20. MAREC  2001 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Nocne ticho

V nocnom tichu vystupil z knihy, ktora oddychovala na nocnom stoliku a bez okolkov povedal: - Moja praca Raport kaprala... Citim, ze ta zaujala, lebo moje putovania v okoli Banskej Bystrice a Brezna overujes i na turistickej mapke...
Chcel som cosi hned vyslovit, ale od akehosi prekvapenia hlasivky nevydali slova. Vsetko zostalo v hrdle. Casom to preslo. Odpovedam: - Nemylite sa. Vase drobne crty su fajn. Vela maju spolocneho s detmi z ciernobalockej doliny. A uz ked ste na navsteve, na dve-tri otazocky dajte odpoved.
On zacal s tykanim, ale kedze je host ovela, ovela starsi, patri sa ho uctivejsie oslovovat. - Preco nie. Len rychlo, lebo nocne ticho na navstevy ma pre nas stanoveny cas.
V novembri roku dvetisic bolo sto rokov, ako odisiel z tohto pozemskeho sveta. Teda...
- Jablko nepadlo daleko od stromu. Aj ked skromne, predsa aspon holnym chodnickom ste sa v pisanom slove priblizili k otcovi. Alebo sa mylim?
- Veru, veru. To moje stebielko literarne sa zrodilo neskoro. Nebol cas, ba ani chut, ale priatielia dobiedzali. Mas na to... Prikyvol som, lebo... Moj otec - Karol Kuzmany - narodil sa v Brezne. Tam zili jeho priatelia, rodina. Do tohto mesta casto viedla nasa cesta. I crta Horehronie tak prisla na svet. Dotyka sa Hornej Lehoty (S. Chalupka), Myta pod Dumbierom (krcmar, priatel otcov, vlastnil aj salas s tristo dojkami na Krivej), Dumbier a Brezno (kde nas u starej mamky cakal otec)... Dobre sme sa citili aj v brusnianskej doline Peklo, kde bol horarom isty Cert...
Hosta rusim a staviam druhu otazku. Chcem sa presvedcit, ako zareaguje na polovacky, pltnicenie, chytanie ryb...
- Zechenter - Laskomersky povedal o mne, ze som plny optimizmu, zivotneho elanu. Vystihol to. Bol som akesi ,,sidlo". Co bystricki chlapci vyviedli, nechybal som. Nieco sa mi ,,prepieklo", za co-to bola ,,vyplata", ale fregata Meduza, kacer na kukurici, strelba z kanonov (kluce...), s ceresnovymi jadierkami...to patrilo k detom maleho mesta.
Polovacky. U priatela Jozefa Markusa z Kramu slo o maca - medveda. Pohon sa uskutocnil v Medvedove. S panom Mokrym (tiez priatel otcov), asi safar fabriky na klinec v Bystrej sme si odskocili na sluky. V bystrinach nam za obet padli pstruhy... V Slovenskej Lupci nam (aj bratovi Karolovi) chutil krajec z rimavskosobotskeho chleba...
Uz vtedy pekari ponukali svoje vyrobky daleko za hranice svojho regionu. Sucasnost nie je vynimkou. Do nasho mesta chlebik vozia z Tisovca, z Lupce, ale...
Zivotnu cestu ste zacinali ako ohnivy kupec v Brezne, potom prisla Vieden. Zlakalo vas Rakusko (Korutansko, Tirolsko), Praha, kde ste pozemskemu zivotu dali zbohom.
- To je vsetko pravda. Dialky. Svet. Nieco z neho ma moj Kapral..., ale vzdy ma to tahalo ku Hronu. Nie vzdy sa dalo tuzbe vyhoviet.
Cas nocnej ,,navstevy" ubehol. Hodiny bili riedko, ale...
Tak je ako uvazujete. Rozhovor bol s Pavlom Kuzmanym (1835 - 1900). V jeho crtach najdeme chudaka i bohaca, mladez i starych ludi, zivot kazdodenny aj sviatocny, vzdy usmevny a v jednej rovine s poucenim.
Dakujem nocnemu tichu.

 

Na Kralovej holi stoji strom zeleny II.

