Prednosta krajskeho uradu v okrese

Stretnutim s prednostom a veducimi Okresneho uradu v Brezne zacal prednosta Krajskeho uradu v B. Bystrici Ing. Pavol Seckar, CSc., 17. novembra svoj pracovny den v okrese Brezne. Prehliadol si stavbu novej poziarnej zbrojnice v Brezne, stavbu telocvicne ZS v Zavadke nad Hronom, navstivil tiez zakladne skoly v Nemeckej, Brezne, Mazornikove, LZ C. Balog a v Polomke sa stretol so starostom obce, kde hovorili o problematike Mikroregionu Horehronie.

Den otvorenych hodin

Hoci do terminu odovzdania prihlasok na stredne skoly nas deli este niekolko tyzdnov, je tu sanca nenechat vazne rozhodnutie na poslednu chvilu. Riaditelstvo Hotelovej a Obchodnej akademie v Brezne usporiada 7. decembra v priestore skoly Den otvorenych hodin. Po minulorocnom velmi uspesnom podujati umoznia ziakom deviatych rocnikov zakladnych skol okresu Brezno a Banskobystrickeho kraja stretnutie s vyucujucimi a studentami skoly. Zamerom je motivovat deviatakov pred ich dolezitym rozhodnutim, dat im prilezitost spoznat moderne priestory skoly, ako aj zviditelnit buducim studentom predmety, ktore sa v hotelovej a obchodnej akademii vyucuju. Blizsie informacie poskytnu vychovni poradcovia zakladnych skol nasho okresu a kraja.

Poslanec medzi gymnazistami

V pondelok 15. novembra navstivil Brezno poslanec Narodnej rady SR Jan Langos. Cielom jeho navstevy bola beseda so studentami stvrteho rocnika Gymnazia v Brezne pri prilezitosti 10. vyrocia novembrovej revolucie. Ucastnici diskutovali na rozne temy, v ktorych zaznievali pojmy ako novembrove udalosti a zmeny, ktore nastali za ostatnych desat rokov.

Zakaz stale plati

Este stale plati zakaz statneho okresneho hygienika na pouzivanie vody na pitie z verejneho vodovodu v Myte pod Dumbierom a v Benusi. Ako nas informovala MUDr. Kvetoslava Koppova, veduca odboru hygieny zivotneho prostredia Statneho zdravotneho ustavu v Banskej Bystrici, prevadzkovatel vodovodu v Myte pod Dumbierom Stredoslovenske vodarne a kanalizacie, OZ 01 B. Bystrica, stale pracuje na rieseni situacie a odstraneni mikrobiologickej nevhodnosti vody. V Benusi je prevadzkovatelom verejneho vodovodu obec, ktora zabezpecila namontovanie chlorovacieho zariadenia. Kvalitu vody v sucasnosti overuje Statny zdravotny ustav v B. Bystrici, ktory 17. novembra odobral vzorky vody na laboratorne vysetrenie.

tajomnicky organizacneho vyboru pre pripravu Ondrejskeho jarmoku Ing. Edity Strmenovej:
Ako ste pripraveni na tohtorocny jarmok?

- Pre riadnu pripravu a zabezpecenie priebehu tradicneho Ondrejskeho jarmoku, ktory sa bude konat v dnoch 25. az 27. novembra na namesti a prilahlych uliciach mesta, sme v tomto roku vydali novy organizacny poriadok, sadzobnik jarmocnych poplatkov a rozpis sluzieb pri vydavani povoleni. Organizatorom jarmoku je mestsky urad. Primator menoval organizacny vybor na cele s prednostom uradu Ing. Janom Medvedom. Cielom Ondrejskeho jarmoku je prezentacia podnikatelskych subjektov a kulturnych telies s moznostou nakupu, ale aj kulturne vyzitie obcanov mesta a navstevnikov zo sirokeho okolia. Na umiestnenie predajnych stankov je vyhradene verejne priestranstvo - parkovisko na namesti, juzna strana namestia, prilahle ulice, t. j. B. Nemcovej, Malinovskeho, Laskomerskeho. V pripade velkeho zaujmu predavajucich primator mesta poveril prednostu mestskeho uradu operativnym zabezpecenim priestorov, sposobu a ostatnych pravidiel pri umiestnovani stankov. Tradicny jarmok sa kona kazdorocne, vzdy v posledny novembrovy tyzden vo stvrtok, piatok a v sobotu. Otvorime ho v piatok 26. novembra o osmej rano osobnym prihovorom primatora mesta z tribuny na namesti. Vsetky pripravne prace a zabezpecenie predaja musia byt skoncene do pol osmej. Predavat sa bude uz vo stvrtok od osmej rano do deviatej vecer, v piatok od siedmej do deviatej a v sobotu od siestej do tretej. Stavanie zariadeni na predaj usmernia usporiadatelia v spolupraci s mestskou policiou a s poriadkovou hliadkou obvodneho oddelenia Policajneho zboru. Jarmocna kancelaria bude v budove mestskeho uradu vo velkej zasadacke na prizemi, kde budu vydavane povolenia na predaj tovaru a na poskytovanie sluzieb za ucasti statneho okresneho hygienika, statneho okresneho veterinara a odboru zivnostenskeho a ochrany spotrebitela z okresneho uradu.Vsetky pravnicke a fyzicke osoby su povinne uhradit prislusne poplatky za verejne priestranstvo a ostatne sluzby na jarmoku v sulade s platnymi poplatkami, dodrziavat vseobecne platne pravne normy a nariadenia mesta, ustanovenia zakona o podmienkach predaja vyrobkov a poskytovania sluzieb na trhovych miestach, o zmene a doplneni zakona o zivnostenskom podnikani v platnom zneni a Trhovy poriadok mesta Brezna. Zariadenia na predaj si ucastnici musia zabezpecit na vlastne naklady a umiestnit ich podla pokynov, pripadne si ich mozu prenajat od Informacneho centra mesta Brezna. Zariadenia na predaj mozu zacat stavat az po zaplateni poplatkov a vydani povolenia uz vo stvrtok.

Dufame, ze tohtorocny jarmok sa vydari k spokojnosti kupujucich i predavajucich. Srdecne nan pozyvame obcanov nasho mesta i okolitych obci.

V utorok 23. novembra sa Odborovy zvaz KOVO rozhodol pre protestne akcie v Ziari nad Hronom, Krupine, Detve a na Horehroni za splnenie troch zakladnych poziadaviek: vytvorenie ekonomickych podmienok pre rast miezd, znizenie danovej zatazenosti obcanov a znizenie nezamestnanosti. Pred vstupom do Brezna (pri benzinovom cerpadle) medzi 14.30 a 15.10 hodinou odborari zablokuju dopravu a vodicov oboznamia s tymito poziadavkami.

Informovala nas o tom clenka predsednictva Rady OZ KOVO za Banskobystricky kraj Terezia Durikova. Situaciu na Horehroni hodnoti ako velmi vaznu, pretoze dalsie dva podniky, ktore boli este relativne nad vodou a neprepustali, aj ked boli problemy s vyplatami, koncia. V Slovpumpe v Zavadke nad Hronom k 31. oktobru prepustili vsetkych zamestnancov, az na dvadsiatich, ktori su k dispozicii spravcovi konkurznej podstaty. Podla jej ostatnych sprav v Zlievarenskej spolocnosti Hronec asi len patdesiat az sedemdesiat zamestnancov zostane v pracovnom pomere zrusenim vypovedi k prvemu septembru, cim by platili povodne pracovne zmluvy. Strojaren Piesok len preziva, mzdy vyplaca v niekolkych castiach a jej pohladavky voci Narodnemu uradu prace predstavuju vyse 8 milionov korun. V Strojsmalte Pohorela ludia robia udajne za najnizsie mzdy (priemerny zarobok 6000 korun) v celom odborovom zvaze. Mzdy a odvody pravidelne neplati ani Mostaren. Ako zdoraznila T. Durikova, nemozno akceptovat tvrdenia vlady, ze na makrourovni sa dari, pretoze vsetko je to na ukor radovych obcanov a v strojarskej vyrobe sa necrtaju podmienky k lepsiemu. Opak je pravdou, pribudaju dalsie dlhy.

Prva cesko-slovenska poistovna, a.s., ktora ma ako jedna z mala financnych institucii sidlo v Kosiciach, si aj napriek silnym konkurencnym tlakom pocas tohto roku udrzala svoj dynamicky rast. Ku koncu oktobra t. r. bolo v tejto poistovni uzavretych 50 589 poistnych zmluv a pod svojimi ochrannymi kridlami ma 58 tisic poistencov, co v porovnani s lanskym rokom predstavuje narast o 24 tisic poistencov. Mesacne sa zvysi pocet klientov zhruba o 2,5 - 3 tisic. Spolocnosti sa za prvy polrok tohto roku podarilo zvysit svoj podiel na trhu zivotneho poistenia z 1,6 percenta (k 31. decembru 1999) na 2,53 percenta. Parameter prijate poistne ocistene tiez zaznamenal narast, ked dosiahol k 30. septembru 1999 137 425 tisic korun, v porovnani 101 081 tisic z roku 1998. Na tlacovej besede o tychto faktoch informoval viceprezident PCSP, a.s., Ing. Pavel Fiala.

V oblasti hospodarskeho vysledku sa situacia znacne zlepsila, ked po minulorocnej strate 9,22 miliona korun, dosahuje Prva cesko-slovenska poistovna ku koncu septembra zisk 2,97 miliona. Tento udaj je vsak len informacneho charakteru, pretoze rozhodujuci je vysledok na konci roka, ktory dovtedy prejde este viacerymi zmenami. V minulom roku dala poistovna prislub klientom i akcionarom, ze uz v tomto roku sa chce v tejto sfere dostat na nulu, co by tiez vzhladom na patrocne posobenie PCSP, a.s., znamenalo velmi pozitivny vysledok. K tomuto zameru nepochybne prispeli i atraktivne produkty a starostlivost o klienta aj po uzavreti zmluvy.

Prva cesko-slovenska poistovna, a.s., ktora sa specializuje na segment zivotneho poistenia zacala posobit na slovenskom trhu v roku 1995. Jej sluzby mozu byt poskytnute v dvadsiatich siedmich pobockach, expoziturach a kancelariach na uzemi celeho Slovenska. V ponuke ma v sucasnosti dvadsatpat produktov. Prave prichadza na trh s novym poistenim deti, ktore je viacerymi charakteristikami jedinecne. S vyskou zakladneho imania 230,7 miliona korun sa poistovna zaraduje medzi silne financne institucie v Slovenskej republike.