|
|
Jozef Bucko, dochodca, Polomka: - Neviem presne od kolkeho to bolo, ale mesiac pred Vianocami az do 24. decembra, ano do narodenia Krista Pana bol advent a uz potom to padlo. Drzal sa post a taketo veci. Pavlina Filova, dochodkyna, Helpa: - To je priprava na dusevne uzdravenie, my krestania sa mame pripravit na narodenie Krista Pana, aby sme mali ciste svedomie a dusu ocistenu od hriechov a tazkosti. Rano o siestej sme chodievali do kostola na roraty a o to sa kazdy snazil. Aj ked sme chodili do skoly, rodicia nas zobudili a sli sme do kostola. Bola to taka priprava na narodenie Pana Jezisa, spravili sme mu uctu. Manzelia Ing. Peter a Helena Ambrosovci z Cierneho Balogu: - Je to obdobie vnutornej pripravy cloveka na Vianoce, na narodenie Jezisa Krista. Pre nasu rodinu je to velmi pekne obdobie a hlavne deti maju velmi velku radost. Kazdy vecer kreslime stromceky, kde si zakresluju dobre skutky, ktore cez den spravia. Mame aj adventny vencek a kazdu nedelu zapalujeme dalsiu sviecku. Maria Pepichova, dochodkyna, Brezno: - Ja taketo zvyky nezachovavam, ale myslim si, ze advent je postne obdobie mesiac pred vianocnymi sviatkami. Monika Precuchova, studentka, Brezno: - Advent je vlastne obdobie, ktore je styri nedele pred Vianocami. Je to priprava na Vianoce a viem, ze vtedy nebyvaju diskoteky.
Stretnutia s majstrom Jurajom alebo Dusom Kubankom K napisaniu tohto clanku ma inspirovalo 50. vyrocie SLUKu. Ako mlady clovek, este v detskom veku som zacinal karieru vo folklornom subore Hron v Ziari nad Hronom. V porovnani s ostatnymi clenmi som bol podstatne mladsi, postavou maly. Ponukali mi ist za eleva do SLUKu, kedze som este nemal ukoncenu zakladnu skolu, moj prvy pedagog, veduci suboru nebohy Palo Dlhopolec ma prehovoril, aby som ostal. Jeho manzelka Anna, ktora ucila balet v Ludovej skole umenia v Ziari nad Hronom, ma chcela z prveho rocnika ucilista ZSNP preradit na konzervatorium v Bratislave, ale jej manzel nehcel o tom ani pocut. A tak som sa vyucil a v Hrone prezil krasne mlade roky. Prisiel cas vojny a na tri roky som sa dostal do Vojenskeho umeleckeho suboru (VUS) v Bratislave, kde som vystriedal mojho starsieho brata. Bol tam aj nas rodak z Cierneho Balogu Vojtech Kupec, ktory par rokov odtancoval v SLUKu a potom bol solistom VUSu. Dokaz toho, ze "handelci, balockari" maju tanec v krvi. Pozrite sa len na sucasnikov - Malu Kyceru. V Bratislave vtedy kulturny zivot prekvital. Spominam si na viacre stretnutia so Sukovcami, ktori tu casto hravali. Raz som sa ako vojak vybral autostopom k rodine do Cierneho Balogu. Na vypadovke z Bratislavy mi zastala hneda simka, za volantom ktorej sedel zakladatel a choreograf SLUKu Duso Kubanka. Porozpraval mi vela veci, moje usi boli ako na stopkach. Ved bodaj by nie, pocuvat najvacsieho odbornika v tanci, velmi ludskeho, skromneho, priatelskeho cloveka, to bol zazitok. V Banskej Bystrici sme sa rozlucili, on siel dalej na Donovaly a ja som to uz mal len na skok do mojho rodiska. Premietam si to, ako by to bolo len dnes, hoci odvtedy uz uplynulo dvadsattri rokov. Cas plynul. Ako clen VUSu som spravil konkurz do SLUKu, ale rozhodol osud svetobeznika, a tak som sa prostrednictvom Agentury Slovkoncert vybral do vychodneho Nemecka, kde som roky posobil v statnom folklornom subore - zajazdovom telese s kuframi po celom svete. Vzdy som cakal na divadelne prazdniny a tesil sa na Pohronie, Horehronie, Cierny Balog, na Slovensko. Profesionalna draha tanecnika je vsak tazke povolanie. Tvrdo som na sebe robil a snazil sa viac ako domaci, pretoze som nemal zaklady z konzervatoria, tie som ziskal v Hrone, v LSU v Ziari a tri roky vo VUSe. Nakoniec som dostal dekret solistu, ale nohy dostavali zabrat a zacali pobolievat. Rozodol som sa preto zmenit zajazdovy subor za stale divadlo a angazman som si vyberal blizise k hraniciam domov. Tak som sa dostal do Budisina a koho tam nestretnem? Pana Kubanku, ktory ako veduci hostoval v nemecko-srbskom subore a ja v tom istom meste v nemecko-srbskom divadle. Casto sme sa stretavali a vzdy bolo o com hovorit, poznal som ho blizsie. Zivot bezal dalej a nakoniec som zakotvil za morom ako emigrant. Prisli zmeny a s nimi moznost ist na moje Slovensko. No a ist na Slovensko a nenavstivit moje rodisko, to sa neda. Asi som odvykol od cisteho horskeho vzduchu, pretoze som v horucke lezal u starych rodicov v posteli. Vtom z obecneho rozhlasu zacujem pozvanie na vystupenie SLUKu v kulturnom dome. Choroba, nechoroba, hybaj na nohy a podme do "kulturaku". Nuz, aky to len bol pocit vidiet SLUK. Stretavam sa s Dusom Kubankom, byvalymi tanecnikmi z Bratislavy. Viete, folkloristi su ako jedna velka rodina. Vtedy som zabudol aj na chorobu. Cas sa vsak neda zastavit, "slukari" nastupuju do autobusu a ja sa vraciam do postele. Pavol Datko, Kanada
Len malo generacii malo tu cest zazit prelom tisicroci. Pri tom poslednom si ludia ani nevsimli, ze by sa nieco "lamalo" a aj ti, co o tom vedeli, z toho velku vedu nerobili. Za tisic rokov sa vsak vselico zmenilo. Pojem o case dnes patri do vseobecneho vzdelania, o astronomii nehovoriac. No niektore veci sa zmenili skor k horsiemu. Ci uz jednotlivci alebo velke megafirmy - vsetci sa snazia zarobit na comkolvek a akokolvek: Za drahe peniaze si mozeme "vyhodne" objednat rozne "cedecka" bilancujuce toto storocie, co sa tyka hudby. Jedna z reklam nam hovori, aby sme posledny hodinovy zarobok tohto tisicrocia poslali im na ucet, z druhej sa dozvedame o superponuke sampanskeho na uvitanie noveho tisicrocia, dalsie nam hovoria o "vyhodnych" zlavach najroznejsich tovarov, samozrejme z dovodu, ze "ide milenium" s podmienkou, ze tovar si musime kupit do 31. decembra 1999. Pozeram sa na televizor a z obrazovky sa na mna skeri vestica, ktora mi vraj vyriesi vsetky problemy a obavy v novom mileniu - samozrejme "zadarmo". Ma to vsak hacik. Prelom tisicroci sice zazijeme, ale az o rok, cize 1. januara 2001. Keby sa totiz spominany prelom konal teraz, znamenalo by to, ze toto storocie malo len devatdesiatdevat rokov, pripadne ze Jezis (ktoreho narodeniny vlastne slavime) sa narodil rok po Kristovi, cize sam po sebe. Ludia vsak oslavia toto fiktivne milenium a v lete roku 2000 sa na nich spusti druha vlna dalsieho ocakavania tisicrocia. Niekomu asi velmi zalezi na tom, aby sa biznis - konal dva razy, pochopitelne - dvojnasobny zisk. Neviem si veru predstavit, ze o pol roka polovica zemegule nebude vediet, v akom storoci zije. Tato generacia sa predsa v niecom podoba tej spred desiatich storoci - ani my si nevsimneme, kedy sa to skutocne "bude lamat". A tak pri novorocnom pripitku k novemu tisicrociu pamatajte na to, ze taky isty
pripitok budete hovorit aj o rok. A svojim potomkom raz budeme rozpravat o najvacsom
podvode tisicrocia.
|
