Katarina Banikova, predsednicka OZ v ZS Pionierska 4:

- Situacia v skolstve sa velmi zhorsila.Vlada dala jasne najavo, ze z nasich radov chce prepustit vela nasich kolegov, ci uz pedagogov alebo nepedagogickych pracovnikov. V tomto pocine nevidime vychodisko, preto musime byt teraz solidarni. Dufali sme aspon v kutiku duse, ze zmena pomerov prinesie zmenu k lepsiemu v skolstve. Kazdy den sa vsak presviedcame, ze vsetky predvolebne sluby boli len prazdne slova. Nic sa z nich neuskutocnuje. Nemozeme dovolit, aby vlada ziskala prostriedky na symbolicke zvysenie platov za cenu prepustania pracovnikov skolstva. Dokedy chce vlada skusat nasu trpezlivost? Dokedy budu rodicia - volici zverovat svoje deti chatrajucemu vzdelavaciemu systemu, ktory bol donedavna nasou pychou, a teraz nema nas stat, jeho predstavitelia, on zaujem? Dokedy budu rodicia suplovat stat svojimi prispevkami na prevadzku skol? Preto budeme presadzovat svoje poziadavky vsetkymi legalnymi prostriedkami, vratane krajnych protestnych akcii. Z ucitelskeho stavu utekaju mladi ucitelia, pretoze nemaju perspektivu v tomto rezorte. Nedokazu si zalozit svoje rodiny z ucitelskeho platu. Aj my, starsi ucitelia, sme cele roky trpezlivo, z presvedcenia, z uvedomelosti, z lasky k detom vykonavali toto povolanie, da sa povedat, poslanie, lenze z uvedomelosti nenakrmime svoje deti.

Darina Hrivnakova, ucitelka:

- V kratkosti by som chcela povedat len tolko, ze ked si vlada nasla tri miliardy na vstup do NATO, na armadu, radsej tie peniaze mohla pouzit na skolstvo. A do NATO mame este vzdy cas prist. Mala by viac rozmyslat o peniazoch a uvedomit si, ze deti su zlato. Ako si vychovame deti, co im dame, to sa potom nam vrati, ked budeme na dochodku.

Lubomir Fabus, predseda sekcie pedagogickych pracovnikov pri OV OZ pracovnikov skolstva:

- Od roku 1989 sa vystriedalo uz dost vlad. Kazda jedna slubovala, respektive niektore vlady nieco aj splnili, najhorsie je to s touto vladou, ktora slubovala stonasobne zvysenie platov, a nedoslo k nicomu. Posledna valorizacia bola v roku 1998, za tento rok nebolo absolutne nic, akurat zvysena inflacia. No a este teraz, ked sa mame skladat na prevadzku skol a zariadeni styrmi percentami, dokonca sa hovori, ze siestimi, ze to ma byt na ukor platov zamestnancov skol, tak je to naozaj nezodpovedne. Do toho vstupuje dalsi fakt, ze je znizeny rozpocet na tento rok, napriklad ostatne staty z hrubeho domaceho produktu davaju na skolstvo sest percent, a tato vlada dala na rok 2000 myslim si, ze 3,3 percenta, minuly rok to bolo 3,5 percenta. Ak tuto situaciu chce naozaj riesit tym, ze siahne na platy zamestnancov, tak aj na tretom zjazde odboroveho zvazu, ktory sa konal 10. novembra, sa uzniesli, ze tymto vystraznym strajkom podporime poziadavky vsetkych zamestnancov.

Viera Mondlova, veduca zariadenia skolskeho stravovania:

- Sucasna situacia je velmi, velmi nepriazniva pre pracovnicky zariadeni skolskych jedalni preto, lebo tieto zeny chcu tiez dostojne zit a z tychto minimalnych platov nemozu ani zakladne potreby pre svoje domacnosti, pre svoje deti, uspokojit. Je smutne, ked sa siaha na tieto minimalne mzdy. Nase tarifne platy nie su valorizovane a minalna mzda od 1. januara ma byt 4000 korun, cize minimalna mzda predbieha nase tafirne platy. Pri znizovani uvazku by to bolo menej ako podpora z uradu prace.

Karol Oborcok, skolnik:

- Situacia v skolstve je velmi zla. Vela naslubovali, a nesplnili. Co sa tyka nas, nepedagogickych pracovnikov, ktorych tu zastupujem, odbor skolstva - nas zamestnavatel - siahol nam na uvazky. Upratovackam a mne stiahli po jednej hodine, co robi v priemere asi patsto korun. Takto sa dalej zit neda. Mame jedny z najslabsich platov, hlavne nepedagogicki pracovnici.

Vazena redakcia.

Kupil som auto v Autoservise VD Brezno u pana Polonyho v autobazare. Po dvoch tyzdnoch som zistil nedostatky, ktore nezodpovedaju technickemu stavu. Tak som odstupil od kupno-predajnej zmluvy. Veduci autoservisu mi povedal, ze ked priveziem auto, bude mi vratena suma, ktoru som zaplatil. Napriek tomu sa tak nestalo. Po tyzdni som sa bol informovat na vratenie sumy za vozidlo a pri odchode ma napadol veduci autobazaru pan Polony.

A takto som dopadol.

Peter Rosenberger

...

Odpoved na list pana Rosenbergera

Asi mesiac po kupe vozidla zn. Skoda 1203 sa pan Rosenberger rozhodol, ze sa mu nepaci a ako dovod uviedol, ze vozidlo nema tah a rano nestartuje. Dohodol som sa s nim a on vozidlo priviezol na servis. Kedze na servise sa zistilo, ze vozidlo, ktore bolo tri dni odstavene, bez problemov startuje, uviedol, ze nebrzdi a nema tah. Tak sme vozidlo za pritomnosti vrchneho majstra pana Svantnera odskusali na testovacom stroji Heka zadarmo a zistili sme, ze brzdi bez zavad. Ak pan Rosenberger tvrdil, ze vozidlo nema tah, pricina bola v tom, ze pri rozbehu vozidla radil treti a nie prvy rychlostny stupen. Napriek tomu vsetkemu sme sa dohodli, ze vozidlo odpredame a vratime mu peniaze. O tyzden na to sa prisiel vyhrazat a za pritomnosti JUDr. Holleho urazal pracovnikov autoservisu. Po odchode na parkovisku ma napadol. Drzal ma pod krk, tak isto aj ja jeho a ako som ho odstrcil, roztrhol mi pracovny plast a ja jemu koselu.

K vozidlu mozem povedat len tolko, ze jeho stav a vek plne zodpoveda cene a nic nebrani v jeho pouzivani. Rocne predame priblizne sto ojazdenych vozidiel a toto je prvy pripad, kedy bol zakaznik nespokojny.

Este k pripadu pana Rosenbergera. Na jeho vlastnu ziadost sme vozidlo drzali dva tyzdne pred kupou, pretoze nemal peniaze. Kedze islo o sprostredkovanie predaja, dohodli sme s byvalym majitelom S. K. z Brezna zlavu 5000 korun z ceny vozidla, ktoru pan Rosenberger pozadoval, no viac sa neozval.

Vladimir Polony

V tychto dnoch si demokraticky zmyslajuci obcania pripominaju desiate vyrocie "neznej" revolucie. Ulohou 17. novembra bolo odstranenie komunizmu nielen zo zivota, ale aj z mysle Slovaka. Podarilo sa? Nie! Z komunistov sa z vole ludu stali podnikatelia, manazeri, horna vrstva. Zostali v uradoch, skolach, sudoch, zavodoch, druzstvach. Tak o com bol 17. november? Ak dnes spominaju obete komunistickeho rezimu, nech si sami odpustia. Lebo komunisti ani po desiatom vyroci nemaju odvahu sa ospravedlnit. Pozriet sa pravde do oci je nad ich sily, lebo by museli mat svedomie. Ostatni ak spominate v zlom, to je len dosledok, ze Slovensko sa z vole ludu nevedelo vysporiadat s komunistickou zlocinnou ideologiou a jej siritelmi.

Milan Kovacik

Pridu, ci nepridu? Desiateho novembra sme do materskej skoly pozvali starych rodicov nasich deti. Najskor sme pripravili triedu. Deti zhotovili kolaciky a dali ich do kosikov. Mali ste vidiet tie detske rozziarene ocka, ale najma chut do prace! Deti z ortoptickej a deti z krestanskej triedy si zopakovali pesnicky, basne, rozne motivovane pohybove cvicenia a piesne s krestanskou tematikou. Mali sme velku radost z toho, ze stari rodicia videli, co vsetko dokazu ich vnucata. Potom nasledovalo pohostenie - vlastnorucne urobene kolaciky a dobry ovocny caj. Pani ucitelky vyzvali starych rodicov, aby sa zapojili do programu. Na nase velke prekvapenie sa prihlasil starky Jozko, ktory bol taky skvely, ze by sme ho najradsej prijali za pana ucitela. Aj Julkina stara mama sa k nam pridala a velmi zaujala nasich najmensich. Na zaver sme si vsetci spolocne zaspievali ludovu piesen Pod horou, pod horou.

Vobec sa nam nechcelo odist domov. Stari rodicia odchadzali so slovami: "Stretneme sa na Mikulasa." Z akcie sme mali velmi dobry pocit a dufame, ze si ju zopakujeme aj na buduci rok.

Helena Kollegova,
Materska skola, Nalepkova 50, Brezno

Pozname nas region

Koncom oktobra sme sa zucastnili na dejepisnej exkurzii po regione Horehronia. V Hronci sme si pozreli prvy liaty most v Uhorsku z roku 1810, v Osrbli pamatnik padlych v prvej a druhej svetovej vojne, na Troch vodach pec na tavenie zeleznej rudy z roku 1795.

Potom sme cestovali do posobiska Jana Chalupku v Hornej Lehote, pozreli sme si faru, kostol, Pamatna izbu Sama Chalupku a jeho pomnik. Cestou naspat sme sa zastavili na Hradku pri Hornej Lehote, kde sa robia archeologicke vykopavky z obdobia luzickej kultury. Exkurzia bola velmi zaujimava a poucna. Ziskali sme vela poznatkov z minulosti nasho kraja, o ktorych sme sa sice ucili, ale pritomnostou na spomenutych miestach na nas priamo vdychla historia. Chceli by sme, aby sa vsetci Slovaci aspon raz isli pozriet na zname historicke pamiatky svojho regionu alebo aj do inych kutov nasej krasnej vlasti. Obohateni o nove poznatky sa budeme snazit aj my ziaci cez nase historicke bohatstvo sirit vsade dobre meno o Slovensku.