30. NOVEMBER 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Zopar stankov s pernikmi, drevenymi, kozenymi, prutenymi vyrobkami, stanky s obcerstvenim, ale hlavne textil vsetkeho druhu. Taky bol 511. tradicny Ondrejsky jarmok v Brezne. Ta prava jarmocna atmosfera tu zavladla uz vo stvrtok predpoludnim, hoci jarmok otvoril primator mesta az na druhy den. Trhovnici i kupujuci opustali brezniansky rinok az v sobotu popoludni. Zaplietli sme sa medzi nich aj my a pytali sa: Ako sa vam pozdava tohtorocny jarmok?

S anketovym mikrofonom


na jarmocnu notu

Zlata Kruzliakova, dochodkyna, Brezno:

- Neviem to zatial zhodnotit, pretoze som prave prisla. Chcela by som si nieco kupit, este neviem co, hadam sa mi daco zapaci. Je to dobre.

Eva Pancikova, predavacka, Brezno:

- Je to take ako kazdy rok. Tovaru je dost na vyber, ludia si mozu porobit predvianocne nakupy. Podla mna by snad mohlo byt menej obcerstvenia a zvlast mladezi by mali davat menej pit, pretoze vcera velmi vystrajali. Inac je pekne, ze mesto organizuje taketo podujatie, kde si ludia mozu nakupit dostatok tovaru. Som spokojna.

Tibor Boros, usporiadatel, Brezno:

- Tohtorocny jarmok je vcelku na dobrej urovni. Ale co sa tyka rozmiestnenia stankov a jednotlivych priestorov, je velka skoda, ze nam neumoznili pre predavajucich otvorit aj Razusovu ulicu. Tam je viacej miesta a priestoru a teraz nam prakticky ostala iba Ulica Bozeny Nemcovej a to je malo. To znamena, ze na buduci rok by bolo treba v spolupraci s krajskym uradom vybavit, aby sa mohlo predavat aj na Razusovej ulici. Inac nejake vaznejsie problemy a nedostatky sa nevyskytli. Myslim si, ze zatial kupujuci i predavajuci su spokojni. Prajeme si, aby nam vydrzalo pocasie a myslim si, vsetko ukoncime bez problemov.

Ing. Jan Morong, technik, Brezno:

- Zariadujeme si novy byt, tak chceme kupit zaclony. Kupili sme opasok a hladame este nejake topanky. Uvidime, este si vyberieme. Ked to porovnam s Liptovskym jarmokom v Mikulasi, je tu malicky rozdiel, ale zhruba je to to iste. Ale s vyberom a sortimentom sme celkove spokojni.

Vlasta Bercikova, sukromna podnikatelka, Cierny Balog:

- Chodim sem skor kvoli tej atmosfere, ale dako nekupujem, zatial sme kupili hrniec pre mamu. Myslim si, ze je tu menej ludi ako inokedy. Vsetok tovar mi pripada rovnaky, v stankoch je vela toho isteho. Ale typicke jarmocne vyrobky som zatial nevidela, chyba to "pre oci", nieco take domace, lebo takyto tovar mate aj na trzniciach a v butikoch.

Andrea Sajgalikova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Uz od malicka som velmi rada chodila na Ondrejsky jarmok, pretoze rodicia mi vzdy nieco kupili a potom neskorsie ja sama za peniazky, ktore mi dali. Teraz, ked mam dve deti, rada chodim s nimi, lenze momentalne su chore, takze s manzelom im nieco kupime, darceky, medovnicky. Je to tu celkom dobre, az na to, ze plocha namestia nie je upratana, dost sa smyka a mozu sa stat urazy. Myslim si, ze je tu dostatok vsetkych druhov tovaru, nic nechyba.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Vazena redakcia!

V Obchodnom dome v Brezne sa mi stala uz po druhykrat neprijemna udalost.

Prva sa stala zaciatkom tohto roka. Kupila som si 1/2-litrovu flasu Viney. Po case som ju chcela v predajni vratit. Odmietli ju zobrat, vraj oni nikdy takyto tovar nepredavali. Takmer som sa s predavackou pohadala, ale nechala som to tak. Druha sa mi stala teraz. Znova som chcela vratit flasu, tentokrat 0,7-litrovu Vineu. Odmietli mi vratit peniaze s tym, ze som si ju kupila uz davno a oni teraz take flase nemaju. V sucasnosti sa vyraba Vinea v plastovych flasiach.

Ako je mozne, ze ja som za zalohovanu flasu v obchodnom dome zaplatila, ale peniaze mi nevratia spat? Myslim si, ze ak je na etikete datum spotreby 16. marec 2000, je len mojou vecou, kedy ju v case od nakupu po spotrebu vypijem. A tiez si myslim, ze v predajni, kde som tento napoj kupila, su povinni vratnu flasu prevziat.
Som len bezny zakaznik. Ale neviem si predstavit, keby si niekto kupil vacsie mnozstvo Viney. Ako by on vymahal svoje stratene peniaze?

M. Slamena

Reakcia na clanok M. Slamenej

Flase z 0,5-litrovej Viney sme nikdy nepredavali. Predavali sme len 0,33-litrove, ktore ale neboli zalohovane. Co sa tyka sklenenych flias 0,7-litrovych, tie sme predavali len v case, ked na ne bezala akcia a nas dodavatel od nas vykupil len tolko obalov, kolko sme odobrali. V sucasnej dobe sa uz vyrabaju len v plaste a teda sklo niet komu vratit. Vazenej panej sa velmi ospravedlnujem, ale zial nie je v nasich silach jej opravnenu poziadavku splnit, pretoze mame u nas velmi velke mnozstvo obalov, ktore uz zial nemame komu vratit a je to vlastne nasa strata, ktoru nam nik nevyrovna.

Velmi rad by som apeloval na tvorcov zakona o ochrane spotrebitela, pretoze nas predavajucich zavazuju, aby sme obaly vykupovali, ale dodavatel je povinny vykupit len do vysky obaloveho konta. A teda obaly sa u nas hromadia a straty predavajucich sa prehlbuju.

Ivan Murinak,
veduci Supermarketu

Ako (ne) prist o pozemky

Zakon 180/1995 Z. z., ktory poslanci schvalili 11. jula 1995 a nadobudol ucinnost 1. septembra 1995 ako Zakon NR SR o niektorych opatreniach na usporiadanie vlastnictva k pozemkom, som prijal s presvedcenim, ze v nasom state bola prijata dobra pravna norma, ktora doriesi uvedenu problematiku. Potesil som sa, ze pocas ucinnosti zakona do septembra roku 2000 aj pozemky, ku ktorym mam pravny vztah, budu konecne vlastnicky vysporiadane. Presli vsak styri roky a ostava uz len necely rok ucinnosti tohto zakona a moja vidina z vysporiadania mojho vlastnictva sa rozplyva ako ranna rosa. Nakoniec po 1. septembri roku 2000 mozem prist o tieto pozemky.

Moje vlastnicky nevysporiadane pozemky sa nachadzaju v lokalite, ktora patri do obci Lom nad Rimavicou, podla stavu v pozemkovej knihe zapisane v katastralnom uzemi Lom nad Rimavicou a v katastralnom uzemi Kokava nad Rimavicou. Priebezne som sledoval, kedy sa zacne robit konanie o obnove evidencie pozemkov a pravnych vztahov k nim v uvedenej obci. Kedze za styri roky sa nic nestalo, 4. novembra som osobne navstivil Obecny urad v Lome nad Rimavicou za ucelom ziskania informacii v predmetnej zalezitosti. Zistenim som bol sklamany. Doteraz v tejto oblasti nebola spravnym organom zriadena ani komisia podla § 4 odstavec uvedeneho zakona. To znamena, ze konanie podla Zakona 180/1995 Z. z. ani nezacalo.

Dna 8. novembra som osobne navstivil katastralny odbor Okresneho uradu v Brezne, kde patri katastralne uzemie Lom nad Rimavicou. Moje sklamanie sa znasobilo, ked som sa tu dozvedel, ze Lom nad Rimavicou nie je v harmonograme na konanie. Na moju otazku "Preco?", som dostal odpoved, ze nie su na to peniaze. Potom som sa dozvedel, ze v niektorych obciach toto konanie prebieha. Podla akeho kluca boli obce do tohto konania zaradene, som sa nedozvedel. Nedozvedel som sa ani, ci este v roku 2000 bude Lom nad Rimavicou do harmonogramu pre konanie zaradeny.

Po tychto skusenostiach som dospel k zaveru, ze dobra pravna norma aj po jej patrocnej ucinnosti neporiesi moje vlastnictvo k pozemkom. Pre mna, a asi aj pre mnoho obcanov v okrese Brezne, bude na vlastnicke usporiadanie platit len § 15 odstavec 1 uvedeneho zakona, v ktorom je zakotvene "Vlastnicky nevysporiadane pozemky, zapisane v katastri nehnutelnosti najmenej jeden kalendarny rok, prechadzaju ako opustene do vlastnictva statu a do spravy fondu." Este dodavam, ze v Katastralnom urade v Brezne som sa dozvedel, ze su aj ine sposoby, ako ziskat vlastnictvo k pozemkom. Ja to viem, ale sudne vybavovanie (pokusy som uz robil) je velmi komplikovane a pre mna aj po financnej stranke neunosne.

Odpise mi niekto kompetentny (v katastralnom urade som sa nedozvedel na aku vyssiu instituciu by som sa mal obratit), ako sa bude riesit vlastnictvo k pozemkom v tych obciach, kde pre nedostatok penazi nebude konanie zo strany spravneho organu vykonane? Velmi ma zaujima (a urcite mnoho obcanov), ci tento zakon bol prijaty na zaevidovanie skutocnych vlastnikov pozemkov, alebo kvoli tomu § 15 odstavec 1, ako legalne moze dostat stat do vlastnictva takzvane opustene pozemky.

Ondrej Morong

Dva postrehy

V Horehroni c. 45 ste polozili otazku: co s tulavymi psami? Nechcem pisat o tulavych psoch, ale o tych, co maju svojich majitelov - cinziakovych. Pred vchodom mame este troska zelene, boli tam aj kvety. Ked to chcem v lete vypliet je to same psie... Vrcholom vsetkeho bolo, ked som na vlastne oci videla na pieskovisku pre deti; na lavicke sedela spokojna pani, nohy prelozene a milacik (psisko) sa jej hrabkal v piesku. Pekne - pre majitelku, odporne - pre rodicov, co maju male deti. Majitelia psov by sa mali zamysliet nad tym, co je cie.

A este jeden postreh z nasho mesta z oblasti sluzieb. Vypocula som si pribeh mladej mamicky, ktora marne chodila po kadernictvach a holicstve a chcela dat ostrihat stvorrocne dieta. V jednom nemaju detsku stolicku, v inom deti nestrihaju, v dalsom treba aj dieta na ostrihanie objednat. V poslednom by mozno aj bola dosiahla, co chcela, ale budovu musela rychlo opustit, lebo tam vraj bola "bomba" (na stadione dna 15. novembra). Tak som sa v mysli vratila par rokov dozadu, ked bolo v meste (a nebolo ani okresom) jedno hlicostvo a tam strihali vsetky hlavy detske, muzske aj zenske a nikdy vas neodmietli. Rozmyslam nad tym, preco je to tak? Za "malu hlavku" pytaju dvadsat korun. Za "velku hlavu" dvesto a viac. Nebude to v tom? Preco si hned na dvere nenapisu ci strihaju alebo nestrihaju deti. Rodicom by tak usetrili cas a nervy.

A. Giertlova

Tradicne stretnutie na Den studentstva

Pri prilezitosti Dna studentstva sa v Hotelovej a Obchodnej akademii v Brezne stalo tradiciou stretnutie studetov s riaditelkou Mgr. Evou Docekalovou a vychovnou poradkynou Mgr. Lubomirou Hevesiovou.
Na tomto prijemnom a neformalnom posedeni sa zucastnili zastupcovia tried, ktori reprezentovali skolu, region i cele Slovensko na mnohych gastronomickych, jazykovych a sportovych sutaziach, ako aj na zahranicnej praxi v Nemecku, Francuzsku a vo Svajciarsku. Studenti mali moznost tlmocit svoje nazory, postrehy a pripomienky k vyuke, sprijemneniu skolskeho prostredia ako aj cestou skoly ziskanych novych moznosti zucastnit sa na praxi v zahranici. Odzneli slova vdaky pritomnych studentov.
Pani riaditelka si vypocula nase podnety a prislubila, ze bude nadalej podporovat mimoskolske aktivity, ktore prispievaju k vacsej spokojnosti studentov a zlepsuju meno obidvoch akademii. Vyjadrila nadej, ze studenti budu v buducnosti prichadzat este s vacsou iniciativou.
Prijemne a podnetne stretnutie, z ktoreho sme vsetci odchadzali povzbudeni do novych aktivit, splnilo nase ocakavanie a bolo naozaj dostojnou oslavou Dna studentstva.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT