Okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne v spolupraci s polovnickym zdruzenim Bukovinka Benus uskutocnila v sobotu 23. oktobra v Zubrej doline za Benusom predbezne farbiarske skusky bavorskych farbiarov a slovenskych kopovov. Pozostavaju v odlozeni psa vo volnej prirode, vodeni psa na remeni (alebo volne), dohladavani zveri na umelej stope, hlaseni psa a v jeho cinnosti pri dohladani zveri.

V prvej cene umiestnenie neudelili, v druhej cene vyhodnotili pat psov s tymto umiestnenim: 1. Dan Grofa Rakocziho bavorsky farbiar PZ Kralova Studna, vodic Dezider Danis (170 bodov), 2. Astor spod Struhara bavorsky farbiar Predajna, vodic Ing. Stanislav Kohut (158 bodov), 3. Fox Devana bavorsky farbiar OLZ Rimavska Sobota, vodic Peter Janso (150 bodov), 4. Don z Podbrezovej bavorsky farbiar, vodic Jan Rafaj (144 bodov), 5. Iker z Laskoniera slovensky kopov, vodic Dusan Luptak (134 bodov). V tretej cene sa umiestnilo pat psov bavorsky farbiar, sest psov na skuskach neobstalo.

Predbezne farbiarske skusky prebiehali pod prisnou kontrolou rozhodcovskej komisie pod vedenim hlavneho rozhodcu Stefana Piskuru. Za uskutocnenie predbeznych farbiarskych skusok a ich organizaciu treba vyslovit predovsetkym podakovanie PZ Bukovinka Benus, ktore za nepriazniveho pocasia dokazalo zodpovedne pripravit podmienky skusok a doviest akciu az do samotneho vyhodnotenia.

Juraj Cibula

Dalsim kolom pokracovala II. slovenska hokejova liga. Breznianski hraci cestovali do Kezmarku, kde odohrali svoj druhy majstrovsky zapas tejto sezony.

HK 31 VTJ Kezmarok - HK MSK VTJ Brezno 10:5 (4:0, 2:1, 4:4), goly hosti: Fabry, Hermanek, Kamensky, Michal, Slanina.

Prvych desat minut hry prebiehalo v znameni castych utokov hosti na kezmarsku branku. Strely utocnikov vsak boli malo prekvapive, brankar mal relativne dost casu sa na ne pripravit a zneskodnit ich. V polovici prvej tretiny domaci strelili druhy gol (prvy padol po minute hry), pricom dovtedy z ich hokejok smerovalo na branku hosti sotva desat striel. Breznianski hokejisti zatial vystrelili na branu supera najmenej dvojnasobok. Pred koncom tretiny v rozsahu jednej minuty padli do branky hosti este dva goly.

Svorgolovy naskok supera sa v druhej tretine este zvysil na hrozivych 6:0, pricom siesty gol padol do siete Brezna pri vyluceni kezmarskeho hraca. Hostia sa snazili o zvrat prevazne strelami z dialky. Az v zavere druhej tretiny tato snaha priniesla efekt v podobre krasneho golu Fabryho. V najdramatickejsej zaverecnej tretine vysli hostom aj kombinacne schopnosti a v rozsahu dvoch minut strelili dva goly. Skore 6:3 a obraz hry hosti v tejto casti potesil skupinku breznianskych fanusikov v hladisku kezmarskeho kryteho stadiona. V polovici tretej tretiny vsak ozili opat domaci a seriou styroch golov za styri minuty dosiahli dvojciferne vitazstvo. Za stavu 9:3 sa v brane hostujuceho muzstva vystriedal brankar a do konca zapasu este hostia dvoma golmi zmiernili skore zapasu.

...

Zacal sa november a dufame, ze s jeho zaciatkom aj kratka, stvormesacna hokejova sezona v Brezne. Na prvy novembrovy vikend uz nie su domace zapasy prelozene na nahradny termin ani na iny stadion. Verime, ze k tomu ani nebudu dovody.

Krasu a pritazlivost sportu objavil az po tridsiatke. Dovtedy sa venoval rezbarceniu, tvoril z hliny a zo sadry, ved ako ucitel vytvarnej vychovy a slovenskeho jazyka ma k umeniu blizko. Rec je o 44-rocnom riaditelovi Zakladnej skoly v Telgarte Vladimirovi Sikulovi, ktory sa v kategorii veteranov presadil v takych narocnych disciplinach, ako duatlon (beh, cyklistika, beh), triatlon (plavanie, cyklistika, beh) a skialpinizmus (lezenie a lyzovanie v narocnych horskych podmienkach). Jeho sportova kariera sa zrodila velmi nezvycajne...

- Pred par rokmi sme v Telgarte zalozili horolezecky oddiel a ako to uz byva na dedine, zaliezli sme si po skalach a spinavi, zapraseni sadli sme si do krcmy. To moje aktivne sportovanie vzniklo z krcmovej stavky, pretoze za stolom je mudry kazdy, ked ide o sport, kazdy vie o nom vela rozpravat, kazdy je tym najvacsim odbornikom a najfundovanejsim kritikom. A tak nas s kamaratom vyprovokovali, ci by sme dokazali absolvovat triatlon. Stavili sme sa. Na druhy den, ked nas presla krcmova euforia, zistili sme, ze stavka bola trochu prismela. Ale slovo treba splnit, a tak sme zacali trenovat. Behali sme, jazdili na bicykloch, ake sme doma mali, obcas sme si zaplavali v studenej vode na Dedinkach. Na prve preteky sme sa prihlasili v roku 1987. Medzi sedemdesiatimi dvoma startujucimi sme sa celkom dobre umiestnili, Martin Lunter skoncil sedemnasty a ja osmy. Vysledok nas prijemne prekvapil.

Takze to rozhodlo...

- Kombinacia tychto sportov nas chytila za srdce a zacali sme sa zucastnovat aj na dalsich pretekoch. V Telgarte nas bolo sest ci sedem, ktori sme zacali s triatlonom. Vzhladom na to, ze su to tazke dispcipliny, priprava je narocna a konkurencia je cim dalej tvrdsia, postupne chlapci odpadavali, ostal som iba ja. Mozno aj to ma drzi, ze ako veteran dosahujem lepsie uspechy. Superi su vacsinou specialisti - byvali plavci, atleti, alebo cyklisti. Mam nevyhodu v tom, ze som nebol aktivny sportovec. Potreboval by som tri az patkrat do tyzdna plavat, naplavat tristo az seststo kilometrov, ale nemam kde. Do Popradu sa dostanem raz za mesiac a aj s pretekmi mam za sebou asi styridsat kilometrov. Je to malo. Ale aj napriek tomu som rad, ze ma to drzi a dari sa mi. Bezecke maratony, rozne cyklisticke casovky, to je na spestrenie. Ako aktivny triatlonista som v zime zacal behat na bezkach, potom sa objavil skialpinizmus. Kupil som si vystroj a slapal som len tak rekreacne. Najlepsia veteranska dvojica na Slovensku - bratia Krizovci z Popradu, ma v roku 1996 oslovili, aby som pretekal s nimi, pretoze jeden z nich sa zranil. Dal som sa nahovorit a hned prve preteky sme vo svojej kategorii vyhrali. Zas sa z toho stala taka "srdcovka".

Co vas bavi viac?

- V lete sa tesim na skialpinizmus a v zime zase cakam, kedy zacnu triatlony. Vikend mam malokedy volny, ale mi to vyhovuje. Ked nemam cez vikend preteky a som doma, tak som nervozny a musim si dat aspon nejaku stovku na bicykli, jednoducho musim nieco robit.

Uspechy?

- Kym som nebol veteran, za uspech som pokladal uz to, ze som skoncil v prvej polovici startoveho pola. Vyzera to ako samochvala, ale po styridsiatke v kategorii veteranov som v triatlone neskoncil horsie ako na tretom mieste. Je to pre mna velka motivacia. Odmenou za roky driny je to, ze som som sa dvakrat mohol zucastnit na majstrovstvach Europy a dvakrat na majstrovstvach sveta. V tomto roku som sa necakane stal majstrom Slovenska v dlhom duatone v Skalici, ktory sa poklada za najtazsie duatlonove a triatlonove preteky na Slovensku, kde sa 10 km bezi, 60 km ide na bicykli a opat sa bezi 10 km. Som vicemajstrom Slovenska v kratkom triatlone. Patnasteho augusta som sa zucastnil na majstrovstvach Ceskej republiky a Slovenskej republiky v Usti nad Labem v dlhom triatlone (tzv. Ironman), kde som sa stal majstrom Slovenska aj Ciech. Tritisicosemsto metrov sme plavali, stoosemdesiat kilometrov isli na bicykli a potom sme bezali, ako taky zakusok, maraton. V skialpinizme som vicemajster Slovenska, na pretekoch v Polsku som skoncil na druhom mieste, s mojim partakom Tonom Krizom sme sa stali neoficialnymi majstrami Talianska v Ponte di Legno. Dobre umiestnenia na domacich sutaziach si bohvieako necenim, pretoze v kategorii veteranov, pravdepodobne pre velku narocnost pretekov, sutazi len maly pocet borcov.

Deviaty rok ste riaditelom skoly a vyucujete slovencinu a vytvarnu. Comu davate prednost?

- Citim sa viac slovencinarom ako vytvarnikom. Kym som nesportoval, venoval som sa rezbarcine, ale teraz ma i dakedy mrzi, ze nic nerobim. Aj si poviem, ze daco by som mal vytvorit, ale clovek musi citit vnutornu potrebu, musi nieco mat v sebe, aby to robil. Povedat si, ze dnes nieco vyrezem, to nie je ono. Obcas, ked ma kopne muza, nieco vystruzlikam, ale to je velmi zriedka.

Mate svojich sportovych zverencov?

- Zacal som pripravovat chlapcov na duatlon a triatlon, boli aj na pretekoch. Jeden z nich ziskal titul vicemajstra Slovenska v starsich ziakoch, ale deti nemaju zaujem o taku tazku a tvrdu pripravu, aku si vyzaduje tento sport. Je to bieda.

Buducnost?

- Do buducnosti len to, aby zdravie vydrzalo. Aj ked sa mi nebude uz darit a nebudem stat na stupni vitazov, myslim si, ze chut sportovat ma neopusti. Sportovanie mi dava vnutorne uspokojenie a bez treningov ci sutazi by som ani nevedel byt. Nie je to z povinnosti, z donutenia, ale je to vnutorna potreba. Lenze ako vo vsetkom aj v tomto sporte je to s financiami velmi biedne. Vlani som este nejakych sponzorov mal, pomohli mi ciastkou, ktora ma vytrhla z biedy, pretoze je to drahy sport, napriklad bicykel stoji asi patdesiattisic a z mojho ucitelskeho platu by som si ho asi tazko mohol kupit. Cestovanie, startovne, strava, ktora by mala byt prisposobena sportu, vitaminy, je to nakladne. Mam aj ponuky a pozvanky na preteky do zahranicia, ale nemozem si to dovolit. Mohol som sa zucastnit aj na majstrovstvach Europy v Portugalsku v triatlone, teraz ma volaju na Floridu na dlhy triatlon, je to velmi lakave, pripraveny som, ale nie su financie.