Prosim vas, napiste, co robit, ked jeden rodic chce, aby dieta chodilo na nabozenstvo a druhy nechce.
Zn. Nevieme sa dohodnut

Ak dovolite, nebudem pisat o tom, koho postoj je spravny a preco. Skusim rozobrat tento problem trochu inac.

V prvom rade sa skusam vzit do situacie daneho dietata. Rodicia sa o niecom dohaduju, o niecom, co sa tyka jeho sameho, ale jeho sa nic neopytaju. Mozno by im povedalo, ze na to nabozenstvo chce velmi chodit, lebo tam chodia vsetci kamarati, ktorych ma. Ze zostane same nielen pocas hodin nabozenstva, ale aj pocas nedelnych poboznosti, a bude si na ten cas musiet najst inych kamaratov. Ze najkrajsie, co si v zivote dokaze osemrocne dievcatko predstavit, su nadherne biele saty, v ktorych sa chodi na prve svate prijimanie a ze ono toto stastie nedosiahne. Ze v poslednej dobe stratilo doma pocit istoty, pretoze citi napatie vo vztahu rodicov a ze to rozpravanie o Bohu mu dava aspon nejaky pevny bod na tomto svete. Alebo by povedalo, ze bude robit cokolvek, len aby sa oco s mamou uz nehadali.

Nevymyslam. Ak sa manzelia nevedia dohodnut v takejto dolezitej veci, poukazuje to na zavazne rozpory medzi nimi. Situacia, ktoru vyciti aj velmi male dieta, aj keby jej vobec nerozumelo. Situacia, ktora dietatu berie existencnu istotou. Hadky rodicov, napatie, hybu opornymi stlpmi, na ktorych stoji jeho svet.

Ja viem, ze tu nejde celkom o to, ktory z manzelov si dokaze presadit svoje - aj ked casto ide v manzelskych sporoch hlavne o tento problem. Ze tu ide hlavne o sebaobhajobu, o obhajenie si svojho zivotneho postoja, o potvrdenie si istoty, ze "kracam spravnou cestou zivotom". A nasledne o pojatie svojho dietata ako spoluputujuceho - pre posilnenie seba, ale aj ako poskytnutie moznosti spravnej cesty tomu, kto mi bol zvereny na vychovu. Je strasne dolezite najst a udrzat si spravnu cestu zivotom. Este dolezitejsie je dat tuto cestu svojim detom. Vyber cesty by vsak malo urcovat poznanie, a nie sila. Ani len nie sila argumentov.

Mgr. Marcela Skultetyova,

psychologicka CPPS