|
|
Horehronie v kroji
Medzi najvyraznejsie prejavy materialnej ludovej kultury nepochybne patri ludovy odev. Na Horehroni je tato skutocnost o to zaujimavejsia, ze sa tu ludovy odev este stale nosi. Na kazdodenne nosenie ho pouzivaju zeny najstarsej generacie. Prilezitostne ho obliekaju aj mladsie rocniky, najma v jeho sviatocnej a obradovej podobe. Vidime ho v programoch folklornych skupin z regionu, kde ludovy odev plni funkciu scenickeho kostymu. Vidime ho pri roznych prezentaciach obci a regionu, kde sa ludovy odev stal ich symbolom.
Vystava Horehronie v kroji podava obraz o historii, vyvoji a sucasnych podobach tradicneho ludoveho odevu na Horehroni. Ma dve tematicke casti. V jednej sa ludovy odev podava z hladiska jeho nositela, v druhej mozeme sledovat ludovy odev z hladiska prilezitosti jeho nosenia. Tak v prvej casti pozorujeme odev muzsky, zensky, detsky a v druhej spoznavame odev obradovy, ci oblecenie v ramci vyrocnych zvykov a slavnosti folkloru.
Zaklad vystavy tvori vyber zo zbierky ludoveho odevu Horehronskeho muzea v Brezne: muzske kosele, kozusteky, muzske odevne doplnky, zenske cepce, oplecka, zastery, svadobne vence... Ludovy odev je naaranzovany so zbierkovymi predmetmi, ktore s odevom priamo alebo nepriamo suvisia, ako su napriklad truhly na odkladanie satstva, stolicky, vesiaky a podobne, aby sa z vytvarneho aj obsahoveho hladiska vytvoril realny obraz o fungovani odevu v priestore a case. Za tymto ucelom sa urobil precizny vyber z bohateho archivu negativov a fondu dobovych fotografii Horehronskeho muzea tak, aby vyse stovka ciernobielych a farebnych fotografii podala obraz o sposobe nosenia, skladbe a rozmanitosti ludoveho odevu na Horehroni.
Navstevnikov vystavy urcite najviac oslovi vyzdoba ludoveho odevu z Horehronia, jeho krasne vysivky, vytkavane ozdoby, ci bohata aplikacia kozuchov. Urcite sa im vystava bude pacit aj vdaka citlivemu vytvarnemu rieseniu. Vystava Horehronie v kroji realizovala podla scenara odbornej pracovnicky Horehronskeho muzea breznianska firma ART na navrh Milana Petrlu.
Eva Svajdova
Breznianske kulturne leto v ramci Svetoveho kongresu IGEB v piatok na namesti v Brezne patrilo dychovkam z Brezna, Valaskej a Zeleziarni Podbrezova.
Snimka: Peter Bercik
Dolezita je spolupraca s rodicmi
Ako riaditelka materskej skoly som sa neraz dostala do situacie, ktora sa zdala byt neriesitelna. Skolstvo ako take je sfera, kde treba neustale riesit rozne problemy a nachadzat vychodiska.
Tak to bolo aj v mojom pracovisku v Materskej skole v Bacuchu. Je to dedina, v ktorej este pred dvadsiatimi rokmi miestna zakladna skola pukala vo svikoch a ludia tu zili bohatym kulturnym a spolocenskym zivotom. No potom nastali problemy so zamestnanim a mlade rodiny s detmi odchadzali do miest. Aj deti v skolach ubudlo.
V poslednych rokoch sa vsak situacia zacal menit. Prazdne domy sa zaplnaju a materska skola, ktorej uz hrozilo zatvorenie, postupne tiez oziva stale vacsim poctom deti. V sucasnosti kapacita materskej skoly uz nevyhovovala a preto bolo potrebne rozmyslat, ako situaciu riesit. Deti do skolky lakali rozne akcie, ktore tu v priebehu roka uskutocnovali, no v neposlednom rade aj nove alternativne prvky a metody prace, ktore sa tu v hojnej miere vyuzivaju - waldorfska pedagogika, prace s LEGOM, tvoriva dramatika. V kratkom case sa chceme zaradit do siete Skol podporujucich zdravie a vsetko to presviedcalo rodicov, ze ich detom je venovana maximalna pozornost a starostlivost o ich rozvoj. Odpovedou na to bol uprimny zaujem rodicov z Bacucha o spolupracu s vedenim materskej skoly, ochota pomoct aj na ukor svojho volneho casu.
Riaditelstvo zakladnej a materskej skoly sa prednedavnom rozhodli vykonat dolezity krok pre nevyhovujuce priestory premiestnit matersku skolu s celym vybavenim do prazdnych tried zakladnej skoly, upravit ich a zutulnit tak, aby mohli sluzit vacsiemu poctu deti. Znamena to, ze mlade matky, ktore si nemohli hladat pracu, pretoze nemali kde nechat deti, budu moct byt spokojne. O ich drobizg bude v staro - novej materskej skole dobre postarane! Pomocou rodicov sa pre nove priestory skolky podarilo zrealizovat aj tri narocne projekty v ramci Komunitneho minigrantoveho programu z prostriedkov americkej nadacie VOCA a A - projektu v Liptovskom Hradku. Prostriedky, ktore materska skola takto ziskala, predstavovali sumu 40 000 korun. Niekto sa nad touto sumickou pozastavi, pousmeje, ale v rezorte skolstva je kazda koruna vzacna ako krv.
Za necely tyzden sa podarilo uskutocnit nielen prestahovanie materskej skoly do novych priestorov, ale aj vymalovanie tried, instalovanie dreveneho oblozenia, kuchynskeho kutika a celkova uprava. Na realizaciu caka este sportovo - oddychovy areal okolo skolky.
Komu za toto vsetko podakovat? No predovsetkym rodicom, ktorych usilovne ruky bolo vidiet vsade. Potom Obecnemu uradu v Bacuchu za materialnu pomoc. No a nakoniec inspektorke Melanii Dubinyovej, Anne Gregusovej, ako i Ing. Lubici Kaliskej, bez pomoci ktorych by nebolo mozne uskutocnit potrebne kroky. Im vsetkym patri moje a detske "Dakujem!"
Elena Hrablayova,
V piatok sa v Detve zacal tridsiaty treti rocnik Folklornych slavnosti pod Polanou. Pocas troch dni sa v detvianskom amfiteatri vystriedali subory zo Zvolena, Banskej Bystrice, Ziliny, Martina. V sobotu v programe detskych suborov vystupovali i deti z Telgartu. Nedelne predpoludnie patrilo zahranicnym Slovakom. V programe Ozveny domova sa prestavili Slovaci zijuci v zahranici a to z Madarska, Juhoslavie, Ciech, Polska, atd. Medzi nimi boli i francuzske Nadeje s gajdosskym tancom. Na gajdach ich sprevadzal MUDr. Martin Tesak z Pohronskej Polhory, ktory v sobotu sutazil v hre na fujaru o cenu Ladislava Lenga. Pocas slavnosti bola otvorena vystava fotografii Tradicna ludova kultura na Slovensku a jednym z autorov vystavy je i Peter Bercik z Brezna. (r) "Zrazu som ich stretol na potulkach svetom ..." Subor Sumiacan zo Sumiaca bol hlavnym hostom 26. rocnika slavnosti v Podhorodi, okres Sobrance, kde svojim programom uputal cely zaplneny prirodny amfiteater. Text a snimka: Mgr. Jozef Pupis |
