Maria Trncakova, dochodkyna, Brezno:
- Paci sa mi hlavne preto, ze je vsetko zlte, z poli zbierame krasne dorastenu urodu, len zemiakov bolo trosku malo. Mohlo byt aj lepsie, bola smutna doba, povoden nam vsetko brala. Jesen mam velmi rada, je krasna a nam starsim vyhovuje chladnejsie pocasie, lebo mame vysoky tlak.

Michaela Zemkova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Co ja viem? Na jesen zacina skola, ja idem do roboty a kedze to bude lepsie aj po financnej stranke, paci sa mi. Na tomto rocnom obdobi sa mi hadam najviac paci to, ze stromy su pekne farebne a ide zima, bude lyzovacka a tak dalej. Chorob sa velmi nebojim, pretoze nie sme nachylni na zmeny pocasia.

Petra Vetrakova, na materskej dovolenke, Lom nad Rimavicou:
- Mozem povedat, ze jesen sa mi paci. Byvam v Lome nad Rimavicou a tam su krasne vsetky rocne obdobia. Mam maleho chlapceka, ale zatial sme chori neboli. Ja som tiez menej nachylna odvtedy, co byvam hore. Bolo krasne babie leto a jesen je prakticky predo dvermi a znasame to dobre. V tomto obdobi mam narodeniny ja aj manzel, takze oslavujeme, ale najradsej mam leto.

Anna Kurekova, dochodkyna, Brezno:
- Viete co, ja mam najradsej jar, pretoze je najkrajsia. Ale aj jesen je pekna, pretoze zbierame urodu, ani na nu nemozem nic povedat. Kazde rocne obdobie ma svoje caro. Len keby sme sa mali lepsie a mohli si porobit lepsie zasoby, tak by bolo vsetko v poriadku.

Maria Jakalova, dochodkyna, Valaska:
- Jesen je krasna. Len najhorise na tom je, ze vyvolava pocity, ze nasleduje staroba, bezvladnost a smrt. Ale inak je krasna, nadherna.

Andrea Ocelova, na materskej dovolenke, Banska Bystrica:
- Tak, jesen mam rada, pretoze je pekna priroda, stromy hraju vsetkymi farbami. Ale najviac sa mi paci leto, pretoze je teplo a da sa ist k vode. Teraz uz zacnu dazde, preto je lepsie leto.

Bravacovo sebe
Prinasam dobru spravu. Prinasam dokaz o tom, ze sikovne ruky, nezistne nadsenie, dobra vola, zdravy rozum, priatelstvo, atd., ako aj laska k tradiciam stale ziju medzi nami navzdory casu a vseobecnemu pesimizmu. Sucasnost a jej demokracia viacej akcentuju osobnu zodpovednost nad tu predchadzajucu kolektivnu, ktora bola pohodlnejsia a zivot nam tak umoznuje, viac ci menej, slobodne rozhodnutie - zit podla svojich lepsich, ci horsich stranok a pritom sa nepozerat okolo seba tolko ako predtym. A pretoze na namesti nie su uz praniere a pretoze nikto nie sme bez viny a pretoze peniaze nesmrdia a saty "robia cloveka" - je pravdepodobne, ze bude chvilu trvat, nez sa v nas udomacni vedomie, ked uz nie priamo rozhodnutie, starat sa nielen o seba, ale mysliet i na veci spolocne. A bude na to rozhodne treba aj tie praniere, aby sme sa bali, ale hlavne lasky a dobre priklady, aby sme naopak nemali strach. Bodka. A sme doma ... respektive v Bravacove.

Dvadsiateho deviateho augusta tu bol totiz oficialne otvoreny kulturno-spolocensky areal v prirode - amfiteater. Nieco ako "narod sebe". Na slavnostne otvorenie prisli domaci, stretli sa chatari a chalupari od Tatier po Sumavu a dostavili sa aj oficialni hostia, ale o tom vsetkom uz napisal pan starosta. A tak prinasam vybornu spravu: "Ide to!" Tak ako vzdy - je to len v nas. V obetavych, rozumnych, pracovitych a zapalenych ludoch. Chce to samozrejme i jedneho kuzelnika, ktory vsetkemu vdychne vlastnu tvar a presvedci tych ostatnych. Vsetkym dakujeme! Marek Pobis nech sa raduje z naplnenia svojho neuveritelneho sna, dopomohlo mu na svet devatdesiat kamaratov, ked vsetci odpracovali dovedna tisic tristopatdesiat hodin. Nic by sa nepodarilo bez sponzorov a k dostojnemu priebehu slavnostneho otvorenia samozrejme prispela aj patdesiatka ucinkujucich a tiez my vsetci vdacni divaci. Za styri mesiace prace sa podarilo svojpomocne postavit dielo, ktore znesie to najvyssie porovnavanie.

Bravacovo sebe - dve tisicky rokov priprav a je to tu! A tak nech v onom "amfiteatri snov" preziju do dalsieho tisirocia mena, praca a nadsenie zucastnenych a nech sa ich spolocne dielo stane dokazom a povzbudenim pre ostatnych. Ze to ide! V kazdom case! Teda, mal by som dodat - v Bravacove urcite!

Obcianska verejna kontrola
Je zname, ze ten, kto nieco produkuje, vytvara hodnoty, odvadza dane, nekradne, nepodvadza, ten ma pravo aj povinnost dohliadat a sledovat, ako sa naklada s jeho peniazmi. Obcan je podporovatelom, volicom a zivitelom mnozstva uradnikov a statnych zamestnancov, vratane policajtov, ktori mu maju predovsetkym prejavit uctu a musia pre neho urobit vsetko, co je v ich moci a v ich silach a chranit ho pred zlocinom, nepravostou a nedostojnym spravanim. Volici volia funkcionarov a poslancov a ti su im povinni sluzit a respektovat ich nazory, poziadavky a podnety a musia spolocne s obcanmi kontrolovat, ako sa plnia priania obyvatelov a ako su naplnane ich potreby. V kazdom meste, kde to myslia s obcanmi vazne, robia zaznamy alebo televizne prenosy mestskej televizie z kazdeho (mestskeho) zasadania a zhromazdenia dolezitejsieho razu. V kazdom stavebnom bytovom druzstve, kde chcu seriozne vychadzat s platicmi najomneho a vsetkych moznych aj nemoznych poplatkov, sa spravaju k svojim zivitelom a vlastne kontrolorom s maximalnym respektom, slusne a uctivo. Kedykolvek su im k dispozicii v pracovnom case svojou radou a pomocou a vzdy su pripraveni predlozit pozadovane patricne dokumenty a hlavne ucty o roznych opravach, upravach, rekonstrukciach, atd. Obyvatelia chcu vediet, ako a preco bola vybrana ta-ktora dodavatelska firma na tieto prace. Akiste by bol ziaduci blizsi a castejsi kontakt obcanov, volicov, zivitelov a tym aj kontrolorov s pracovnikmi poverenymi docasne spravou zalezitosti verejnych, ci zdruzenych v druzstvach a spolkoch. Ak by napriklad boli zvolavane clenske schodze bytoveho druzstva s pritomnostou beznych clenov, nielen tzv. dovernikov, muselo by sa cele predstavenstvo skryt pred otazkami, ktore by sa tam zacali ozyvat.

Jan Bosansky

Vazeni citatelia!

Napriek tomu, ze pan Bosansky vo svojom prispevku pise aj o inych instituciach, neda mi, aby som nereagovala na pripomienky k bytovemu druzstvu.

V prvom rade chcem uviest, ze uz v minulosti pan Bosansky svojimi vyrokmi napadal pracu bytoveho druzstva a konkretnych pracovnikov druzstva. Za tym ucelom podal podnet na prokuraturu, ministerstvo vnutra, ba aj na kriminalku. Uvedene organy preskumali tvrdenia pana Bosanskeho, ktore sa nezakladali na pravde, takze boli odlozene. Pan Bosansky vsak vo svojej ohovaracskej kampani pokracuje vylepovanim letacikov po druzstevnych domoch a vypisovanim do Horehronia.

V druhom rade chcem uviest, ze pan Bosansky nie je clenom bytoveho druzstva, clenkou je jeho neplnoleta dcera, ktoru zastupuje v konani matka, pretoze pan Bosansky bol tychto prav rozhodnutim sudu zbaveny. Neviem teda, preco mu ako neclenovi SBD Brezno zalezi na praci bytoveho druzstva.

Aj napriek uvedenemu chcem touto formou oznamit panovi Bosanskemu, ze clenske schodze samospravy sa uskutocnuju v zmysle stanov SBD Brezno cl. 95 najmenej jedenkrat za rok. Porada predsedov sa uskutocnuje podla potreby, zhromazdenie delegatov sa uskutocnuje v zmysle cl. 80 podla potreby, najmenej raz rocne. Strankove dni su v utorok a v stredu, kedy si kazdy clen bytoveho druzstva moze vybavit vsetky zalezitosti tykajuce sa jeho bytu, to znamena otazky uhrad za uzivanie bytu, cerpanie a tvorba fondu bytoveho hospodarstva, prevodov do vlastnictva a podobne. Co sa tyka vyberu dodavatela na prace vacsieho rozsahu, je vzdy prizvana samosprava, ktora sa k vyberu vyjadruje, to znamena, ze spolurozhoduje.

Nebudem dalej rozpisovat, co SBD Brezno robi, co hovoria nase stanovy, chcem vsak povedat, ze keby pan Bosansky poznal Stanovy SBD Brezno, nekonal by tak, ako kona a neriesil by si svoje osobne spory v rodine na ukor bytoveho druzstva. Na zaver chcem uviest, ze na ostatnom zasadnuti predstavenstva bolo prijate uznesenie, ze v pripade opakovanych ohovarani funkcionarov SBD Brezno bude podany podnet na prokuratutu s podozrenim, ze bol spachany trestny cin ohovarania. Clenom druzstva, vlastnikom odkazujem: Ak mate otazky, pripomienky, pridte na SBD Brezno a budeme sa snazit, aby sme ich spolocne vyriesili. Dakujem!

Ing. Rozalia Kovacikova,
predsednicka SBD Brezno

Citil som sa ako v mastali!
Bol som v chate priatela v Drabsku, cast Chotar. V dojme, ze v lone krasnej prirody, cerstveho vzduchu, si oddychneme, zrazu nemile prekvapenie. Tunajsie Agrovrchy hnojili polia mastalnym hnojom. Na tom by nebolo nic zle, keby ten mastalny hnoj boli hned zaorali, ale este aj teraz pachne celym chotarom. Zapach je vsade, von ci v chate. Napachlo vsetko oblecenie, bielizen, skratka vsetko. V noci, ked som isiel spat, citil som sa, ako keby som spal v mastali. Nemal by sa na to niekto pozriet? Moze to tak byt? Videl som, ze nedaleko maju male deti. Vesali plienky. Nemozu z toho zapachu ziskat nejaku alergiu alebo nieco ine? Ked som sa na to informoval u ludi, byvajucich v tejto krasnej dedinke, odpovedali mi, ze to tu robia skoro vzdy a ze ich nikto nezastavi. A na to vsetko hlavna cesta, ktora tadialto vedie v smere Brezno - Hrinova, bola od toho hnoja cela spinava. Viem, ze ak inde znecistite komunikaciu, musite ju ocistit, ale tu nic. Neviem, ci si to nikto nevsima, ani obecny urad ci policia. Takze moja dovolenka, ktora mala trvat osem dni, trvala pre neznesitelny zapach hnoja len tri dni.

Citatel a rodak z Horehronia
Frantisek Zitny z Prievidze

Kto mysli na bezpecnost nasich deti?
Minuly tyzden som stretla znamu a na moju otazku, ako sa ma, odvetila tradicne: - Teraz vyborne, pri "hasicni" opravuju cestu. Iste sa teraz zacudujete tak, ako som sa vtedy zacudovala aj ja. Vzapati som sa dozvedela, ze jej dovod pre radost je velmi prozaicky. Ma totiz syna - prvaka, ktory musi sam chodit do skoly. Nuz a tych niekolko tyzdnov, pocas ktorych je nepojazdna hlavna cesta od namestia k potravinam Televizor, moze spokojne pracovat vo svojej kancelarii a nestrhavat sa pri kazdom "nervydrasajucom" zvuku sanitky. Pravda je vsak taka, ze pri pomysleni na cestne priechody pri poziarnej zbrojnici a Televizore ma pocit mrazenia v chrbte nielen ona, ale desiatky rodicov.

Uz roky sa opakujuci a zaroven nerieseny problem nebezpecnosti tohto useku nedava spavat vsetkym mamam a otcom skolopovinnych deti, navstevujucich Zakladnu skolu na Skolskej ulici. Zaroven pre deti byvajuce na Ulici CSA, Hradby a ulic pri cintorine je priechod cez toto miesto (ak chodia na Pioniersku, do hudobnej skoly, ci ine kruzky) tiez velkym rizikom. Denne tadial prechadzaju aj skolkari z Materskej skoly Hradby so svojimi rodicmi a tiez deti z detskeho domova. Doobeda tu casto vidat dochodcov, ktori bezradne stoja na kraji vozovky a marne cakaju, kedy ich laskavo vodici vezmu na milost. V case dopravnej spicky od 12. do 15. hodiny nemate sancu dostat sa na druhu stranu cesty.

V inych mestach a obciach je uplne samozrejmou vecou v okoli skol znizenie rychlosti na najmensiu mieru, vybudovane podchody ci aspon osadeny a fungujuci semafor. Preto je nepochopitelne, ze tento usek, ktory je zaroven hlavnym cestnym tahom nielen z Horehronia, ale aj od Tisovca ci Hrinovej znamena pre nase deti (a zaroven aj nas - dospelych) obrovske riziko. Pritom vsetci dobre vieme, ze kazdorocne sa tu udeje niekolko nehod a co je najsmutnejsie, bohuzial i smrtelnych.

Paradoxne, priechod pre chodcov pri lahodkach pri skole na Pionierskej ulici je uz roky vybaveny semaforom (hoci premavka je tam velmi mierna). Byvam na Ulici CSA a denne som svedkom nedodrziavania rychlosti na tomto useku. Bohuzial, tuto trasu vyuzivaju aj kamionisti, a tak je nadmerny hluk ozaj len najnepatrnejsim zlom, ktore tu na obcanov (zijucich i prechadzajucich) ciha.

V sucasnosti je tento usek v celkovej rekonstrukcii, a tak je to zaroven prilezitost, aby sa upravili bezpecnostne podmienky pre chodcov. Najidealnejsim riesenim by bol semafor, ale pre jeho sporne vyuzivanie na namesti bude asi lepsie znizit rychlost na tomto useku na 40 km/h a jej dodrziavanie dosledne a pravidelne kontrolovat.

Prosim kompetentnych - primatora, poslancov i zodpovednych v dopravnom inspektorate, aby zvazili moju prosbu a uskutocnili napravu v tejto nebezpecnej zone.

Aby sa vsetkym mamam vracali deti domov zive a zdrave!

Maria Brvenikova