Zn: Akutne respiracne ochorenia

Akutne ochorenia dychacich ciest sa vyskytuju v priebehu celeho roka, najma vsak v jesennych a zimnych mesiacoch. Su vyvolane jednak bakteriami, ale aj virusmi. Z virusovej etiologie je najznamejsi virus chripky A, B a C, ale ochorenia mozu sposobit aj ine druhy virusov, napr. RS, Rhino, Adeno virusy.

Ochorenia zacinaju obvykle nahle, z plneho zdravia. Postihnute osoby trapi kasel, unava, malatnost, bolesti hlavy, teplota, pripadne zimnica, zapal hornych dychacich ciest a nadcha. Mozu vzniknut aj komplikacie, ako su: zapal stredneho ucha, celovych dutin, priedusiek, pluc, zriedkavejsie sa moze vyskytnut zapal mozgu, mozgovych blan, poskodenie srdcoveho svalu, pecene a inych organov. Komplikaciami su postihnuti najma oslabeni jedinci, male deti, starci a osoby s poruchami imunitneho systemu. Ohrozene su zvlast osoby s chronickymi ochoreniami srdcovo-cievneho aparatu, s chronickymi ochoreniami dychacich ciest a obliciek a metabolickymi poruchami.

Pramenom povodcu nakazy chripky typu A a B je chory clovek v akutnom stadiu ochorenia. Pri chripke typu C je to osipana. Inkubacny cas (cas, ktory uplynie od vzniku choroboplodneho zarodku do organizmu az po objavenie sa prvych klinickych priznakov ochorenia) je niekolko dni. Pri chripke jeden az tri dni, pri ostatnych respiracnych ochoreniach sedem dni. Povodcovia nakazy byvaju pritomni na slizniciach hornych dychacich ciest chorych osob. Pri kasli, dychani, hovoreni sa dostavaju do vzduchu a prenasaju sa na vnimave osoby, predovsetkym vdychnutim kontaminovaneho vzduchu (s obsahom mikroorganizmov). Prenos moze byt tiez sprostredkovany rukami a predmetmi (vreckovami, hrackami), ktore su znecistene vyluckami. Respiracne nakazy rozsiruju chore osoby. Ochorenia sa najrychlejsie prenasaju medzi osobami, ktore travia vela casu v uzavretych nevetranych priestoroch. Najviac su ohrozeni stari ludia, male deti a osoby s poskodenym zdravim - so zavaznou zakladnou chorobou (cukrovka, vysoky krvny tlak, ischemicka choroba srdca, choroby ladvin...)

Najdolezitejsie preventivne opatrenia su: Dodrziavat zakladne hygienicke navyky. Pouzivat vreckovky pri kychani a kasli, casto si umyvat ruky. Zvysovat odolnost organizmu sportom, otuzovanim a vyzivou (stravou bohatou na vitamin C, ktory sa nachadza v surovej zelenine a ovoci). V uzavretych detskych kolektivoch (jasliach, materskych skolach) a na pracoviskach vyzadovat zvysenie hygienickej urovne a casto vetrat. Nepodcenovat pocasie a vhodne sa obliekat. Vyhybat sa styku s chorou osobou. V pripade epidemickeho vyskytu obmedzit navstevy spolocenskych podujati, kin, divadiel a navstevy v nemocniciach. Pri ochoreni vcas vyhladat lekara a chore osoby vcas izolovat. Jednym z najucinnejsich preventivnych opatreni je ockovanie proti chripke, ktore je urcene najma starsim jedincom a pacientom so zavaznou diagnozou v anamneze. Na trhu su styri rovnocenne druhy ockovacej latky: Fluarix B, Infuvac, Vaxigrip, Begrivac. Osobam starsim ako 65 rokov je vakcina plne hradena poistovnou, aj bez predchadzajuceho schvalenia reviznym lekarom zdravotnej poistovne. Mladsim pacientom so zavaznou zakladnou diagnozou alebo pracovnikom, ktori su pri vykone svojho povolania vystaveni zvysenemu riziku (zdravotnicki pracovnici a podobne) zdravotna poistovna hradi vakcinu po predchadzajucom schvaleni reviznym lekarom zdravotnej poistovne. Ostatnym zaujemcom je vakcina dostupna v lekarnach na vlastnu uhradu.