Aj do Sumiaca prichadza jar

Do nasich krajov prichadza nova jar, no sem, pod Kralovu holu, prichadza o volaco neskor. Aj s prichadzajucou novou jarou sedim v izbietke manzelov Durajovcov, ktori spominaju na svoju mladost, ale aj na to, ake zvyky a obycaje sa s prichodom novej jari viazali u nich v Sumiaci. Nuz pocuvajme.
Vo dvore u Durajovcov som mohol objavit este kde-tu zbytky snehu. Aj ked slniecko posiela na zem prve svoje luce, dobre je este posediet si v teplej izbietke. Ako prva sa teraz ujala slova domaca pani: "My dievcata sme sa tesili, ze budeme moct chodit po dedine s Marejnou. To sa u nas muselo, lebo ti starsi vravievali, ze by ani nova jar neprisla". Vtedy sa zapojil do rozpravania ujo Duraj: "No veru, nova jar, to neboli len spevy, ale aj robota. Uz davno pred orbou sa pripravovalo zbozie na siatie, bolo okolo neho aj dost carovania. Kazde vrece sa posviacalo svatenou vodou, vkladali sa do vreca omrvinky z vianocneho stola. Aj orba mala svoje pravidla - orat a siat sa malo zacat vo stvrtok. Prvy sa sial ovos. Pred oranim gazda potieral koniky vajickom, aby sa im lahsie tahali brazdy. Prva brazda musela byt oproti vychadzajucemu slnku. Este pred oranim pomastil gazda lemes slaninkou, ci urobil kriz nad polom najskor rukou, potom bicom. Ked dooral, pokropil pole svatenou vodou z flasticky. Neskor sa sial lan, no tento mohol siat len vysoky chlap".
Vtedy sa do rozhovoru pridala teta Durajova: "Ked prisiel orac domov, polievali sme ho studenou vodou, aby bol sviezi. Ktora gazdina chcela mat biele pradena, v tento den, ked sa sialo, davala Ciganke chlieb. Sadit zemiaky sa mali vtedy, ked bola v dedine miesacka oviec, alebo sa vyhanal dobytok na prvu pasu. Verilo sa, vela oviec a dobytku pohromade, to malo predznamenat vela zemiakov na jednom koreni".h0112f.jpg (17796 bytes)
Ked odisiel na chvilku ujo Duraj pozriet a nakrmit ovce, znovu sa rozhovorila domaca pani: "Volakedy sa velmi prisne dbalo na to, aby v dome, v gazdovstve sa najskor vyliahli husata a len potom kurence. Lebo hus odklada a sliepka rozhrabava, nuz a tak by bol dom vzdy prazdny".
Dozvedel som sa aj to, ze ak kvocka mala dobre sediet, mala pod sebou slamu spod vianocneho stola. Hus ci sliepka sa mala podsadzat vtedy, ked isli ludia hufom do kostola ci deti do skoly. Neskor mi ujo Duraj porozpraval o tom, ake zvyky sa zachovavali pri prvom vyhone oviec ci dobytka." Bolo peknym zvykom, ze skor ako sli pastieri ovce zhanat, zasli si do kostola, bice a palice polozili pred oltar, ktore posvatil knaz. Ked sa mal vyhanat dobytok, mala gazdina polozit pred mastalne dvere retaz, aby stado drzalo pohromade. Zo stajne sa vyhanal dobytok cerstvym prutom, ba niekde kravy polievali vodou, aby vraj mali vzdy dost mlieka".
Neskor som sa dozvedel, co vsetko musel urobit baca este skor, ako odisli ovce na salas. V dedine ho viaceri pokladali za carodejnika ci strigona. Ked stado prechadzalo cez most, mal don zatat sekeru, aby ovce mlieko nepotratili. Dozvedel som sa, aky bol obrad rozkladania prveho ohna na salasi a vela inych zaujimavych veci.
A mozno by boli obaja este dlho spominali, ale na dedine je cas na zabavu, ale aj na robotu. Ked som uz bol na odchode a zvolala na mna domaca pani, aby som prisiel k nim na Velku noc, ked bude kupacka. Je len samozrejme, ze som suhlasil. A znovu je tu jar...len tych krasnych zvykov, obycajov a ukonov akosi ubuda, aj tu v Sumiaci. Skoda! Ved zvyky a obycaje, ktore nam manzelia Durajovci priblizuju, mali svojske a neopakovatelne caro.

Vojtech Majling

Z etnografickeho zapisnika

Prislovia

Prislovia patria k velkemu bohatstvu ludovej slovesnosti. Su to zovseobecnene ludove skusenosti zo vsetkych oblasti ludskeho zivota, ktore obsahuju uzavretu myslienku, vyjadruju ludovu mudrost a maju poucujuci zamer. Pred casom sme v nasich novinach uviedli niekolko slovenskych prislovi, ktore sa bezne pouzivaju aj
v sucasnosti.

Zakurena pec, to je dobra vec.

Kazde preco ma svoje preto.

Do oci brat, krem oci had.

Samemu ani jest nechuti.

Priatelstvo je laska bez kridel.

Duch mieni, peniaze menia.

Kto si nevie chleba odkrojit, nevie si nan ani zarobit.

Kto nema roboty, zacne si klebety.

Radsej krcmarovi ako doktorovi.

Povedala sova sove, staraj sa kazdy o svoje.

Existuje zakaz hovorit, ale nie zakaz mysliet.

Prislovia

Zima, ze hadam tela v krave zamrzne.

Kazdy vtak svoje hniezdo si chvali.

Taky vtak sa hnusi, co do vlastneho hniezda trusi.

Hoci pri chudobe, predsa chlieb na stole.

Od dobreho suseda ploty robit netreba.

Zamrzlo, ze len tak chrapci pod nohami.

Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis

Jar

Mlade listie, nova trava, ked vetrik
sa s nou pohrava.
To je jar!

Sum vody v potociku, pucik kvetu na
stromceku.
To je jar!

Ked vtaca z oblohy nam peje. Slniecko
nas lucmi hreje.
To je jar!

Laskou Ta velebime. Ty, krasna piesen
prirody. Ty od Boha dar.
Vitaj, vitaj opat nasa krasna Jar.

Milan Kovacik

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT