|
|
Alena Makovnikova, opatrovatelka, Brezno: - Myslim si, ze je to skoda, pretoze je vela sikovnych deti. Malo by sa s tym nieco robit, ale keby to zdrazelo, bolo by to neunosne pre rodicov. Mam tu dve deti a luto mi je nechat to tak, ked su talentovane. Ale tazke je konkretne odpovedat na utazku, co robit. Viem, ze kompetentni maju hlavu v smutku, ale zatvorit alebo celkom zrusit tuto skolu by bolo na povazenie. Pre matku so styrmi deti je sice dost platit dvoch hudobnikov, ale sukromny ucitel by rozhodne stal viacej. Mgr. Jana Martancikova, ucitelka, Brezno: - Myslim si, ze odbor skolstva urobil chybu, ked sa o to nepostaral za tie styri roky, ktore na to mal. Treba hladat take riesenie, aby skola ostala tu, pretoze je tu dobre prostredie, je to mimo hlavnej cesty, je tu relativne ticho. Vlozili uz do toho tolke peniaze a zbytocne. Co by sa znovu investovalo niekde inde, tak nech to radsej kupi mesto, alebo ja uz neviem kto. Inac sa to asi neda riesit. MUDr. Dagmar Kresakova, onkologicka, Brezno: - Som absolutne proti tomu, aby sa v sucasnej dobe zrusila hudobna skola a v podstate umenie. Myslim si, ze je to vysledok dnesnych dni, ked policia, resp. ochranne zlozky chcu vytlacit umenie, kulturu. Je otazne, co je pre buducnost dolezitejsie, ci vychova deti k umeniu, k muzike, k vytvarnemu citeniu, alebo vysetrovacie zlozky a nahananie zlocincov a pozeranie sa okolitych spolubyvajucich na taketo trestne ciny. Otazka je, ako sa s tym vedenie nasho mesta vyrovna. Mgr. Jana Hrebickova, ucitelka, Brezno: - V prvom rade si myslim, ze nemat peniaze detom na vzdelanie, to je hanba nasho celeho statu. Ved uz kolko rodicia do skoly davaju penazi, tu sa plati sponzorske, vsetko vlastne davame my tym detom. Toto je pekne prostredie, je tu park, deti maju kde pockat ucitelky, nie su tu cesty. Tu by mala ostat skola. V meste to bolo horsie, lebo s dietatom musel niekto ist. Katarina Kompanekova, nezamestnana, Brezno: - Treba povedat, ze asi vsetci rodicia su za tuto hudobnu skolu. Vyzera to vsak tak, ze ju zrusia. Aj pan primator by sa mal tohto zastat, ved tie deti reprezentuju aj mesto, nielen nas rodicov a hudobnu skolu. Sem sa stahovali uz tretikrat.
Vazena redakcia Dna 19. augusta som v predajni Hodiny a klenoty na Nam. gen. M. R. Stefanika 35 v Brezne zakupila dcere striebornu retiazku za 1230 korun. Ake bolo moje prekvapenie, ked po niekolkych dnoch nosenia sa retiazka rozpadla, pre chybu na spojoch. V stanovenej lehote som v tejto predajni uplatnila reklamaciu. Po dvoch tyzdnoch mi povedali, ze sa to neda opravit a retiazku poslu vyrobcovi. Ked som pre nu znova prisla, retiazku mi vratili bez akehokolvek upozornenia, preco nie je opravena. Pretoze dcere sa retiazka pacila a podobnu som nemohla zohnat, skusila som sa informovat v inej predajni zlatnictva. Tu mi povedali, ze retiazka sa opravit da, ale za poplatok 200 korun. Ako je to mozne, ze v spominanej predajni sa v zaruke nedala retiazka opravit, ale za poplatok v inej to je mozne. Cudny pristup k zakaznikovi. Alena Mlynarcikova Dockaju sa odskodnenia? Sedem ludi zo Sumiaca bolo v koncetracnych taboroch: Simon Karoly, Pavol Misurda, Stefan Kozicka, Juraj Duraj, Simon Kubik, Pavol Kubik, Simon Kozicka. Vsetci uz zomreli, az na poslednych dvoch. Mrzi ma, ze odskodnenie sa "pobyt" v koncentracnom tabore este doteraz nedostali. Nedavno som