Pri vymenuvani variantov nazvov mesiacov sme sa dostali k dvanastemu - k decembru (mraznu) - mesiacu vianocnemu.

Rok sa konci. Pomaly nam zovsednie. Tak sa stane i s mesiacmi, o ktorych sme pisali v Horehroni. Patria do kalendara pre rok 1999, ale...

Kalendar tiez odlozime do archivu na rok, dva, ba i desat. To preto, ze su v nom zaznacene dolezite rodinne, pracovne, lubostne, sokujuce, smutne, slnecne, dazdive, mrazive... zaznamy. Z nich sa co-to dostane do mudrych knih, z ktorych mozeme cerpat pre pritomnost vesele, smutne, tragicke i nicive oznamy ako tomu bolo 28. - 29. decembra 1949, kedy vichrica narobila znacne skody v lesoch ciernobalockych i tych na Horehroni. Naopak zas 2. - 3. decembra 1959 bolo teplo. Teplomer sa vysplhal na + 10 az 14 stupnov Celzia. V porovnani s tymto v prve decembrove dni v roku 1973 klesla teplota v rannych hodinach na - 15 az - 25 stupnov Celzia. Na Sliaci na - 27 stupnov Celzia.

Dvanasty v kalendari ma znamenie Strelca. Jeho vladcom je Jupiter. Ludia s tymto znamenim vraj byvaju veseli a volni. Oblubuju najma prirodu... Tento mesiac udajne dava istotu. Ma ho rad aj dobry hospodar, zahradkar, ale len vtedy, ked je na poliach sneh, lebo... - Ked v decembri mrzne, snezi, urodny rok za nim bezi.

Mrazen ma tiez svoje oblubene mena (vsetky su pekne vzacne). Z nich treba spomenut Mikulasa (ach, cizmiciek, topanociek sme sa naumyvali, poukladali k oknu a cakali), Lucia, ktora z noci upija, ale dna neprida a chvali sa, ze ma velku (a carovnu) moc, pretoze nam dava najdlhsiu noc. O tuto noc sa skriepi s Tomasom. Neda mi nespomenut Stefana, Adama a Evu - vianocne sviatky a s nimi Razusovu Maminu koledu: A opat Vianoce. A opat koleda. Este jej dava Boh zo svojho obeda. Este je za stolom. Kym si ju odvola, na jeho znamenie odide od stola. Este je za stolom. Potichu, pospiatky, anjelom odklada ulomok z oblatky. A statku vo dvore, ovciam i zaprahom. A mrtvym, ktori ju cakaju za prahom.

Silvester sam o sebe je carovny. Konci rok v kalendari, ale naladu mame sviatocnu s novorocnymi vinsami, predstavami, co vsetko v roku 2000 musime zmenit, dosiahnut. Isto-iste na prvom mieste bude zdravie, potom praca, peniaze, pokoj...

A este jeno naj... ma december. V mysliach starsich su to spevy kolovratkov, suchot husieho peria a rozpravky starych mam, materi, ktore pre deturence hrkutali rozpravky o Janosikovi, o vilach, svetlonosoch, o princoch a princeznickach... Veru, mnohi sme pri nich pospali ako musky v cmare. A este sa pridal obecny hlasnik s jeho: - Jedenasta hodina odbila, chval kazdy duch Hospodina a jeho syna.

Hla, odbil i dvanasty v kalendari. Vsetkych dvanast udavalo dni, ktorym nas zivot bol sprievodcom. Myslim si, ze dobrym.

Dr. Ondrej Sramko

Presny datum jeho narodenia nie je znamy. Ondrej Sramko po ukonceni strednej skoly studoval v Budapesti a po univerzitnych studiach bol na urcity cas zamestnany na ministerstve vnutra. Od roku 1883 bol v Brezne podkapitanom, potom notarom a mestskym radcom. V roku 1885 bol po Samovi Lopusnom menovany za mestanostu. Vtedy sa cela administrativa viedla v madarcine. Za jeho posobenie bola postavena zeleznicna trat - zubacka z Brezna do Tisovca, postupne aj trat do Cervenej Skaly. Postavil a dal do prevadzky vodovod z Vagnara. Sestnasteho maja 1903 sa zacali prace na kanalizacii mesta, v roku 1899 bola postavena budova okresneho uradu, v roku 1900 sa obnovil kostolik na Branicke a v tom istom roku sa zacala stavat rolnicka skola v Banisku. Dvadsiateho piateho novembra 1901 bol v Brezne zavedeny prvy telefon. Pocas posobenia mestanostu Dr. Sramka dali do prevadzky aj parnu pilu v Halnoch a dvadsiateho siedmeho oktobra 1907 bola posviacka novej veze evanjelickeho kostola. Dr. Sramko pomahal aj pri vystavbe ostatnych skol, v roku 1894 bola otvorena aj mestianska skola, ktora v tychto casoch sluzila pre cele Horehronie. Za dvadsatpatrocnu uspesnu pracu pre rozvoj mesta Brezna sa mestska rada rozhodla dat Dr. Sramka namalovat maliarovi Dominikovi Skuteckemu z Banskej Bystrice. Obraz mu mali slavnostne odovzdat na zasadnuti magistratu. On vsak ochorel a necakane, 9. jula 1808 vo veku patdesiat rokov zomrel.

Pomnik Dr. Ondreja Sramka stoji na starom cintorine a je po nom pomenovana aj jedna breznianska ulica.

(Upraveny prispevok p. E. Urbana zo Spravodaja mestskeho osvetoveho strediska, c. 2 (1983, str. 6 - 7)