15. JUL 1998 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

Ucitel a dostojnik

Rodak z Cierneho Balogu Pavel Kovalcik sa narodil 3. marca 1915. Jeho otec Ignac bol robotnikom, matka Berta bola rodena Bednarikova. Mal dve sestry a styroch bratov, manzelka Ema, rodena Velebova, bola tiez ucitelkou. Mali syna a dve dcery.

Pavel Kovalcik okrem v rodnej dedine studoval v Banskej Stiavnici v ucitelskom ustave a v Bratislave v stavebnej priemyslovke. V rokoch 1935 - 36 bol ucitelom v Brezne, potom v Ruzomberku, Jelenci a Kozarovciach. Od roku 1941 posobil v armade ako velitel zenijnym nacelnikom delostreleckeho ucilista v Hraniciach. V roku 1958 bol ako podplukovnik preradeny do zalohy a pracoval ako technik Zeleznicneho stavitelstva v Bratislave. V auguste 1944 bol ako velitel zenijnej roty slovenskej armady v Duklianskom priesmyku, po vypuknuti SNP aj s castou vojakov presiel k partizanom a na povstalecke uzemie. Bol velitelom zenijnej roty 2. taktickej skupiny 1. csl. armady na Slovensku, zucastnil sa bojov pri Telgarte, Cervenej Skale, Maluzinej, Tisovci a Hrinovej. Po ustupe SNP do hor bol partizanom v okoli C. Balogu. Po spojeni s Cervenou armadou bol prislusnikom 1. csl. armadneho zboru v ZSSR. Vyznamenany Radom SNP I. tr., Ęsl. voj. krizom a za Zasluhy o obranu vlasti. Trinasteho jula si pripominame 20. vyrocie jeho smrti. Zomrel v Bratislave roku 1973. Peter Jilemnicky jeho osobnost prevtelil do nadporucika Zvaru vo svojej Kronike. Lit.: SBS, 3.zv. Martin, MS 1989,s.213.

(ap)

Stedre ruky prirody

Priroda je velmi stedra k vsetkymu zivemu tvorstvu, cloveka nevnimajuc. Len je potrebne, aby sme mudro vyuzivali vsetky bozie dary na svoj osoh.

A tak hor sa do prirody!

Viem, ze dnes nie je kazdy nuteny zapodievat sa zbieranim prirorodnych plodin, ale nebolo by ani rozumne, aby sme si nezobrali to, co sa nam samo ponuka.

K tymto uvaham ma priviedlo to, ze je tu cas, aby sme premohli pohodlnost (alebo lenivost?) a pustili sa do roboty. Aby sme hladali, zbierali, susili, zavarali, postupne ako nam to cas prinasa.

Uz odmalicka - a bolo to veru velmi davno - nas rodicia viedli k poznaniu, ze od jari do jesene mozeme z prirody vela ziskat bez toho , aby sme siali, sadili, pleli, okopavali ci polievali. Najprv sme len maskrtili z tych dobrot, ktore oni priniesli, ale potom sme sa postupne dozvedali, kde to-ci ono rastie, ako sa zbiera. Az raz nas vzali so sebou a naucili nas uspesne hladat a usilovne naplnit kosik, tasticku ci konvicku. A co bolo dolezite, aby sme sa naucili rozlisovat co je dobre, od toho, co je nevhodne ba nebezpecne. Tak sa z nas stali uspesni a cely zivot posadnuti zbieranim vsetkych drog, hubov, malin, cucoriedok, sipok, lieskovcov atd.

Najblizsim teritoriom nasho zaujmu bola Basta a Strmina. Tu sme konkurovli veverickam a tak ako ony, aj my sme si oriesky odkladali na zimu. Na ten ucel nam mamka usila zo stareho textilu male vrecka. Detskymi rukami nazbierane oriesky sa objavili aj na stedrovecernom stole a vo vianocnych kolacoch.

Na maliny som chodil do banov na Hajny grun. Najprv s makou, potom s bratom a nakoniec celkom sam. Aj zberova nadoba sa postupne zvacsovala. Ako studenti sme uz vydatne pomahali zaplnat police v komore dobrym vonavym lekvarom a sirupom.

Podobne bolo aj s cucoriedkami. Tych bolo vela v Gajdosovke a pri Osrbli. Ba raz ma sused zavolal zbierat cucoriedky az na Turniky. Na bicykloch sme sliapali az povyse Troch Vod, tie sme nechali ukryte v doline a stverali sme sa dalej do cucoriedkovej celiny. Este pred zbieranim vzbudili nasu pozornost na mnohych miestach povytrhavane aj s korenmi cele kricky cucoredia. Bol to neklamny znak, ze uz pred nami a to nedavno tu hodoval medved a my sme teraz vlastne votrelci v jeho kralovstve. Toto nas aspon podnietilo k vacsej usilovnosti. Len na cucoriedkove maskrtenie tak "z ruky do ust" sme chodili do Vtacnika. Vtedy uz Vtacnik prestaval byt rajom cucoriedkarov.

Nase hubarske eldorado bolo pod Surovinou, tam kde sa koncili hajno - grunske luky. Dubaciky, kozaciky, kuriatka a cervenaky nam same skakali do tasky. Ine huby si nezasluzili ani nasu pozornost. Ani na dost vzdialene Zakluky sa nam netazilo zajst. Dovtedy chyrne Sansko uz stracalo svoje dobre meno medzai hubarmi, hora zostarla.

Na brusnice sme tiez nezabudli, lebo by boli chybali na vzacnom sviatocnom - vianocnom alebo velkonocnom stole, pri bravcovom rezni. To sme ale museli zajst na juzne svahy Lajstrochu, Kralicky, Kumstovej v Nizkych Tatrach.

Najradsej sme zbierali na Lopejskom cernice. Tie sa nam pacili preto, lebo ich v konvicke rychlo pribudalo.

Zberatelska sezona sa nam koncievala zberom sipok na lekvar nadhernej jemnej chuti i na vino. Na vino sme zbierali aj trnky a drienky.

Musim povedat, ze vsetko, co sme nazbierali, sme spracovali a len doma spotrebovali, nic sme nepredali u Windholzov v Hronci alebo u Laxov v Osrbli. To boli obchodnici - vykupovaci pre spracovatelske fabriky v Bystrici. Kto chcel a bol usilovny mohol si zarobit pekne korunky.

Par desiatok rockov mi pribudlo, ale zberatelska vasen mi zostala. Snazim sa ju uspokojovat aj v zmenenych podmienkach tu na "dolniakoch" aspon zberom toho, coho je tu hojnost popri Hrone a popri cestach - bazoveho a lipoveho kvetu, sipok, repika na caj. Na to, co by som tu v bozej prirode darmo hladal, o com som pisal vyssie, na to tu uz mozem len spominat. Ale je aj taky cas, ked velku cenu maju pekne spomienky.

Koloman Weiss, Zeliezovce

Rok v Bravacove vo zvyklostiach a obycajoch

 

Prirastok do rodiny

Akonahle zena zbadala, ze bude matkou, najma ked to bola mlada nevesta, zacala si chystat vybavicku pre dietatko. V prvom rade vyradila starsie postelne plachty a z nich obsivala plienky. Niekolko plienok kupila aj v obchode. Zo sifonu posila kosielky, na ktorych povysivala golieriky. Kabatiky a ciapocky zvacsa kupila, len na krst si sama uplietla z "fajnejsej" bavlny, alebo dala upliest zene, ktora toto robila pre celu dedinu. Do dvoch vankusov naparala perie a aj oblecenie na vankuse sa usilo doma. Nesmel chybat maly povojnik (viklban) na vankus a tiez povojnik na obalenie pupka novorodenca. Najdolezitejsi bol velky povojnik dlhy aj tri metre, ktorym sa novorodenec zavijal cely od hrdla po paty, aby mal rovne nohy.

Ked prisiel den porodu, zavolali dedinsku babicu, ktora rozkazala nahriat vody a pripravit postel tak, aby rodicku - sestonedielku nebolo vidiet. Sestonedielka musela byt "zaprestieradlena" az do krstu a "vadzky", lebo vraj zena po porode, kym sa "neodvadzala", bola necista. K rodicke nesmel ist ani manzel, len babica, alebo vlastna matka, alebo svokra.

Otec dietata isiel na urad zapisat dieta do matriky. Zapis sa robil aj po niekolkych tyzdnoch, ked to v rodine brali na lahku vahu. Pri listovani v Knihe narodenych este za Rakusko - Uhorska, som zistila, ze zapis bol urobeny aj s pobocnym oneskorenim. O tom som sa sama presvedcila, ked som vystavovala rodne listy.

Ked nadisiel cas krstin, pre komtrovcov, ktori uz boli vyhliadnuti a dohovoreni, nachystal sa vydatny "frustik". Na tento ucel mala kazda zena prichystanu stvorcovu servitku so snurkami, na ktoru sa polozil hrniec (asi dvojlitrovy) s bielou kavou, na nu grapne s tanierom. Snurky sa uviazali tak, aby sa vsetko mohlo niest v ruke. Do kosika z prutia sa dal biely kolac, makovnik, styri natvrdo uvarene vajicka a domaca alebo kupena klobasa. Toto zavcas rano v nedelu pred krstom zaniesla rodickina matka alebo svokra. Okolo desiatej prisli kmotrovci pre dieta, aby ho odniesli na krst. Po prichode z krstu dieta polozili pod stol do izby a povedali: "Odniesli sme vam potkana a doniesli sme vam krestana. Potom zavolali z ulice osobu muzskeho pohlavia, ak krstene bolo dievca, a zenskeho pohlavia, ak krsteny bol chlapec. Pozvany z ulice mal zdvihnut spod stola okrstene dieta co najvyssie nad hlavu, aby vraj narastol taky vysoky, ako vysoko ho vyzdvihli. Na dvihanie volali povacsine dievcata, alebo chlapcov, za co dostavali od krstnych rodicov vysluzku. Dalej nasledoval obed, ale nie hocijaky, najma ked islo o prvorodene dieta v rodine. Na obede sa zucastnila najblizsia rodina, ktora sa pri zvukoch harmoniky zabavala do neskorych vecernych hodin. Po krste sa postel sestonedielky odkryla.

Margita Vrbovska

 

Zomrel JUDr. Dusan Fasko

Tretieho jula vo veku 76 rokov zomrel cestny clen Slovenskeho zvazu ladoveho hokeja, neskor slovenskeho hokeja, JUDr. Dusan Fasko. Narodil sa 18. marca 1922 v Brezne.

Pocas hracskej kariery v rokoch 1932 - 1956 hral ako prvy obranca za SK Brezno, Kezmarok, HC Tatry - Poprad, VS Bratislava a Smrecina (Slovan RH) B. Bystrica. Bol uspesnym reprezentantom slovenskeho hokeja. Po skonceni aktivnej cinnosti trenoval v B. Bystrici a bol dlhorocnym funkcionarom na vsetkych urovniach ceskoslovenskeho hokejoveho hnutia. Za svoju trenersku a funkcionarsku cinnost bol oceneny titulom Zasluzily trener a medailou Dr. Tyrsa. Patril k spolutvorcom myslienky usporiadania majtrovstiev sveta juniorov kategorie 20 - rocnych hokejistov.

(Podla TASR). Cest jeho pamiatke!

A. Prepletana

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT