Pred 175 rokmi, 30. novembra sa v Liptovskej Sielnici
narodil osvetovy pracovnik,
publicista a katolicky knaz |
Andrej Rojko
Studoval v Ruzomberku, Levoci a v Roznave, v roku 1848 bol
vysvateny za knaza. Bol kaplanom v Dubovci, Polomke (1851), Hrnciarskej Vsi, Divine. Potom
bol administratorom fary v Gemerskom Jablonci, fararom v Tisovci a v Lome nad Rimavicou.
Neskor bol prelozeny do Podkrivana a do Soltysky. Od roku 1891 zil na odpocinku v Lome. V
tomto case bol sucasne aj dobrovolnym administratorom v Podbrezovej, kde zastupoval
uvazneneho farara J. Martinceka, aj v Muranskej Hute. Posledny rok svojho zivota bol tazko
chory. Zomrel v Lome nad Rimavicou 10. decembra 1907.
Andrej Rojko bol vzdelany, kulturne a politicky rozhladeny,
bol polyglot - ovladal okrem klasickych jazykov a madarciny aj jazyk francuzsky, nemecky,
cesky, chorvatsky, polsky a rusky. Statnou a cirkevnou vrchnostou bol oznacovany za burica
za svoje politicke postoje a socialne poziadavky v zaujme slovenskeho vidieka. Preto bol
casto prekladany, v rokoch 1888-89 bol vazneny vo Vacove, za svoje clanky bol perzekvovany
a v auguste 1902 pocas sudneho pojednavania v Budapesti mu jeho odporcovia podpalili
obydlie. Poziar mu znicil kniznicu, rukopisy aj cely majetok. Od zaciatku svoju pastoracnu
cinnost spajal s pracou za duchovne a hmotne povznesenie slovenskeho ludu. Uvedomoval si
vzrastajuce narodnostne, socialne a mravne ohrozenia slovenskeho vidieka madarizaciou,
vykoristovanim a alkoholizmom a stal sa pre svoj narod obhajcom ich prirodzenych prav.
Vychovaval k narodnej hrdosti a nabadal svojich farnikov na samostudium. Podporoval
Hattalovu upravu spisovnej slovenciny, prednasal, organizoval rozne oslavy, vo volbach do
uhorskeho snemu podporil Stefana Marka Daxnera. Pod vplyvom J. Plosica zakladal spolky
miernosti, nedelne skoly a podobne. V Lome nad Rimavicou zalozil mliekarenske druzstvo a v
roku 1900 zorganizoval ucastinarov malostracinskej kamenouholnej bane. Vystupoval proti
vystahovalectvu, sektarstvu a nabozenskemu triesteniu. Tieto ciele a snazenia boli aj
naplnou jeho clankov, prac a kazni. Bol mecenom celonarodnych podujati a kulturneho zivota
v miestach svojho posobenia. Predplacal pre obce tlac, prispel na pomnik Jana Holleho,
podporil divadlo v L. Mikulasi a bol spoluzakladatelom Gymnazia v Klastore pod Znievom aj
clenom jeho vyboru. Zdoraznoval nutnost hospodarskeho zosilnenia Slovenska a vzdelanosti
obyvatelstva.
Lit.: SBS, 5. zv., R-S, Martin, MS 1992, s. 106
A. Prepletana
| Pranostiky na december Vela snehu v decembri, vela travy a
ovocia v buducom roku.
...
Ked v decembri mrzne, snezi, urodny rok za nim bezi.
...
Ked december zimou chladi, jun nas bude teplom hladit.
...
Ked advent zahrady i sady inovatou zdobi, o rok nas odmenia bohatou urodou.
...
Ked je december studeny, s urodnym rokom byva spojeny.
...
Ked v decembri Mliecna draha belobou oplyva, potom rok buduci pozehnany byva.
...
Ked december s januarom spravnu zimu daju, to dobrej urode na rok pozehnaju.
...
Ked v decembri stromy inovatou kvitnu, na buduci rok nam hojne ovocia poskytnu.
...
Ked je prvy decembrovy den mokry, byva mierna zima.
...
Ako je na Barborou (4. december), tak bude cez cely advent.
....
Ake na Barboru pocasie ma moc, taku si podrzi az do Vianoc.
...
Ked veje vietor na Stefana (26. december), na buduci rok bude uroda plana.
...
Ako na Novy rok, tak po cely rok.
...
Novy rok na blate, Velka noc na snehu a lade.
...
Stedry vecer (24. december) jasny, kazdemu je mily, da vraj Pan Boh vina,
pozehna v obili.
...
Na Stedry vecer hmlisto, v dalsich dnoch bude tak isto. |
V studenom decembri zem snehom pokryta nuka buducemu roku pekne psenice a zita. ...
Ked december blatom plusti, taky aj buduci rok vesti.
...
Aku december zimnu krasu mava, take potom jun leto dava.
...
Na svateho Mikulasa (6. december) uz je vsetka zima nasa.
...
Na Mikulasa slnko skoro zhasa.
...
Ked na Mikulasa snezi, pozehnany rok sa blizi.
...
Ked si Lucia (13. december) na mena saty zablati, v januari ich prat bude.
...
Lucia noci upija, ale dni neprida.
...
Na svatu Luciu maslo sa uz nemuti.
...
Ked Lucia pominie, aj potocil zamrzne.
...
Od Lucie do Vianoc ma kazda noc svoju moc.
...
Ake su dni od Lucie do Vianoc, take budu na druhy rok mesiace.
...
Na svateho Tomasa (21. december) zima sa nam rozpase.
...
Adam a Eva (24. december) aky cas daju, take aj najblizsie dni byvaju.
...
Ked na Vianoce hus stoji na blate, na Jozefa (19. marec) bude stat na lade.
...
Ked na Bozie narodenie (25. december) prsat zacne, za styri tyzdne bude pocasie
mracne.
..
Svata Barbora taha seno do dvora.
Mgr. Jozef Pupis |
|
Rodiskom Petra Kovacika, spisovatela, dramatika, je Cierny Balog, ale byva v
meste na Dunaji - v Bratislave.Niekto niekedy povedal, ze krajania by sa mali stretavat,
mali by sa poznat aj vo "svete", mali by si chlapsky ruky stisnut a tapnut sa po
pleci.
Stalo sa. Stretli sme sa, a aj sme sa spoznali... a bolo to v case nevembrovom, ked
ma "vietor zavial" do hlavneho mesta. Pocasie sa umudrilo, vetrisko ustalo, aj
volna chvila sa nasla a v nej padla iskra - Peter.
Domovy zvoncek vydal hlas, oci moje bludili ulicou, usi boli v strehu a mysel si
hovori: - Doma je. Nie je doma... Zasramotil kluc a ...
- Vitaj krajan! To je ale prekvapenie. Pod dnu, zloz sa. Kavu vypijeme kvapkanu
a ked sa ti v zaludku ohlasia cigani, povedz, stol privita oblozeny tanier. Idem ho
pripravit...
Milota a uprimnost. Srdecnost s usmevom, so slovami, a tak...
Sekundova rucicka nahanala minuty. Tie sa menili na hodinu-dve, rec neviazla,
naopak, raz sa zabrdlo sem, zas tam a otazky: - A este co? A co by som... sa stale
vynarali.
Strucny zaznam. Hostitel sa skromne pochvalil, ze mu zdravie sluzi, ze aj pomaly
vety na papier dava. V rukopise ma hotovu biograficku prozu o spisovatelovi, vynikajucom
rozpravacovi L. Ondrejovovi. V diele hovori aj o Ciernom Balogu, o ludoch, s ktorymi sa
Ondrejov stretaval (polesny Pepich, lesnik Stulajter, ale na Ondrejova v dobrom spominal i
obchodnik Peter Vlcek, lesnik Jozef Svantner...). Pisal sa rok 1952, kedy Ondrejov bol v
Ciernom Balogu na tvorivom pobyte. Pritulila ho chata Zibrina. Z pobytu i naznak knihy
Dobry clovek ide lesom. Aby knizocka dosla na knizny pult, musi sa objavit, najst seriozny
sponzor. Zamyslam sa aj, pokracuje P. Kovacik, nad rozhlasovou hrou o J. D. Matejovie.
Opat oblast Horehronia - Brezna a okolia. Aj Krcmu pod zelenym stromom mi nastudovali
breznianski Chalupkovci. A velmi uspesne, ale...
Vysyp, co noveho na Hrone. Preco nepises do Balocana (obecne noviny), citam ho.
Posielaju mi ho. Viem, prispievas do Horehronia, aky naklad, co Chalupkovov Brezno, ako sa
zima hlasi, co deti...
Odpovede boli strucne. Na tolku zvedavost by ani den s nocou nestacil. Po druhej
kvapkanej a pohariku tvrdeho oci padli na hodinky.
Lucime sa na trolejbusovej zastavke. Akoze inac. Stiskom ruk a srdecnym: - A prid
zas.
- Pridem, ale... Brezno ma tiez svoje caro. Co povies?
- Moze byt... a este sme si zakyvali na rozlucku.
Dojmy z navstevy, z rozhovoru sa mi zacali ukladat do pamati.
(sg) |
55
SNP |
Stalo sa pred patdesiatimi piatimi rokmi v decembri 1944 |
1. december: Juhovychodne od Polhory na ceste medzi Breznom a Tisovcom
partizani prepadli a znicili stabne vozidlo s tromi dostojnikmi SS a gestapa. V priestore
severne od Myta pd Dumbierom sa uskutocnili boje medzi partizanskymi skupinami a
nepriatelskymi vojakmi.
2. december: Pri Dubovej okupacni vojaci zavrazdili a do jamy po
bombardovani pohadzali tela osmich rasovo prenasledovanych obcanov. Medzi obetami boli aj
zeny a jednorocne dieta. Zaciatkom januara 1945 fasisti brutalne povrazdili asi devatsto
povstalcov vo vapenke v Nemeckej.
5. december: V Brezne nemecke gestapo zaistilo sedemnast ucastnikov
povstania alebo ich pribuznych. Vaznica okresneho sudu bola preplnena. Zaistenych fasisti
odvazali do Banskej Bystrice. Nemecke velitelstvo dvojjazycnymi vyhlaskami upovedomilo
obyvatelstvo, ze zaminovalo severne casti mestskeho chotara a zakazalo tam vstupovat.
6. december: Partizanska skupina v Bacuchu z brigady Janosik znicila dve
a poskodila tri nakladne auta. Straty boli na oboch stranach. Pri prestrelke padli dvaja
parizani. V Pohorelej doslo k prestrelkam medzi partizanmi a nemeckymi vojakmi.
8. december: Pri Pohorelskej Masi bol vyhodeny vlak nepriatela s bojovou
technikou, poskodeny rusen a znicenych pat plosinovych voznov. Znicena bola aj zeleznicna
trat.
 9.
december: V Helpe fasisti zaistili Jana Jureka, jeho manzelku Jolanu, jej brata
Vojtecha Husenicu (pochadzal z Brezna) a Jana Harvana. Uvaznili ich v Brezne a 12.
decembra aj s dalsimi povstalcami gestapaci zastrelili na Krticnej pri Brezne. V tych
dnoch nemecki okupanti z Bravacova zobrali Izidora Pacesu so synom Stefanom a zatom,
32-rocnym Ondrejom Cernakom (pochadzal z Brezna), ktory bol bankovym uradnikom v
Bratislave a Nemci ho 12. decembra zastrelili na Krticnej. V priestore severozapadne od
Benusa v doline Cucoriedkova zajali fasisticki vojaci francuzsku partizanku, osetrovatelku
brigady Janosik Elisabeth Blahovu, ktorej otec bol Slovak. Dvanasteho decembra ju s
tridsiatimi vlastencami zavrazdili na Krticnej.
11., 12. december: Partizanske skupiny v lokalite Polhory znicili
nepriatelske nakladne auta, cim boli zaznamenane u nepriatela velke straty. Traja madarski
vojaci boli zajati. Nemecki vojaci prepadli tabor partizanskeho oddielu v lokalite Lom -
Krpacovo, prislusnikom oddielu sa po prestrelke podarilo ustupit do priestoru Vysiny.
(Pokracovanie)
(jz)
V zajati snehu
Snimka: Juraj Orolin |
|
