20. MAREC  2001 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Riaditel Bielohandelskeho kulturneho zdruzenia Bukovinka hovori:

"Jednoducho treba skusat a hladat"

Bielohandelske kulturne zdruzenie Bukovinka je obcianske zdruzenie zaregistrovane ministerstvom vnutra od 30. novembra 1999. Svoje aktivity vyvija v Bravacove, ktore ma 730 obyvatelov. Jeho clensku zakladnu v sucasnosti tvori styridsat mladych ludi vo veku od 15 do 38 rokov. Hlavne ciele cinnosti, zakotvene aj v stanovach, su rozvoj, udrziavanie a sirenie tradicnej ludovej kultury v obci a v regione, organizovanie kulturnych, sportovych a spolocensko-sutaznych podujati. Bukovinka tak vlastne vytvara podmienky pre uzitocne vyuzivanie volneho casu mladeze. Riaditelom tohto zdruzenia je Ing. Marek Pobis, ktory sa mu venuje popri svojej praci v Lesnej sprave Benus. Napriek zaneprazdneniu si nasiel chvilku a vysledkom je tento rozhovor:

o Ako vznikla myslienka zalozit zdruzenie?

- Uz pred zaregistrovanim sme fungovali ako skupina ludi zaoberajucich sa folklorom (ludovy tanec a ludova hudba). Kedze sme chceli byt samostatnym subjektom, najschodnejsia cesta bola zaclenit sa pod formu neziskovej organizacie obcianskeho zdruzenia. Samostatnymi organizacnymi jednotkami zdruzenia su ludova hudba Bukovinka a folklorny subor Bukovinka. Myslienka vytvorenia folklorneho suboru bola vlastne myslienkou znovuzrodenia folklorneho suboru Bukovinka, ktory v 50-tych rokoch posobil v Benusi a v Bravacove a v roku 1960 zanikol.

o Ste umeleckym veducim, choreografom, muzikantom, pricom vyuzivate svoje skusenosti z posobenia vo folklornych suboroch Mostar, Polana, Janosik. Co vsetko ste uz nacvicili?

- Zatial mame nacvicene styri tanecne cisla: Bielohandelska mlad, tanecne divadelne cislo Beznohy, Horehronky a Odzemok. Zaklad celovecernych programov spociatku tvorili hlavne spevacke a hudobne cisla, pretoze ludova hudba Bukovinka posobi uz osem rokov a verejnosti je znamejsia. V sucasnosti je to uz v rovnovahe s tanecnymi cislami. Tanecnici su mladi ludia z Bravacova a zo susedneho Benusa. Od nasho prveho vystupenia este len skupinky nezaregistrovanych nadsencov, ktore bolo na Velkonocnu nedelu v roku 1999 pred domacim publikom, mame za sebou priblizne dvadsat uspesnych vystupeni nielen doma, ale aj v blizsom okoli.

o Posobite ako samostatny pravny subjekt , aky je vas vztah s obcou?

- Musim povedat, ze sme, samozrejme, zavisli od spoluprace s obcou, ktora nam poskytuje priestory a energiu. Na nacvicovanie vyuzivame kulturny dom a zriadili sme si aj svoj klub v budove byvalej materskej skoly, ktorej cast v roku 1996 vyhorela a je dost schatrala. Dve miestnosti sme vymalovali a trosku skulturnili. V jednej je krojaren a coskoro tu budeme mat aj vlastnu kancelariu s pracovnickou, ktoru od 1. marca zamestnavame v ramci verejnoprospesnych prac.

o V sucasnosti sa zo vsetkych stran ozyvaju staznosti na "financne suchoty", ako ste na tom vy?

- Nasa cinnost ako neziskovej organizacie je zavisla od prostriedkov inych subjektov, ci su to podnikatelia alebo rozne fondy a nadacie, ktore vyhlasuju svoje programy. Oslovujeme ich s prosbou o pomoc a mozem povedat, ze sa nam dost dari, stretavame sa s pochopenim. Jednou z hlavnych podmienok prezentovania nasej cinnosti na verejnosti bolo zabezpecenie krojoveho vybavenia, v com nam pomohol aj statny fond kultury Pro Slovakia. Dobre skusenosti mame s nadaciou Ekopolis, financovanou United states Agency for International Development (Americka agentura pre medzinarodny rozvoj), od ktorej sme v programe Obcania obci ziskali financne granty na areal sportu a oddychu a na zakupenie pocitacovej techniky. Najnovsie ziskana subvencia je z fondu PHARE od Nadacie pre podporu obcianskych aktivit v programe Rozvoja obcianskej spolocnosti. Zakladom je, ze jednoducho treba skusat a hladat. V tomto procese nam nezistne pomaha aj jedna z cestnych cleniek nasho zdruzenia Ing. Anna Figlusova, za co jej aj touto formou srdecne dakujem.

o Okrem aktivit v oblasti folkloru rozvijate aj ine, ktore su to?

