sa stali osnovou romanu a dialogy zemanov prostriedkom, ako vysmiat vtedajsie odnarodnovanie a pomadarcovanie sa niektorych - najma vyssich - vrstiev slovenskeho naroda v Uhorsku. Pritom treba povedat, ze Jan Chalupka, aj ked sa vysmieva a pranieruje madarizaciu, nikdy nehovori pohrdavo o Madaroch. V tomto je autor spravodlivy, korektny, nepovysenecky a nepredpojaty. Pribehy cestovatelov romanov potvrdzuju mimoriadne Chalupkove znalosti vtedy dostupnej svetovej literatury a okrem nemciny citaty v osmich reciach citatela osviezuju a svojich hrdinov spotvoruju a charakterizuju. Hrdinovia su vlastne negativne postavy. Zivot upadajucej zemianskej vrstvy zobrazil neskor vo svojej Restavracii vyraznejsie a plnsie Jan Kalinciak, ale prvym bol so svojim Bendeguzom prave Jan Chalupka.
A este literarny vedec Jan Stevcek: "Madarizovanie Uhorska. toto vari len historicky, nie moralne pochopitelne hladisko pestianskej politiky, predstavil Jan Chalupka v zhode so svojou intelektualne vyspelou osobnostou a stanoviskom. Roman Bendeguz je v Chalupkovom zivotnom diele "treti zaner", pod cim rozumieme vyrovnanie rozdielu medzi cisto intelektualne - ideologickym hladiskom jeho problematiky a pohladom odpustajuco-umeleckym. Ak v niektorych svojich spisoch je Jan Chalupka polemikom, ak vo svojej dramatickej tvorbe je autorom plnym pochopenia pre ludske slabosti svojich postaviciek, v romane Bendeguz je autenticky ako intelektual i ako umelec... V romane nachadzame Chalupku, akym v skutocnosti aj bol, intelektuala, ktory je v stave korigovat ideologicke postoje empatiou s ludskou situaciou. To, co sa z jeho romanu naozaj aktualizuje, nie su preto omylne postavy jeho romanu, ale autorov postoj k nim, vseobecny postoj k ludom, ktorych treba pochopit a prekonat ich ludske slabosti zaradenim do rozumoveho i nerozumneho poriadku sveta. Ak ide o formu a o velkorysost duchovneho cinu, potom moze byt Jan Chalupka krasnym prikladom pre slovenskeho intelektuala nasich cias, nasich dni."

A. Prepletana


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT