Vlada Slovenskej republiky vyclenila pre program Phare prioritny region pozostavajuci z Presovskeho, Kosickeho a Banskobystrickeho kraja. Program sa orientuje najma na podporu podnikatelskeho sektora a na zlepsenie ludskych zdrojov.

V Mestskom urade v Brezne zacala pracovat skupina ludi, ktora sa rozhodla vypracovat integrovany plan socialno-ekonomickeho rozvoja okresu Brezno a predlozit projekt programu Phare a uchadzat sa tak o financne prostriedky. Pracovna skupina je zalozena na partnerskej verejnej spravy (odbor regionalny rozvoj okresneho uradu, primator Brezna a predsedovia mikroregionov), podnikatelskeho sektora a neziskovych obcianskych organizacii. Projekt bude predlozeny prostrednictvom Prvej rozvojovej vidieckej agentury (PRVA), ktora posobi v nasom regione a bola zalozena samospravami mesta Brezna obcami nasho okresu.

Ak bude vypracovany projekt uspesny a financne podporeny, realizovat sa zacne v roku 2001. Praca na projekte sa bude niest v duchu spoluprace mesta a vidieka "Mesto vidieku - vidiek mestu." A na zaver - Pracovny tim by rad videl o desat rokov nas okres takto: Prosperujuci region postaveny na troch pevnych nohach (1) Ozivena priemyselna vyroba, 2) vzdelane a kvalifikovane ludske zdroje, 3) institucionalna a obcianska spolupraca).

Michaela Heretova

Odpovede riaditela Technickych sluzieb v Brezne na pripomienky poslancov mestskeho zastupitelstva z 15. novembra

- Ing. R. Porhajas: Dokoncenie opravy cesty na Podkorenovej, ziadanie opravy s predstihom kvoli zabezpeceniu financnych zdrojov.

Cesta na Podkorenovej bola opravena v celej casti pozdlz suvislej zastavby rodinnych domov. Nebola ukoncena v hornej casti pri otocke SAD. Islo o jednu z mala oprav ciest v roku 1999, ktore sa robili hlavne kvoli autobusovej doprave. Velke mnozstvo ciest v celom meste zostalo neopravenych. Ako budeme pokracovat v opravach ciest po zimnej sezone 99/2000, to bude zavisiet od financnych moznosti mesta. Tento rok bola situacia velmi vazna, predpoklady na buduci rok su zatial este vaznejsie.

- I. Murinak: Zavedenie "znamok" za odvoz domoveho odpadu od rodinnych domov. Tuto pripevnit na nadobu vtedy, ak bude chciet majitel odviezt odpad.

Tento sposob bol predmetom opakovanych rokovani mestskeho zastupitelstva v roku 1996, kedy sa stanovil sposob vyberu poplatku za odvoz odpadu. Bolo velkym stastim, ze nebol v nasom meste prijaty. Niektore obce v okoli mesta Brezna tento sposob mali v minulosti, uz menej ich pri nom zostalo do dnes. Viacere z tychto obci uz poziadali o pravidelny odvoz odpadu nasu organizaciu. Ich obyvatelia totiz tento system pochopili velmi svojrazne: vsetky tieto obce sa razom stali bezodpadove. Ak maju byt smeti od rodinneho domu odvezene vtedy, ked "jeho obyvatelia budu chciet", v tom momente nebudu chciet vobec. Velka vacsina obyvatelov prestala pouzivat nadobu na smeti, pretoze jej vyprazdnovanie stalo peniaze, kym sypanie akehokolvek odpadu, kdekolvek na verejnom priestranstve obce je beztrestne, pokial ich priamo pri cine neprichyti. Zaslo to az tak daleko, ze v miestnych potokoch, krikoch... bolo mozne najst cokolvek, az po uhynute domace zvierata. Problematiku museli riesit nielen pracovnici zivotneho prostredia, ale az hygienici. V tejto historickej dobe je tento system pre obyvatelov nasho kraja nepouzitelny. Mozno o niekolko rokov...

- Ing. F. Baka: Nesvieti uz dva tyzdne verejne osvetlenie na Ulici L. Saru, taktiez za Skalkou.

Poruchy verejneho osvetlenia je mozne nahlasovat technickym sluzbam 24 hodin denne. Pracovnici udrzby verejneho osvetlenia vzdy rano prevezmu vsetky hlasenia. Ak vsak ide o opravu, ktora je podmienena nakupom nejakych nahradnych dielcov, je s tym problem pri nasej pretrvavajucej neschopnosti uhradzat faktury za dodany tovar. Vtedy musime najst prostriedky na uhrady tovarov z minulosti, az potom dostaneme dalsi.

- MUDr. B. Kilvadyova: Nesuhlasi s odpovedou ohladne malovania priechodov pre chodcov - treba najst financne prostriedky. Skraslenie Ulice Frana Krala.

Ani ja osobne, ani pracovnici technickych sluzieb nesuhlasia s tym, ze nemozeme ani jeden rok vymalovat vsetky priechody pre chodcov. My sme za to navyse aj zodpovedni?! Denne osobne s primatorom mesta riesime hlavne jeden nekonecny plan: ako s dostupnymi financnymi prostriedkami zabezpecit aspon zakladne sluzby nevyhnutne pre zakladny chod mesta. Doslova je potrebne vozit odpad bez uhrady nafty, sme nuteni vyplacat mzdy bez odvodov do poistovni, zimnu sluzbu robime bez soli... Myslim, ze ako ja, tak aj pan primator uvita akykolvek schodny navrh, kde usetrit dalsie prostriedky, aby sme mohli na jar 2000 namalovat skutocne vsetky priechody pre chodcov. Skraslovanie Ulice Frana Krala robime podla financnych moznosti.

- Ing. M. Gemzicky: Oprava Lichardovej ulice este pred zimnou udzbou. Osadit zabradlie a tabulu "Zakaz sypat smeti" oproti domu pana Leitnera.

Zadna cast Lichardovej ulice bola zrekonstruovana, predna cast je planovana. Ide vsak o investicnu akciu mimo technickych sluzieb. Na problematiku sypania smeti medzi Lichardovou ulicou a zeleznicnou tratou boli na jesen 1998 upozorneni pracovnici technickych sluzieb, odboru zivotneho prostredia pri mestskom i okresnom urade. Obyvatel mesta E. H. upozornil na konkretnu osobu. Zastupkyna odboru zivotneho prostredia pri mestskom urade dostala za ulohu vyriesit vycistenie uvedeneho priestoru samotnym znecistovatelom. Potom mali technicke sluzby osadit na tomto mieste zabradlie. K vycisteniu dodnes nedoslo, navyse pretrvava znecistovanie priestranstva. Osadzanie tabul na verejnych priestranstvach mimo rodinnej zastavby stoji dost vela prostriedkov a maju velmi malu zivotnost. Znecistovatel tohto konkretneho miesta je znamy, tak preco osadzat anonymnu tabulu?

- Ing. J. Demian, A. Botev: Na prvom mestskom zastupitelstve v roku 2000 predlozit komplexnu spravu o miestnych komunikaciach s konkretnymi navrhmi oprav vratane prepodkladanych nakladov.

Pise sa 21. oktober a o deviatej rano sa vydavame na cestu smer Sahy, Budapest, Bekescaba, Kamut. Vecer nas uz vita starosta, clenovia suboru a skoro cela dedina. Po ubytovani v rodinach sa unaveni ukladame na spanok. Na druhy den o desiatej odchadzame do Bekescaby na zabijackovy festival. Zabijacka, vyroba bravcovych vyrobkov, sutaz o najdlhsiu klobasu, ochutnavky. Toto vsetko absolvujeme pred kulturnou castou nasho pobytu, ktora sa kona vo velkej sportovej hale v tvare rotundy s kapacitou desattisic miest. V stankoch ludovej tvorivosti nezabudame na kupenie suvenirov. Potom uz o jednej prichadza na rad nase hodinove vystupenie. Porota pozorne sleduje cistotu prvkov a kvalitu programu nie nahodou, ved zaujem o podujatie prejavila aj madarska televizia. Vacsinou sa prezentuju domace kulturne telesa, zo zahranicia okrem nas hostia z Holandska. Festival je nesutazny, ide hlavne o akusi oslavu ci stretnutie Slovakov zijucich v Madarsku, ale aj samotnych Madarov. Dovedna s hostami je nas okolo patsto. Programy a po nich nasledujuca zabava trva az do vecernych hodin. Prichadza sobota a s nu odchod do Duly, kde si prezerame mesto, kulturne a historicke pamiatky. Po dvojhodinovom kupani v kupelnom stredisku sa vraciame do Kamutu. Pripravujeme sa na vecerne vystupenie pre domacich, po nom hodnotime, dakujeme, veceriame a zabavame sa. Nastava cas odchodu, este nedelne predpoludnajsie hry a o trinastej odchadzame plni dojmov domov.

O to, ze sme nasich madarskych priatelov mohli navstivit, sa najviac pricinili generalny riaditel Zeleziarni Podbrezova a. s. Ing. V. Sotak, ekonomicky riaditel Ing. M. Kurcik, starosta Valaskej PaedDr. D. Sliacan, riaditel PKB Ing. V. Duriak, riaditel ZP Sport, a. s., V. Vanik, manazer suboru Valach D. Bartos a za poskytnutie autobusu dakujeme J. Daucikovi, soferovi P. Motyckovi,

V uplynulych dnoch vo Valaskej privitali madarskych hosti zo suboru Kamut. Poukazovali im krasne okolie, poskytli moznost lyzovacky a krasu ich folkloru sledovali v galaprograme.