V sucasnom financnom marazme, v ktorom sa ocitlo aj nase skolstvo, nie je lahke tvorit a najma tvorit v materialnej oblasti. Preto si asi vyziadalo tak vela sil a energie vybudovanie novej skolskej jedalne v Zakladnej skole Karola Raposa v Brezne.

S nastupom riaditelky skoly Mgr. Danky Jarabovej sa problem moznosti stravovania ziakov i pracovnikov skoly v jej priestoroch znovu otvoril. Pani riaditelka si zobrala za prioritnu ulohu zlikvidovat tento nedostatok. Dala vypracovat projekt prestavby, projekt nakladov. Usetrila hned na zaciatku niekolko tisic korun, lebo tieto projekty ziskala sponzorsky. Odsuhlasenie tohto planu, si vyziadalo tiez urcity cas i namahu. Dohoda o financovani znela, ze zakladna skola s rodicmi uhradi polovicu nakladov, polovicu Okresny urad v Brezne. Hned v zaciatkoch sa skola mohla spoliehat len na rodicov a ich financne prispevky. Na prvych brigadach sa rodicia zucastnovali v dostatocnom mnozstve. Horsie to bolo ziskat z ich radov odbornikov, murara, betonara, vodoinstalatera. Aj to sa podarilo a tito odbornici z radov rodicov nezistne odpracovali mnozstvo hodin. Dalsie odborne prace bolo treba zadat uz firmam. Boli to stavebne, drevarske, obkladacske prace a material. Aj tu podnikatelia vysli v ustrety a za cast sluzieb si nenarokovali zaplatenie.(Dalsie usetrenie financnych prostriedkov).

Prace kulminovali cez prazdniny. To si vyziadalo dalsie dni sebaobetovania zo strany pani riaditelky. Ale prisiel den, ked bolo vsetko dokoncene, odsuhlasene hygienikmi a mohlo sa zacat s vydavanim stravy. Uz len obstarat zakladne prostriedky - varnice, taniere, pribory.

Siesteho septembra sme, ani velmi neveriac, ze sa uz stravujeme, zasadli do vynovenej, drevom oblozenej jedalne a zjedli svoj prvy obed. Ktovie, ako dlho by sme este cakali, kym nam zriadovatel tuto jedalen s vydajnou vybuduje, keby nie zaujatosti, raznosti, trpezlivosti pani riaditelky. Jej vytrvalost priniesla ziakom i ucitelom zlepsenie zivotnych a pracovnych podmienok.

Mgr. Maria Katreniakova

Snimka: D. Jarabova

Si, Pane, pokoj, istota.
Si svetlo mojho zivota.
V dolinach temnych stal si zas,
statocny pastier... cakal nas.

Nasmu jubilantovi, veladostojnemu panovi prodekanovi Janovi Gnipovi,

priestor a cas - roky plynu ako voda v koryte Hrona a nam sa v mysli vybavuju spomienky na 1. jul 1990, ked ste duchovny otec sluzili prvu svatu omsu v nasom helpianskom kostole. Vtedy nas Vdp. dekan Michal Canecky v uvitacej reci povedal i tuto vetu: "Ja som ho vybral spomedzi ostatnych. Viem, ze bude dobrym knazom a Helpu i veriacich bude mat rad." Ano, boli to prorocke slova a my dnes vieme, ze je to tak.

Preto sa chceme z uprimneho srdca nasmu duchovnemu otcovi podakovat pri prilezitosti jeho vzacneho zivotneho jubilea - styridsat rokov za vsetko, co pre svojich veriacich urobil, no najma za to, ze jeho pastoracna cinnost je v prvom rade zamerana na deti a mladez. Dakujeme vam za nadherne svate omse pre mladez a prvoprijimajuce deti. Aj za to, ze ich vediete k trvalym duchovnym hodnotam a mravnym idealom formou roznych nabozenskych sutazi a aktivit. Za zriadenie a podporu detskeho spevokolu, ved coze je krajsie ako detsky spev, ktory otvara nebo.

Dakujeme vam za spolupracu so spolocenstvom, zakladnou skolou, detskym domovom, sportovcami a inymi organizaciami i za to, ze sme pod vasim vedenim niekolkokrat navstivili Svateho otca v Rime, Fatimu, Lurdy a mnohe ine mesta. Boli sme pritomni na sedemdesiatom a sedemdesiatom piatom vyroci narodenia Jeho Eminencie Jozefa kardinala Tomku.

Dakujeme vam za nadludsku namahu a za vsetku organizacnu tarchu, ktoru ste znasali pri vystavbe novej fary, zrestaurovani oltarov, vyrobe novych lavic, oprave striech na kostole a starej fare i mnoho dalsich veci, ktore by tu bolo tazko opisovat.

Dnes, ked cas prekrocil o devat rokov od vasho posobenia v nasej obci, mozete sa ako dobry hospodar ohliadat vokol a povedat si s basnikom: "Mnoho raz znova sa muselo zasiat, mnoho raz pot sa lial, stale sa leje, aby sa planiny zmenili na sad."

Kedze toto vase zivotne jubileum je zaroven i patnastym vyrocim vasej knazskej vysviacky, budeme prosit neposkvrnene srdce Panny Marie, matky Kristovej a matky vsetkych ludi, aby nase storocie naslo pravu skutocnu cestu k Bohu, ktory jediny moze naplnit prazdnotu ludskeho srdca a cez slova evanjelia, ktore nam hlasate, naslo ozvenu i v nas. Za toto prosime milostiveho Pana Boha, aby vas este dlhe roky zachoval pri dobrom zdravi a medzi nami.

To vam z uprimneho srdca praje vasa helpianska mladez, veriaci a clenovia KDH z Helpy.

Ekologicke stavby a ich financovanie na ukor dalsieho rozvoja mesta Brezna

Dodavku pitnej a uzitkovej vody v meste, odkanalizovanie odpadovych vod a ich precistenie na cisticke odpadovych vod zabezpecuju Stredoslovenske vodarne a kanalizacie, s.p. B. Bystrica - hospodarske stredisko vodovodov, kanalizacii, cisticka odpadovych vod v Brezne a mesto Brezno. Aj likvidaciu tuhych komunalnych odpadov zabezpecuje riadena skladka tuhych komunalnych odpadov, Brezno - Mrcha potok, ktoru prevadzkuje firma Secolog, s.r.o., Brezno. Zvoz a ulozenie tuhych komunalnych odpadov na skladku III. stavebnej triedy, odvadzanie odpadovych vod z domacnosti od fyzickych a pravnickych osob, vytahovanie nepriepustnych zump a septikov z tych mestskych casti, kde nie je vybudovana kanalizacia, je zabezpecovane na zaklade zakona o odpadoch c. 238/91 Zb. v zneni neskorsich predpisov a schvaleneho vseobecne zavazneho nariadenia mesta Brezna c. 11/1996. Jeho uplne znenie prerokuje mestske zastupitelstvo 15. novembra a cele postupne bude publikovane v regionalnych novinach Horehronie, v infotexte mestskeho televizneho kanala a vyvesene na uradnej tabuli pri mestskom urade.

Cistenie odkanalizovanych odpadovych vod ako aj odpadovych vod zo zump a septikov z aglomeracie mesta zabezpecuje mechanicko-biologicka cisticka odpadovych vod v Brezne pri Valaskej. Kedze kapacitne nepostacovala, financovanie novej rozsirovanej cisticky bolo dohodnute s predstavitelmi vtedajsej vlady tak, ze 50 percent nakladov bude dotovat stat a 50 percent zabezpeci mesto zo svojho rozpoctu. Podarilo sa zabezpecit pripravu stavby a zacat s realizaciou, ale nepodarilo sa vybavit slubene financne prostriedky od statu. Brezno si muselo na tento ucel zobrat pozicku vo vyske 30 milionov korun a neskor prostrednictvom Prvej komunalnej banky predalo obligacie vo vyske 40 milionov korun. Od statu zo statneho fondu zivotneho prostredia, kde sme uplatnovali ziadosti dvakrat do roka, sme nakoniec dostali dotacie dovedna 13 milionov korun. S predlzovanim doby vystavby pre nedostatok financnych prostriedkov dochadzalo kazdy rok i k zdrazeniu stavby. V roku 1996 sme si na dofinancovanie stavby zobrali posledny uver vo vyske 10,7 miliona korun, aby sme ju mohli od dodavatela prevziat a na zaklade rozhodnutia odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia Okresneho uradu v Brezne zacat v oktobri 1996 skusobnu prevadzku. Povodny termin ukoncenia skusobnej prevadzky 31. januar 1998 bol dvakrat predlzovany a trva este aj dnes. Pocas nej pracovnici vychytali niektore nedostatky, ktore postupne za chodu odstranovali. Aj napriek 46 kilometrovej dlzke kanalizacnych sieti v meste, aj napriek tomu, ze je momentalne napojenych na kanalizaciu takmer 90 percent obyvatelov, nevieme kapacitne naplnit novu cisticku tak, aby bol zabezpeceny jej bezporuchovy chod. V sucasnej dobe spolupracujeme so Stredoslovenskymi vodarnami a kanalizaciami na studii odkanalizovania okrajovych casti mesta, ktora bude obsahovat dobudovanie kanalizacneho zberaca od Draksiara po Nabrezie Dukelskych hrdinov a vybudovanie zhybky popod rieku Hron z vychodnej casti mesta (Kiepka, Lichardova, Brezenska, Kuzmanyho, Tisovska cesta) a tym zlikvidovanie vsetkych vypustov do toku Hrona. Studia umozni postupne po etapach zabezpecovat projekty a ich realizaciu. Toto bude zavisle od financnych moznosti a od toho, ako stat ukonci transformaciu statnych podnikov vodarni a kanalizacii.

Pre uvedenie cisticky do trvalej prevadzky este doplname doklady na zaklade vyzvy odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia okresneho uradu a je predpoklad, ze do 15. novembra bude vydane i kolaudacne rozhodnutie na trvale uzivanie stavby. Po tomto bude mesto Brezno rokovat so Stredoslovenskymi vodarnami a kanalizaciami o trvalom prevadzkovani cisticky a dohodnute podmienky budu zapracovane do zmluvy o trvalom prevadzkovani. Aj po tychto krokoch nas caka nadalej zabezpecovat opatrenia na ulahcenie prevadzky cisticky. Stavba cisticky bola dokoncena s cistymi rozpoctovymi nakladmi vo vyske 93 milionov korun. Po zaplateni poslednej splatky uveru do 31. decembra 2005 bude stat mesto 186 milionov korun. Na dobudovanie kanalizacnych sieti a vodovodov a na generalne opravy existujucich kanalizacii a vodovodov bude pre buduce roky treba viac ako 200 milionov korun.

(Pokracovanie)