- Jednou z nosnych a tradicnych je organizovanie 24-hodinoveho volejbaloveho maratonu. V tomto roku nasu posobnost rozsirime aj do oblasti komunitnych aktivit, ako je organizovanie podujati na stretavanie ludi, akcii pre deti a mladez, planujeme napriklad detsky juniales pri prilezitosti MDD. Medzi nase aktivity sa da zahrnut aj vybudovanie kulkturno-sportoveho arealu v prirode, treba poznamenat, ze v spolupraci s obcou a hlavne s podnikatelskymi subjektami. Zacali sme v priebehu roku 1999 a v auguste sme symbolicky otvorili amfiteater. Vlani prebiehali dokoncievacie prace (oplotenie, elektroinstalacia, vodoinstalacia). V tomto roku by sme chceli areal dobudovat na komplet. Za velke nadsenie v roku 1999 treba podakovat vyse stovke obcanom, ktori tam v priebehu leta zadarmo odpracovali 1300 hodin a v roku 2000 650 hodin.

o Na zaver by ste mohli citatelom vysvetlit, preco ste v nazve vasho zdruzenia zvolili privlastok "bielohandelske".

- Nasou cinnostou sa snazime zviditelnit zdruzenie, obec i mikroregion Biele Handle v jeho historickom kontexte. Nie kazdy totiz vie, ze tak ako sa Ciernemu Balogu hovori Cierne Handle, tak my sme Biele Handle s odlisnou mentalitou, krojmi, kulturou, ktoru chceme priblizit sirsej verejnosti.

Jeho hviezda stupa stale vyssie

Ludia, ktori maju radi folklor, urcite neolutovali, ked v piatok 9. marca prisli do kinosaly kina Urpin v Banskej Bystrici, nie nahodou uplne vypredanej. Bol tu totiz profilovy koncert verejnej rozhlasovej nahravky Hrajteze mi, hrajte a pri tejto prilezitosti spevakovi ludovych piesni Janovi Abrozovi, telgartskemu rodakovi zijucemu v Banskej Bystrici, odovzdali zlatu a platinovu platnu.

O tom, ze zimomriavky na tele su najlepsou porotou, sa neda pochybovat. Tak to bolo aj teraz po zazneni prvych tonov ludovej hudby Borievka, s ktorou v poslednych rokoch spevak koncertuje a nahrava nove pesnicky. Ked sa k muzike pridal aj spevakov osobity prejav, a nielen hlasovy, nik neostal na pochybach, ze pojde o nevsedny umelecky zazitok. Ten trval umocneny burlivym potleskom az do skoncenia programu.h0112b.jpg (16995 bytes)
Hlavne vo vynimocnych a slavnostnych chvilach nebyva clovek sam, a prave preto nespieval len oslavenec, ale prizval si ludi, ktori mu pomahaju pri jeho coraz vyraznejsej vynimocnosti. Rodny Telgart mu je bohatou studnicou cerpania piesni, pricom mu vyrazne svojim viachlasnym spevom prispeli zeny z miestnej folklornej skupiny. Nechybali ani teraz, tak ako sa na dobrych rodnych patri (na hornej snimke). Nielenze si spolu zaspievali, ale aj zatancovali horehronske koleso a zname dupaky. Medzi hostami nechybala stalica slovenskej ludovej piesne Monika Kandracova z Krasnej Luky. Ale nielen piesnou je clovek zivy. Treba aj nieco povedat, prihovorit sa. Prehovoril aj zabavil ludovy rozpravac, Horehronec Palo Sperka, ktory uz viac rokov koncertuje s Janom Abrozom a ludovou hudbou Borievka.
Na zaver programu producent hudobneho vydavatelstva Akcent Viktor Szarka spevakovi J. Ambrozovi odovzdal v poradi uz tretiu zlatu a platinovu platnu za najviac predanych titulov v oblasti ludovej kultury (na dolnej snimke).

Text a snimky: Peter Bercik


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT