- Ubytovani sme v Myte pod Dumbierom. Chodievame sem skoro kazdy rok, lebo je tu velmi krasna priroda. Pre mna je tu relax hlavne preto, lebo chodim kazdy den na hriby, chodievame sa kupat na Tale, po vsetkych strankach sa tu da vyzit. Keby bolo vhodnejsie pocasie, isli by sme na Dumbier, na Chopok. Zasadne nepouzivame lanovku, takze po vlastnych.

Katarina Vinceova z Ruzomberka:

- Dovolenkujeme v Bystrej aj v hoteli Bystra. Sme z Ruzomberka a sme tu uz tretikrat. Okolie je pekne a velmi sa nam tu paci. Chodime do hor, teraz sa pojdeme pozriet na Majstrovstva Europy v zavesnom lietani, chceme navstivit Jaskynu mrtvych netopierov, len aby cas lepsie vysiel. Tazko povedat s cim nie sme spokojni. Vacsinu casu sme v horach, takze po obchodoch velmi nechodime. Boli sme v Obchodnom dome v Brezne v potravinach, tie su velmi dobre zasobene. Kazde slovenske mesto je krajsie, vymalovane, vidiet, ze sa vsade nieco robi.

Zbigniew Zalewski z Polska:

- Je tu velmi dobre. Som tu uz druhykrat, pretoze minuly rok som bol na Predmajstrovstvach v zavesnom lietani a tento rok som prisiel na majstrovstva Europy. Su tu vdacni, dobri ludia. V obchodoch su nizsie ceny ako v Polsku. Prisli sme spolu s manzelkou a ona teraz nakupuje v obchodnom dome. Priroda je tu spanila, hory su len hory, nase Tatry...

Manzelia Dana a Miroslav Pavlikovci z Noveho Mesta nad Vahom:

- Byvame v Bielej medvedici v Bystrej. Hotel lezi vo velmi peknom prostredi. Pocasie nam vyslo, strava na Salasi Myto nam chutila a s dovolenkou sme spokojni.

(ria, ng)

So zaujmom som si precital prispevok citatela Jana Talaja, zverejneny 22. jula, ktory prostrednictvom seba opisuje nelahku financnu situaciu dochodcov. Plne chapem jeho situaciu, pretoze aj moja matka je dochodkyna a viem, ako musi obratit kazdu korunku, aby jej to vychadzalo.

Nemozem vsak nereagovat na to, ze pan Talaj zdovodnuje zvysenie ceny za kablovu televiziu po svojom: "Viem, ze potrebuju nove aparaty pre MTK, platy pre seba." Tvrdi, ze cita Horehronie, preto ma prekvapuje, ze mu unikol clanok, kde sa podrobne zdovodnovalo zvysenie cien za kablovu televiziu. Chcem este pripomenut, ze v Brezne je jedna z najnizsich cien na celom Slovensku a pri schvalovacich procesoch v Rade SR pre rozhlasove a televizne vysielanie v Bratislave bola polozena otazka: "Dokazete to utiahnut z takeho nizkeho poplatku"? Dufam, ze dokazeme, pretoze vieme, ze v Brezne nielen dochodcovia, ale aj vacsina ludi v produktivnom veku ma vzhladom na zivotne naklady nelahku financnu situaciu.

Dochodcom dava stat rozne ulavy. Plne si ich zasluzia, ved pre stat toho za cely zivot vela vykonali. Viem, ze najma zdravotne postihnutym obcanom dokazu statne organy aj prispievat na niektore zalezitosti. Mozno tam by mohli dochodcom v niektorych zalezitostiach pomoct.

Zarazil ma vsak zaver prispevku, kde pan Talaj uvadza: "Budeme mat este na to, aby sme podporovali mladych, zdravych ludi? Kto ma svedomie?" Neviem presne, co tymto pan Talaj mysli, o ake podporovanie ide, a ci to mladi ludia maju v dnesnej dobe jednoduche. Skor naopak. Mnoho vystudovanych mladych ludi nema pracu. Zakladat si dnes rodinu je skoro samovrazda, ved kto ma na byt pol miliona korun, trisdattisic na zakladnu vybavicku pre male dieta, stotisic na zariadenie bytu...???

Nezavidme mladym, neosocujme ich. Kazdemu sa dnes zije tazko.

Julius Obernauer,
konatel MTK, spol. s r. o.

Vyslovujem uznanie funkcionarom mesta Brezna, primatorovi Ing. Vladimirovi Faskovi, riaditelovi technickych sluzieb Ing. Tomasovi Gabonovi za peknu kvetinovu vyzdobu mesta. Obyvatelia Brezna by si to mali vysoko vazit a ocenovat.

Cyril Krbyla,
obyvatel obce Valaska

Zial, zabudli ste uviest vase cele meno a adresu. Urcite ste si vsimli, ze my anonymy nezverejnujeme.

Redakcia

Na dvore Gymnazia v Rimavskej Sobote pre ziakov chtivych hrat futbal boli vyhovujuce podmienky, a to medzi telocvicnou a zachodmi. (Zachody uz neexistuju). Oporne mury telocvicne a na druhej strane kmene lip vymedzovali branky. Toto takzvane ihrisko bolo tvrde, vzdy suche, a preto pre futbal vzdy sposobile ci uz svietilo slnko ci prsalo alebo mrzlo. Skoro kazdy ziak mal tenisku, uchmatnutu pri tenisovych dvorcoch alebo tenisti, ked im lopticka preletela cez ochranu siet, uz sa za nou ist nenamahali, lebo my sme s loptickou zmizli. Tenisova lopticka ma rychlu reakciu, ale my sme s nou vedeli "stopovat", strielat z voleja a prihravat. Preto, ked sme hrali s vacsou futbalovou loptou, boli sme akrobati. Vlakari od Tisovca zo stanice sme utekali do skoly, pohadzali aktovky a uz sme boli na nasom ihrisku a hrali futbal az do chvile, ked riaditel skoly Jan Faluba o tristvrte na osem prichadzal do riaditelne. Tu, na tomto ihrisku sme hravali denne a to nielen rano, ale i po vyucovani od jednej hodiny do tristvrte na tri, kedy riaditel skoly zase isiel do svojej kancelarie a my sme museli ist na vlak. Kazdy futbalista vedel, kde je jeho miesto a preto sme sa nezadelovali do funkcie, aby sa nestracal cas. Hralo sa s chutou a kazdy sa snazil dat co najviac golov. Tu natrenovani hraci doma hravali v primeranych kategoriach a v nich boli hlavnou oporou. Kedze v gymnaziu nevedno z akych pricin bolo zakazane hrat futbal v kluboch, ziaci, ktori vynikli v hre, alebo dali goly, v okresnom casopise Gemer-Malohont byvali oznameni pod krycim menom, aby nemali problemy v skole.

Aj za mojich studentskych rokoch Rimavska Sobota zila futbalom, a preto kazdy mlady a zdravy chlapec drzal si za cest naucit sa dobre hrat futbal. V Rimavske doline vo futbalovych kluboch jednotlivych miest a obci hravali podla mojej pamati tito futbalisti: Dano Jarosi, Zdenko Hrivnak a Akos Mathaeides v Rimavskej Sobote, Ivan Balazik, Lajo Bortel, Pista Sproch, Jan Pasiar a Jan Sakalos v Hnusti, Samo Dianiska, Fero Pazur, Janko Cech a Rudo Valent v Tisovci, Gusto Paulo a Ivan Kocka s bratom v Rimavskom Brezove, Jan Mihalik a Ziga Kosno v Rimavskej Bani, Aro Adamovic v Ratkovej, Elemer Sapy v Hodejove a este v okoli Julo Navoj v Brezne, Julo Konzko v Revucej a neskorsie Tibor Katona v Salgotariane.

Rudolf Valent, Tisovec