Vrchol ospievany pesnickami, basnami, legendami, vrchol, pod ktorym pramenia slovenske rieky: Vah, Hron, Hornard a Hnilec, to je nasa Kralova hola.

V upati tohto Kralovohorskeho podolia, v udoli potoka Kompanica nachadza sa razovita, radova dolina - Pohorela. Podla historockych dokumentov vznikla na uzemi vtedajsieho muranskeho panstva v roku 1612 valasskou kolonizaciou.

V tejto obci v rokoch 1874 - 1931 (57 rokov) posobil Jozef Bahery, ucitel, kantor a hudobny skladatel. Narodil sa v Murani 8. decembra 1844 (pred 155. rokmi).

Po absolvovani Gymnazia v Roznave (1856 - 1860) a ucitelskej kralovskej pripravky v Moyzesovom ucitelskom ustave v Banskej Bystrici (1863 - 1864) posobil v okoli Roznavy v obciach Drenka, Drnava a Gac. Z banskobystrickeho ucitelskeho ustavu vysli pocetni ucitelia - rodolubi, napriklad: Jan Zigmundik, Jozef Zelinger, pedagogicki spisovatelia Jozef Surjan, Anton Emanuel Timko a Jozef Bahery.

V narodno-buditelskej cinnosti bol Jozef Bahery aktivny. Publikoval v slovenskych a madarskych casopisoch ludovychovne povesti, poviedky, besednice. Zostavil dvojjazycne slabikare a citanky, ucebnicu zemepisu a dejepisu Europy. Komponoval. V roku 1883 vydal spevnik pohrebnych piesni Truchlive hlasy a v roku 1894 adventne a vianocne piesne. Z madarciny do slovenciny prelozil Droppove Dejiny hradu Muran.

Bol clenom Matice slovenskej. Prispieval aj do maticnych casopisov, napr. clankami Primenia z Pohorelej, Z narecia Pohorelej a podobne.

Narodny umelec Mikulas Schneider Trnavsky prevzal zo zbierky jeho cirkevnych piesni do Jednotneho katolickeho spevnika sest piesni, co bolo zo strany narocneho nestora a majstra modernej kompozicie pre Jozefa Beheryho vyznamenanie.

Posobenie Jozefa Baheryho siaha daleko za hranice obce Pohorela. Sest desiatok rokov pracoval v centre skolskej, literarnej a hudobnej cinnosti v gemersko-horehronskom regione.

V casoch Apponyho madarizacneho zakona chodil po gemerskych mesteckach - Roznava, Revuca, Rimavska Sobota, Hnusta, Tisovec a vo svojich vystupeniach od madarskych organov ziadal slovenske skolstvo, slovenske gymnazia a do slovenskych skol slovencinu.

V mimoskolskej a kantorskej cinnosti mal viac funkcii: sedem rokov clen vyboru Gemerskej zupy, prvy predseda Velkorevuckeho ucitelskeho spolku, styrikrat predseda Muransko-horehronskeho ucitelskeho spolku, sest rokov hlavny notar ucitelskeho spolku v roznavskom biskupstve a dalsie.

Za jeho narodne citenie "odmenou" mu bola predcasna ucitelska penzia. V roku 1904 udelil mu Ferdinand Coburg vyznamenanie Strieborny kriz rytierskeho radu bulharskeho dvora. Za skladatelsku cinnost na poli chramovej hudby v roku 1923 papez Pius XI udelil mu vyznamenanie papezsky kriz Pro ecclessia et Pontifice.

V roku 1922 podrobil sa ocnej operacii, pricom stratil jedno oko a na druhe videl matne. Vo veku osemdesiatsedem rokov zomrel 12. marca 1931 v Pohorelej, kde je aj pochovany.

Medzi starsimi pohorelskymi obcanmi aj teraz najspominanejsou osobou je kantor, ucitel Jozef Bahery. Vela vedia o nom rozpravat. Cenili si ho pre jeho dobry pristup k ludom, narocnost, svedomitost a prisnost. Mali ho radi. Vazili si ho. V obci a gemersko-horehronskom regione mal uctu a autoritu.

Vdacni pohorelski obcania si na tohto zabudnuteho, pocas jeho zivota velmi aktivneho ucitela, kantora, skladatela chramovej hudby a narodneho buditela pri jeho nedozitych 155. narodeninach s pietou a uctou spominaju.