navstivil 84-rocneho Simona Kozicku. Dvadsiateho osmeho oktobra si pripomenie pre neho pamatny den, pretoze v roku 1944 ho v Starych Horach zajali, s mnohymi dalsimi odvliekli do Banskej Bystrice a neskor v dobytcich vagonoch odtransportovali do Nemecka. Pracoval v lesoch, v uholnej bani i na poliach. Ukazal mi aj Perfonalkarte s fotografiou, na ktorej ma privesok z dreva na motuze. Nie je na nom meno, ale cislo 188011. Dost dlho sme debatovali. Odrazu sa odmlcal, upravil si strojcek, pretoze mu uz sluch dobre nesluzi. Hovorim mu, ze doba je tazka, strojcek stoji pattisic korun. On na to len kyvol rukou a povedal: "Nuz co, nejako bolo, nejako bude." Nedavno som ho stretol na ulici. Trochu veselsim hlasom mi hovori, ze uz mu prisla odpoved z Nemecka. Nuz uvidime, co z toho bude. Dockaju sa spolu s Palom Kubikom odskodnenia? Alebo sa caka, ked zomru, pretoze podla zakona pozostali nan nemaju narok? Uvidime. Zatial len pisu a cakaju. Dokedy? ... Sumiacania v Sanghaji V suvislosti s navstevou nasej parlamentnej delegacie v Cine sa mi v mysli vynorila spomienka na pobyt v tejto krajine spred desiatich rokov. Pat sumiackych deti (Lucia Boselova, Slavka Durajova, Milka Carachova, Martin Sevcak, Radoslav Kamzik) sa vtedy zucastnilo na Medzinarodnom detskom festivale vo vychodocinskej metropole v Sanghaji. Bol to pre ne jedinecny a neopakovatelny zazitok. Cestovali lietadlom s medzipristatim v Rime, indickom Dilli, naspat potom cez Taliansko a Svajciarsko do Prahy. Najmlasi z nich Martin Sevcak mal osem rokov. Krojovane sumiacke deti mali v Cine velky uspech a objavovali sa na prvych strankach novin Tie-tang-pao a Wen-Chuej-pao. Rado Kamzik dokonca prehovoril v cinskom rozhlase. Dnes uz vsetci skoncili stredne skoly, niektori pokracuju v studiu na vysokych skolach. Istotne si aj dnes rady zaspominaju na tuto vyznamnu udalost a poprezeraju suveniry, ktore si odtial doniesli. Vladimir Cupka
V polovici tohto roka sa zacal v Brezne formovat klub Zdruzenia demokratickej lavice zien. Zdruzenie sa opiera o zakladne lavicove hodnoty a usiluje o riesenie dlhodobych aj kazdodennych potrieb zien az po presadzovanie rovnopravneho postavenia zien v rodine, na pracovisku i v spolocnosti. Usiluje sa tiez o zvysenie podielu zien v politike a ich zastupeni v zakonodarnych organoch i organoch statnej spravy a samospravy. Chce tak vytvarat moznosti aktivne vstupit do pripomienkoveho konania ku vsetkym zakonodarnym normam, ktore sa dotykaju podmienok zivota zien a rodin predovsetkym v socialnej oblasti, ale aj v obchode, sluzbach, zdravotnictve, skolstve a v podnikani. Klub Zdruzenia demokratickej lavice zien v Brezne je nepoliticke zdruzenie a v sucasnosti s celookresnou posobnostou v buducnosti mozno uvazovat o zriadovani klubov aj v obciach okresu. Clenky klubu sa budu stretavat na roznych podujatiach vzdelavacieho i oddychoveho charakteru podla ich zaujmu. Jednym z prvych celoslovenskych podujati, na ktorom sa clenky tohto klubu zucastnili, bol seminar na temu Rovnost prilezitosti - postavenie zien v Slovenskej republike z pohladu uplatnovania prav a zucastnovania sa na sprave veci verejnych, ktory sa konal uplynulu sobotu v Banskej Bystrici a prednasali tu domaci i zahranicni odbornici. Blizsie informacie o prace v klube dostanete od jeho predsednicky Mgr. Janky Zacharovovej alebo na cisle telefonu 6111026. (vk)
|
