V roku 1999 si Helpa pripomina svoje vyznamne jubileum. Na tento rok pripada 450. vyrocie najstarsej zistenej pisomnej zmienky o existencii obce. Tymto prvym pisomnym dokladom je urbar Muranskeho panstva z roku 1549, v ktorom boli habsburskym generalom Mikulasom zo Salmu spisane prava a povinnosti obyvatelov horehronskych osad a medzi nimi aj Helpy. V tomto supise sa uvadza, ze v Helpe ziju bratia Jakub a Peter Helpanski na spolocnej usadlosti, kde chovaju 250 oviec.

Najstarsimi dosial zistenymi obyvatelmi obce boli teda pastieri oviec nazyvani valasi. Na uzemi horehronskej casti Gemera, ktore patrilo Muranskemu panstvu, sa usadzali na zaklade tzv. valaskeho prava. Povodne sa zivili chovom oviec, ktore pasli na holiach a na vyrobenych udolnych pasienkoch. Postupne s rozsirovanim ploch polnohospodarskej pody sa venovali aj pestovaniu polnohospodarskych plodin a chovu dobytka. Takto sa z povodnych pastierov uz v 17. storoci stavali rolnici.

Z hladiska nabozenskej struktury obce v 16. storoci mali prevahu evanjelici nad katolikmi. Ked pani muranskeho hradu Maria Szechy prijala katolicke nabozenstvo a zacala podporovat katolicku cirkev, obec sa preorientovala vylucne na katolicke nabozenstvo. Helpania si postavili dreveny kostolik, neskor si utvorili svoju farnost. V roku 1806 si veriaci zacali stavat novy kostol.

V druhej polovici 18. storocia sa zacal na Horehroni rozvijat zeleziarsky priemysel. Pred revoluciou v roku 1848 vznikol na Horehroni komplex zeleziarni, ktore spolu so zeleziarnami na Pohroni patrili k najvyznamnejsim v Uhorsku. Obcania Helpy pracovali vacsinou v lesoch pri tazbe dreva, pri paleni dreveneho uhlia pre vysoke pece alebo ako furmani, ktori vozili zeleznu rudu z Dobsinej do vysokych peci v Novej Masi.

Po vzniku Ceskoslovenskej republiky v dosledku vseobecnej hospodarskej krizy sa v roku 1926 zastavila praca v horehronskych zeleziarnach Coburgovskej spolocnosti. V roku 1927 - 1928 sa vsetky Coburgovske lesy a pasienky stali sucastou statnych lesov a cast lesnej pody bola v ramci pozemkovej reformy pridelena obciam na pasienky. Zivotna uroven vacsiny obyvatelov Horehronia klesla hlboko pod priemer Slovenska. Namedzne prace, ktore tvorili zdroj obzivy obyvatelov, boli najhorsie honorovane. Malorolnik zamestnany ako furman nezarobil viac ako drevorubac, prinuteny zit cele tyzdne v kolibach, odluceny od rodiny. Rolnik na Horehroni ani na zaciatku 30. rokov 20. storocia nepouzival sejacku, kosacku ani ine nastroje, ktore boli v inych oblatiach bezne. Postavenie horehronskeho ludu v obdobi 1. CSR sa nielen relativne, ale aj absolutne zhorsovalo. Je pozoruhodne, ze v rokoch 1930 - 1932 vznikli komunisticke organizacie vo vsetkych horehronskych obciach okrem Helpy. Pocas hospodarskej krizy vela obyvatelov odislo za pracou do zamoria, najma do USA, Kanady, Brazilie a Argentiny. Mnohi obcania nasli pracu na stavbe zeleznicnej trate Brezno - Margecany.

V obdobi 1. Slovenskej republiky sa ekonomicka a socialna situacia obyvatelstva mierne zlepsila. Od jari 1944 sa zacala rozvijat partizanska cinnost. Mnoho obcanov sa zapojilo do boja proti fasizmu. Aktivne pomahali partizanskym oddielom, ktore sa zdrziavali v okolitych lesoch. Dna 30. januara 1945 jednotky rumunskej armady oslobodili obec.

Zakladne premeny, ktore sa uskutocnovali po 2. svetovej vojne, mali svoj specificky obraz aj na Horehroni. Vytvarali si narodne vybory, ktore prevzali v obciach vsetku moc. Mladez sa zucastnovala na zavodnych kurzoch v priemyselnych oblastiach Ciech. Mnoho Helpanov sa pocas presidlovania odstahovalo na juzne Slovensko a do pohranicnych oblasti. Obcania zacali pracovat v tovarnach v Pohorelskej Masi, na pile v Cervenej Skala a v Polomke alebo v zeleziarnach v Podbrezovej. Od roku 1948 mnoho obcanov odislo do zavodu Sigma-Pumpa na Morave, aby sa z nich stali kvalifikovani pracovnici pre novy zavod na vyrobu cerpadiel v Zavadke. V obdobi socializmu sa vybudoval miestny rozhlas, sportovy stadion, verejne osvetlenie, obchodny dom, zakladna skola, telocvicna, skolske bytovky, prirodny amfiteater, zdravotne stredisko, nove vodojemy a zreguloval sa potok Krivula.

Po revolucii v roku 1989 sa tempo rekonstrukcie a investicnych akcii este zvysilo. Vybudovali sa rozvody zemneho plynu, kanalizacia, telefonne rozvody, zrekonstruovalo sa namestie obce, postavila sa nova fara, dom smutku, lyziarsky vlek, zrekonstruovalo sa okolie kostola a niektore ulice dostali novy asfaltovy koberec.

Viacere obcianske a zaujmove zdruzenia sa podielaju na skraslovani zivotneho prostredia a na zvysovani zivotnej urovne obyvatelov obce. Medzi najaktivnejsich patri dobrovolny poziarny zbor. Rozvija sa sportova cinnost, ktora je sustredena do roznych oddielov. Kulturu reprezentuju styri tanecne a spevacke subory. Miestna pobocka ludovej skoly umenia vychovala viacerych mladych umelcov, ktori reprezentuju Helpu. Od roku 1966 sa kazdorocne konaju Horehronske dni spevu a tanca.

Profesor Karol Plicka - znamy umelec, folklorista, fotograf, filmar a hudobnik sa vyjadril o Helpe, ze tu nasiel kroje, zvyky a ludi v najcistejsej podobe. Vo svojom filme Zem spieva, ktory bol zaradeny do klenotnice svetoveho fondu umenia, zaznamenal zvyky, obycaje, zivotny styl a dobove kroje pre buduce generacie. V obci posobili aj dalsi umelci, z ktorych treba spomenut maliara Janka Alexyho, Zolu Palugyaya a spisovatela Jozefa Cigera Hronskeho, ktory cerpal namety z helpianskeho prostredia pre svoje knihy Jozef Mak a Brondove rozpravky.

Helpa pre svoju nenapodobitelnu prirodnu sceneriu si nasla svojich obdivovatelov, ktori sa do tohto kraja velmi radi vracaju, pretoze im ponuka panensky cistu prirodu. Pozyvam do Helpy vsetkych, ktori hladaju pokoj a oddych a chcu pookriat na tele i na dusi.

Na zaver vyslovujem vdaku vsetkym, ktori vyhoveli ziadosti napisat a vydat monografiu Helpy. Tato kniha zachova obraz o sposobe zivota Helpanov v minulosti a o kulturnom dedicstve, na ktore mozno nadvazovat v sucasnosti. Predovsetkym dakujem zostavovatelovi tejto knihy Prof. PhDr. Janovi Podolakovi, ktory sa podujal na terenny vyskum a na redakcnu pripravu rukopisu do tlace. Dakujem vsetkym vedeckym pracovnikom, ktori sa autorsky podielali na priprave monografie. Napokon vyslovujem uprimnu vdaku sponzorom, ktori financne zabezpecili vydanie tejto knihy. Ako starosta obce si zelam, aby aj tato monografia prispela k dalsiemu rozvoju kultury v nasej rodnej Helpe.

Jozef Fillo,starosta obce 

V roku 55. vyrocia SNP pripominame pohnute udalosti zaznamenane v kronikach obci a mesta Brezna v publikaciach i v spomienkach ucastnikov. Z nich su do chronologie (bez naroku na uplnost) vybrate tie, ktore z regionalneho dosahu mozno pokladat za vyznamne.

Po obsadeni mesta Brezna 25. oktobra 1944 okupacnymi nemeckymi vojskami a pri obsadeni obci dochadzalo k castym prestrelkam a pritom aj k obetiam.

26. oktober: V Hronci zastrelili nemecki okupanti strojnika lesnej zeleznicky Jana Nikolajdesa, kurica Dezidera Sveca, Ludovita Petku a Zoltana Caja. Pri prestrelke v Ciernom Balogu - Dobroci zastrelili Juliusa a Jana Kovacikovcov.

27. oktober: Nemecke jednotky postupujuce od Zvolena obsadili Bansku Bystricu. Z povstaleckych jednotiek ako posledne ustupili casti II. cs. paradesantnej brigady. V chotari Jasenia povstalecke jednotky bojmi zadrziavali postup okupantov.

28. oktober: V priestore Prasivej hlavny stab partizanskeho hnutia (HSPH) na cele s plk. Asmolovom zacal plnit bojovu operativnu a organizacnu cinnost.

28., 29. oktober: Cast oddielu francuzskych partizanov pod velenim kpt. Lannuriena sa premiestnovala cez Kyslu - Jasensku dolinu na Prasivu a pri Magurke sa spojila so stabom 1. partizanskej brigady M. R. Stefanika.

29. oktober: Povstalecke jednotky sa stiahli pod juzne svahy masivu Chabenca, kde dochadza k tazkym bojom s fasistami.

29., 30. oktober: V chate M. R. Stefanika pod Dumbierom a v chate Trangoska, tiez v okolitych kolibach (salasoch) velitel obranneho useku Kosatec Certovica - Maluzina kpt. Martin Kucera zhromazdil velitelov k dohovoru a vydaniu rozkazu asi pre 400 az 500 vojakov o prechode na partizansky sposob boja v priestoroch Nizkych Tatier. Do priestoru chotara Cierneho Balogu sa premiestnila cast brigady pod velenim pplk. Sukajeva.

31. oktober: HSPH s castami II. paradesantnej brigady sa cez Prasivu premiestnil pod Jasenske hole. Doliny Kysla, Jasenska a Lomnista sa stali zimnym taborom Jegorova.

1. november: V priestoroch Stefanikovej chaty pod Dumbierom doslo k bojom medzi partizanmi brigad Janosik a fasistickymi jednotkami. V tazkom boji padli styria partizani, medzi ktorymi boli sovietsky radista npor. Vasil Babkin a 19-rocny Juraj Perichta z Hronca. Dalsi styria partizani boli raneni. Nemci po stratach boli nuteni ustupit smerom na Vysnu Bocu. V Bravacove fasisticki okupanti vypalili horaren a manzelku horara Martu Holekovu s jej 62-rocnym otcom Janom Poliakom zversky zavrazdili. V Gasparove vypalili dom a hospodarsku budovu horara Jozefa Sajdocha, jeho dvaja synovia boli prislusnikmi partizanskej brigady Janosik.

2. november: Fasisticke jednotky prepadli smerom z Bystrianskej doliny skupinu vojakov Kosatec a partizanov z brigady Za slobodu Slovanov v chate Trangoska. Pri presile i s pouzitim obrneneho vozidla fasisti chatu vypalili. Ustupujuce jednotky sa premiestnili na zakladnu medzi Hornou Lehotou a Krpacovom.

3. november: V Pohronskom Bukovci prislusnici Einsatzkomanda 14 zajali generalov Rudolfa Viesta a Jana Goliana.

4. november: Skupiny partizanov pod velenim N. A. Belova, V. Kirilejova a V. P. Surkova sa utaborili v osade Lom a tiez v Krpacove. 

6. november: Partizani z brigady Stalin a Janosik vykolajili vojensky transport na zeleznicnom useku Lopej - Predajna.

7. november: Do Cierneho Balogu prisla silna motorizovana jednotka Nemcov, ktora uskutocnila trestne vypravy do okolitych lesov. Zajali vyse 500 unavenych povstaleckych vojakov a evakuantov. Mnohych zajatcov uvaznenych v tamojsej skole zachranili obcania, najma zeny. Priamo v horach fasisti zavrazdili asi 150 ludi. V Jergovskej doline 60 obcanov - Ciganov, zeny a deti nahnali do drevenej koliby, poliali benzinom a zapalili. Muzov postrielali pri osade Vydrovo. Vypalili aj cigansku osadu v Pustom.

8. november: Pri Pohorelskej Masi partizanska skupina z brigady Janosik vyhodila nepriatelsky pancierovy vlak - rozbity rusen a styri vagony. Podobne supravy vyhodili 12. decembra.

9. - 10. november: Partizansky zvazok Alexander Nevsky pocas presunu na trase Hrinova - Brezno v priestore Sihly sa stretol v otvorenom boji s fasistickymi jednotkami.

10. november: Hlavny stab partizanskeho hnutia spolu s II. cs. paradesantnou brigadou po stretnuti v boji s nepriatelom zacali sa presuvat zo Solisk z litpovskej strany cez Chabenec do Lomnistej doliny. Pri prechode cez Chabenec dostali sa do snehovej vichrice. Pri 15-hodinovom nepretrzitom pochode zladovatelym vysokohorskym terenom zahynulo 84 ludi, medzi nimi aj Jan Sverma, ktory uz dlhsi cas nebol celkom zdravy. A. N. Asmolov v spomienkach o Svermovi napisal: " ... nesetriac svoje sily, vypatie, nezistna praca v tyle nepriatela v tazkych podmienkach mu podlomila zdravie. Pred odchodom do hor sme navrhli, aby odletel do Kyjeva alebo do Moskvy. Sverma kategoricky odmietol."

11. november: HSPH po prechode cez Chabenec so skupinou partizanov a vojakov II. cs. paradesantnej brigady sa usadil v Lomnistej doline, kde posobil az do spojenia so Sovietskou armadou.

12. november: Dalsie jednotky II. cs. paradesantnej brigady po vysilujucom pochode presli cez Vajskovsku dolinu do priestoru Lom - Krpacovo. Veleniu brigady sa podarilo za pomoci obcanov Dolnej a Hornej Lehoty zabezpecit zasobovanie. Partizani z oddielu Sukajev znicili telefonne vedenie v obciach Bravacovo, Polomka, Zavadka. Dochadzalo k bojovemu stretnutiu s nepriatelom. Skupina partizanov z brigady Janosik znicila na ceste nedaleko Brezna samohybne delo nepriatela, ktore odstrelovalo lavu stranu cesty medzi Breznom a Bujakovom.

15. november: Municna vyrobna na Troch Vodach, Cervenej jame bola pridelena k partizanskemu pluku kpt. N. Kalicenka a pokracovala vo vyrobe trhavin.

17. november: Exploziou naslapnej miny na ceste medzi Jarabou a Certovicou skupinou osobitnej partizanskej brigady bolo znicene jedno nakladne auto nepriatela.

17., 18. november: Partizanska skupina z brigady Janosik vyhodila dva mosty na ceste Cervena Skala - Polomka a pri nasledujucom prepade aj zelezobetonovy most v priestore Pohorelska Masa.

19. november: V nocnych hodinach tri sovietske lietadla zhodili na zakladnu HSPH v Lomnistej doline vojensky material.

20. november: Rozkazom HSPH bol sformovany z partizanskych oddielov rozmiestnenych okolo osady Lom - Krpacovo 1. partizansky pluk pod velenim mjr. V. P. Surkova s oddielmi N. A. Belova, V. Kirejeva, Laska a V. P. Surkova.

Od 20. novembra do 4. decembra: Uskutocnil sa prechod prislusnikov oddielu francuzskych partizanov zo Svatojanskej doliny cez Dumbier, Jarabu, Bacuch, Kubicku, Cierny Balog - Dobroc, Drabsko a Lom v smere na detvianske lazy.

24. november: V Lomnistej a Jasenianskej doline sa zacalo s organizaciou oddielov 2. partizanskeho pluku Jana Svermu s pripravou zasobovacich zakladni budovanim zemlaniek a pripravou partizanov na boje. HSPH poslal skupinu partizanov pod velenim npor. A. G. Jemeljanova do priestoru Dolnej Lehoty s ulohou zriadit zasobovaciu zakladnu a viest prieskum.

25. november: Severne od Pohorelej bol rozmiestneny stab partizanskej brigady Janosik a jeho dva oddiely I. P. Riabikina a D. V. Voznuka.

28. november: Skupina minerov z brigady Janosik vyhodila zelezobetonovy most medzi Benusom a Bacuchom. V Pohronskej Polhore spojene oddiely Scorsa, Suvorova, Urickeho a Sukajeva prepadli nepriatelsku posadku, pricom nepriatel mal znacne straty. Skupina partizanov vedena I. S. Zajcevom znicila na ceste medzi Breznom a Mytom pod Dumbierom dve nakladne auta nepriatela.

29. november: Prieskumnici HSPH informovali velenie, ze sa Nemci chystaju k cistke dolin a juznych svahov Nizkych Tatier. Plk. A. N. Asmolov nariadil zosilnit straze.

30. november: Hitlerovske jednotky zacali s pripravovanou cistkou juznych svahov a dolin Nizkych Tatier. Zautocili na predsunute straze v Lomnistej doline, utok partizani odrazili, fasisti ustupili a vratili sa do Jasenia. Straty boli na obidvoch stranach. Fasisticke jednotky zautocili od Dolnej a Hornej Lehoty na Lom - Krpacovo, kde sa nachadzal stab II. cs. paradesantnej brigady. Pocas boja padlo 30 prislusnkov brigady a viaceri boli raneni. Stab brigad sa premiestnil do Vajskovskej doliny a vacsia cast do priestoru Myta pod Dumbierom a Jarabej.