Iveta Pampurikova, administrativna pracovnicka, Brezno:
- Myslim si, ze rekonstrukciu bolo treba spravit. Ved cim je mesto krajsie, tym ho ludia radsej navstevuju. Vecer byva namestie prazdne, puste a ked bude vynovene, urcite pritiahne viacej ludi.

Ing. Igor Kirsch, konatel spolocnosti, Zavadka nad Hronom:
- Viem, ze v prostriedku ma byt nejaka fontana. Myslim si, ze rekonstrukcia je potrebna, lebo kazde okresne mesto, dokonca aj mensie ako Brezno, ma skraslene namestie. Robi to imidz mesta.

Miroslava Palackova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Nase mesto je velmi pekne a chybalo mu uz asi len vynovene namestie. Nacrt som videla, suhlasim s nim a myslim si, ze to bude pekne vyzerat.

Pavol Palacka, statny zamestnanec, Brezno:
- Videl som plany, viem, co tam bude. Ale myslim si, ze peniaze sa daju v tejto dobe aj rozumnejsie vyuzit. V prvom rade na opravu komunikacii, na kompletne prerobenie chodnikov, lebo su v otrasnom stave. Najst v Brezne bezbarierovy priechod, to je umenie.

Maria Flochova, dochodkyna, Brezno:
- Som rada, ze namestie obnovuju, pretoze je skutocne vizitkou mesta. Jednak preto, ze auta jazdia okolo (dobre by bolo, keby chodili aj pomimo). Ocakavam od toho jedno pekne oddychove miesto pre mamicky s detmi aj pre dochodcov. Dufam, ze to bude co najskor.

Neznamy pan:
- Bolo by na case, aby sa nieco spravilo. Nielen namestie, ale kadeco ine by sa zislo zrekonstruovat. Hlavne s vandalmi, ktori vycinaju po meste, treba nieco spravit.

Ivana Dianiskova, nezamestnana, Tisovec:
- V Tisovci je uz namestie v poriadku, teraz sa robia okolite ulice. Namestie bolo v dezolatnom stave, uz davno ho bolo treba opravit. Breznianske namestie je vzhladovo pekne, ale urcite upravy potrebovalo. Vsimli sme si, ze sa nieco robi. Radi sem chodime aj na nakupy aj k lekarom.

O dvoch svetoch

Je pravda, ze v zime si clovek tak trochu oddychne, je to sta medvedi spanok. Kanada je studena krajina. Cakame, kym prejde zima, aby sme mohli spravit nahromadene veci. V meste, plnom ludi, aut, betonu, asfaltu, skla, smogu, sa kazdy niekde nahli. Hoci technika a jej vymozenosti na kazdom kroku maju ulahcovat zivot, veci, co robia cloveka clovekom je stale menej. Zijeme v zhone, stavame sa automatmi. Do takeho lesa, ako je na Horehroni, je velmi daleko. Preto neraz sa v myslienkach prenesiem k vam a zaspominam si. Clovek tuzi prejst sa dolinou, navstivit horu, les, napit sa zo studnicky, lahnut si do travy a pocuvat koncert vytvoreny prirodou.
Dobre poznam akoby dva svety. Jeden pretechnizovany, vyrabajuci cisla, konzumentov, ludi bez vnutra, ducha, bohatstva. Tend druhy, v ktorom je clovek este sucastou prirody, kde je bohatstvo ducha, vnutra, spojenie s prirodou. Horehronie ma to stastie byt v tej druhej, mnou preferovanej skupine. Verme, ze to vydrzi aj dalsim generaciam.
Je zname, ze svet napreduje obrovskym tempom, ale po duchovnej stranke upada. Velke diela v literature, hudbe, maliarstve vznikali v casoch, ked bol clovek spaty s prirodou, okolim. Technicky clovek lieta na ine planety, pritom tu, na modrej planete, nici prirodu, ovzdusie, kynozi zvierata a tie zijuce zacina geneticky miesat. Najmladsie pokolenie sucast sveta - zvierata - pozna len zo ZOO, mozno z cirkusu.
Mnohokrat zaletim tam k vam, na Slovensko, do hor na Horehronie. Tesi ma, ze Horehronci zachovavaju toto caro aj inym generaciam.

Pavol Datko,
Ontario