(Dokoncenie)

6. november: Partizani z brigady Stalin a Janosik vykolajili vojensky transport na zeleznicnom useku Lopej - Predajna.

7. november: Do Cierneho Balogu prisla silna motorizovana jednotka Nemcov, ktora uskutocnila trestne vypravy do okolitych lesov. Zajali vyse 500 unavenych povstaleckych vojakov a evakuantov. Mnohych zajatcov uvaznenych v tamojsej skole zachranili obcania, najma zeny. Priamo v horach fasisti zavrazdili asi 150 ludi. V Jergovskej doline 60 obcanov - Ciganov, zeny a deti nahnali do drevenej koliby, poliali benzinom a zapalili. Muzov postrielali pri osade Vydrovo. Vypalili aj cigansku osadu v Pustom.

8. november: Pri Pohorelskej Masi partizanska skupina z brigady Janosik vyhodila nepriatelsky pancierovy vlak - rozbity rusen a styri vagony. Podobne supravy vyhodili 12. decembra.

9. - 10. november: Partizansky zvazok Alexander Nevsky pocas presunu na trase Hrinova - Brezno v priestore Sihly sa stretol v otvorenom boji s fasistickymi jednotkami.

10. november: Hlavny stab partizanskeho hnutia spolu s II. cs. paradesantnou brigadou po stretnuti v boji s nepriatelom zacali sa presuvat zo Solisk z litpovskej strany cez Chabenec do Lomnistej doliny. Pri prechode cez Chabenec dostali sa do snehovej vichrice. Pri 15-hodinovom nepretrzitom pochode zladovatelym vysokohorskym terenom zahynulo 84 ludi, medzi nimi aj Jan Sverma, ktory uz dlhsi cas nebol celkom zdravy. A. N. Asmolov v spomienkach o Svermovi napisal: " ... nesetriac svoje sily, vypatie, nezistna praca v tyle nepriatela v tazkych podmienkach mu podlomila zdravie. Pred odchodom do hor sme navrhli, aby odletel do Kyjeva alebo do Moskvy. Sverma kategoricky odmietol."

11. november: HSPH po prechode cez Chabenec so skupinou partizanov a vojakov II. cs. paradesantnej brigady sa usadil v Lomnistej doline, kde posobil az do spojenia so Sovietskou armadou.

12. november: Dalsie jednotky II. cs. paradesantnej brigady po vysilujucom pochode presli cez Vajskovsku dolinu do priestoru Lom - Krpacovo. Veleniu brigady sa podarilo za pomoci obcanov Dolnej a Hornej Lehoty zabezpecit zasobovanie. Partizani z oddielu Sukajev znicili telefonne vedenie v obciach Bravacovo, Polomka, Zavadka. Dochadzalo k bojovemu stretnutiu s nepriatelom. Skupina partizanov z brigady Janosik znicila na ceste nedaleko Brezna samohybne delo nepriatela, ktore odstrelovalo lavu stranu cesty medzi Breznom a Bujakovom.

15. november: Municna vyrobna na Troch Vodach, Cervenej jame bola pridelena k partizanskemu pluku kpt. N. Kalicenka a pokracovala vo vyrobe trhavin.

17. november: Exploziou naslapnej miny na ceste medzi Jarabou a Certovicou skupinou osobitnej partizanskej brigady bolo znicene jedno nakladne auto nepriatela.

17., 18. november: Partizanska skupina z brigady Janosik vyhodila dva mosty na ceste Cervena Skala - Polomka a pri nasledujucom prepade aj zelezobetonovy most v priestore Pohorelska Masa.

19. november: V nocnych hodinach tri sovietske lietadla zhodili na zakladnu HSPH v Lomnistej doline vojensky material.

20. november: Rozkazom HSPH bol sformovany z partizanskych oddielov rozmiestnenych okolo osady Lom - Krpacovo 1. partizansky pluk pod velenim mjr. V. P. Surkova s oddielmi N. A. Belova, V. Kirejeva, Laska a V. P. Surkova.

Od 20. novembra do 4. decembra: Uskutocnil sa prechod prislusnikov oddielu francuzskych partizanov zo Svatojanskej doliny cez Dumbier, Jarabu, Bacuch, Kubicku, Cierny Balog - Dobroc, Drabsko a Lom v smere na detvianske lazy.

24. november: V Lomnistej a Jasenianskej doline sa zacalo s organizaciou oddielov 2. partizanskeho pluku Jana Svermu s pripravou zasobovacich zakladni budovanim zemlaniek a pripravou partizanov na boje. HSPH poslal skupinu partizanov pod velenim npor. A. G. Jemeljanova do priestoru Dolnej Lehoty s ulohou zriadit zasobovaciu zakladnu a viest prieskum.

25. november: Severne od Pohorelej bol rozmiestneny stab partizanskej brigady Janosik a jeho dva oddiely I. P. Riabikina a D. V. Voznuka.

28. november: Skupina minerov z brigady Janosik vyhodila zelezobetonovy most medzi Benusom a Bacuchom. V Pohronskej Polhore spojene oddiely Scorsa, Suvorova, Urickeho a Sukajeva prepadli nepriatelsku posadku, pricom nepriatel mal znacne straty. Skupina partizanov vedena I. S. Zajcevom znicila na ceste medzi Breznom a Mytom pod Dumbierom dve nakladne auta nepriatela.

29. november: Prieskumnici HSPH informovali velenie, ze sa Nemci chystaju k cistke dolin a juznych svahov Nizkych Tatier. Plk. A. N. Asmolov nariadil zosilnit straze.

30. november: Hitlerovske jednotky zacali s pripravovanou cistkou juznych svahov a dolin Nizkych Tatier. Zautocili na predsunute straze v Lomnistej doline, utok partizani odrazili, fasisti ustupili a vratili sa do Jasenia. Straty boli na obidvoch stranach. Fasisticke jednotky zautocili od Dolnej a Hornej Lehoty na Lom - Krpacovo, kde sa nachadzal stab II. cs. paradesantnej brigady. Pocas boja padlo 30 prislusnkov brigady a viaceri boli raneni. Stab brigad sa premiestnil do Vajskovskej doliny a vacsia cast do priestoru Myta pod Dumbierom a Jarabej.

(Pokracovanie)
Jan Zemko

Jedneho dazdiveho dna prehrnam strany v Slovniku obci Banskobystrickeho okresu (1968). Pri hesle Brezno, v casti chotarne nazvy, oci zachytili slovo Krivan.

Krivan. Pre Slovakov tento nazov nieco znamena. On - Krivan - nie je vsak len tou prirodnou krasou, je cimsi, cim dycha historia nasho naroda. Jeho chladny, mlkvy, ale pritazlivy stit (2494 m) medzi tatranskymi velikanmi je symbolom mohutneho hradu, slobody. Rok co rok pritahuje ludi. Spociatku to boli jednotlivci, potom skupinky, potom narodne vystupy... Kazdy, kto Krivan zdola, pri navrate s patosom hovori: - Bol som na Krivani. Nadhera.... Krivan ocaril maliarov, basnikov (aj M. Razusa), fotografov, romanopiscov. Dokonca pisal o nom N. V. Gogol (1809 - 1852) v povesti Strasna pomsta, ked jeho bohatier na cvalajucom koni presiel cez mnoho vrchov a vysiel na Krivan...

Krivan, najkrajsi vrch spomedzi vrchov Slovenska, nie si ojedinely. Mas nizsich surodencov v Malej Fatre. Maly (1671 m) a Velky (1709 m) fatransky Krivan. Tiez su nadherne, navstevovane, ospevovane. To pekne meno ma i mestecko Krivan. Lezi na krizovatke ciest Zvolen - Lucenec, Hrinova, Brezno...

A to nie je vsetko. Dalsich pribuznych ma i v blizkosti Brezna. Nedaleko Benusky (1542 m) je horsky chrbat s pomenovanim Krivan. Patri asi do bacusskeho chotara. Maliny tam byvali velke a sladke. Nedaleko Rohoznej, medzi Gasparovom a Rohoznou, pise sa v knihe, najma v okoli vrsku Krivan (566 m) kraj je charakteristicky lazovym hospodarstvom...

Dalsou spribuznenou "osobou" Krivana je dedinka Podkrivan a pseudonymom Podkrivansky si obohatil priezvisko ludovy basnik Jan Ilavsky z Vazca. Vo svojich versoch ospieval rodnu dedinu, vysokohorsku kvetenu, mohutne konciare Tatier, najma Krivan: - Ci viete, kde ten Krivan svetochyrny stoji, ci poznate dobry lud v malovanom kroji, ci viete, kde bystry Vah svoju put zacina? Tam je moje rodisko, lubezna dedina. (Vyznanie)

Krivan... O kazdom sa co-to v knihach najde, len o tom pri Rohoznej mam malo poznatkov. Snad preto, ze je najmensi, mozno i najmladsi, ale nazov Krivan je srdcu velmi blizky.