Anna Babolova, nezamestnana, Brezno:

- Momentalne dovolenkovat nebudem, pretoze som nezamestnana. Teraz si musim hlavne najst nejaku pracu. To je pre mna najdolezitejsie. Ked som chodila do skoly, zasli sme si na plazove kupalisko do Banskej Bystrice.

Blazena Belkova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:

- Leto zvykneme travit v Sturove alebo v Tornali. Tento rok bohuzial nepojdeme. Osviezit sa chodime na Tale, i ked je tam dost studena voda, alebo do Podbrezovej. Plavaren na Mazornikove je tiez v hroznom stave.

Eva Leitnerova, zdravotna sestra, Valaska:

- Financii je pomenej, takze oddychovat budeme len niekde na Slovensku. Uz som rozmyslala aj o dovolenke na splatky, ale este som sa tak daleko nedostala. Pocula som, ze kupalisko v Podbrezovej je prerobene. Cez vikend sa tam urcite vyberiem.

Marek Nikel, nezamestnany, Bacuch:

- Skoro ako kazdy rok, navstivim Senec. Ovlazit sa chodim do Besenovej a Kovacovej. Aj ked je leto, najradsej mam termalne kupaliska. A samozrejme sa tesim na rybacku vo Vahu.

Marcela Matajzova, studentka, Muran:

- Som z dediny, takze pocas leta mam dost prace okolo domu, v zahradke ... Ale urcite sa cas najde aj na nejaky vyjazd do prirody alebo k vode, na kupaliska. Niekedy to vyjde, ze ideme s rodinou k moru. Minuly rok sme boli na dovolenke v Sturove.

D. J., referent, Brezno:

- Na toto obdobie cakam cely rok. S priatelmi chceme ist stanovat, uvidim, ci nam vyjde pocasie. Okupat sa chodim vacsinu k veceru, kedy je menej ludi a ja si mozem poriadne zaplavat.

Lubica Marhava, ucitelka, Dolny Kubin:

- Dovolenkovat budem u rodicov a u priatelov. Tri dni som v Brezne, ale este sa pocas leta vratim. Velmi rada chodim k moru, ale tentokrat nepojdem, pretoze mam ine starosti.

Do Brezna za kulturou

Mesiac jun je charakteristicky vyznamnou udalostou odohravajucou sa na vsetkych typoch skol – ukoncenim skolskeho roka. Je to mozno najrusnejsi mesiac v roku pre ziakov, ale aj ich pedagogov. Ti prvi sa intenzivne pripravuju preukazat vedomosti, ktore v priebehu skolskeho roka ziskali, no a ti druhi tieto vedomosti preveruju a hodnotia. Na niektorych typoch skol okrem teoretickych vedomosti preukazuju ziaci aj odborne schopnosti a zrucnosti. Jednou z takychto je aj Zakladna umelecka skola v Brezne. Tato uz tradicne v mesiaci jun poriada absolventsky koncert, na ktorom ziaci prezentuju prave tie odborne schopnosti a zrucnosti, ktore ziskali pod odbornym vedenim svojich pedagogov.
V den konania tohtorocneho absolventskeho koncertu som uz po druhykrat cestoval z Martina do Brezna. Tento den bol totiz sviatkom pedagogov ZUS, ich ziakov – absolventov, ich rodicov a v mnohych pripadoch aj starych rodicov a priatelov. A to je aj moj pripad. Pred siedmimi rokmi som sa zucastnil na absolventskom koncerte starsieho vnuka P. Pohancanika, ktoreho nan v hre na klavir priviedla ucitelka Longauerova. Mnozstvo krasnych skladieb interpretovanych absolventami skoly vyvolali vo mne silny emocionalny zazitok. Kedze som milovnikom hudby a inspirrovany dobre organizovanou milou slavnostou spred rokov, opat som zavital na absolventsky koncert, tentokrat mladsieho vnuka L. Pohancanika.
Ihned po vstupe do budovy skoly som bol prekvapeny vystavkou prac absolventov vytvarneho odboru. Bolo z nich citit obdivuhodnu schopnost pri volbe motivov, materialov, technik, ale aj odborne vedenie a vplyv pedagogov. Po prezreti prac, plny ocakavania, som vstupil do miestnosti, v ktorej mali zniet skladby interpretovane mladymi absolventami, mozno aj buducimi umelcami.
Do ticha, ktore zavladlo v miestnosti, zazneli slova otvaracieho prihovoru riaditelky zakladnej umeleckej skoly. Po nom sa uz na klavesoch klavira roztancovali zrucne prsty prvej absolventky. Salou znela hudba produkovana mladymi interpretmi. Pritomni rodicia, stari rodicia a priatelia ich za to odmenovali vdacnym potleskom. Zasluzili si ho. Ved za peknymi a narocnymi skladbami, ktore su uz schopni interpretovat, sa skryva niekolko rokov usilovneho drilu, odriekania a bez uprimneho vztahu a lasky k hudbe, bez podpory a trpezlivosti rodicov, by to tiez neslo. Skladba striedala skladbu a ja som sa citil, ako na koncerte velkych. Zvlast posobive bolo dueto absolventa L. Pohancanika so svojim triednym ucitelom J. Perunskym. Na dvoch gitarach zahrali nadhernu romanticku skladbu od najznamejsieho brazilskeho skladatela H. Villa – Lobosa: Brazilsky tanec. Prostrednictvom krasnych skladieb vyznamnych skladatelov interpretovanych striedavo na klaviri, husliach, gitare a akordeonoch absolventi rozdavali krasny umelecky zazitok. Zan vyjadrujem moje uprimne podakovanie vsetkym absolventom, riaditelke a pedagogom Zakladnej umeleckej skoly v Brezne. Osobitne vsak chcem podakovat ucitelovi J. Perunskemu, ktory vzbudil vztah mojich dvoch vnukov ku kralovskemu nastroju – gitare a naucil ich na nej vyludit na city posobiace krasne melodie.

Mgr. Jan Baran, Martin

Kniznica, nastroj zmiernovania nerovnosti medzi bohatymi a chudobnymi

Som jednym z citatelov nasej mestskej kniznice. Vedie ma k tomu moj osobny dlhodoby zaujem o historiu nasho regionu, udrzanie si aktualneho spolocenskeho prehladu, ale citim aj potrebu precitat si informacie z dennikov, casopisov..., ktore som si nestihol kupit, alebo mi inak unikli.
Kulturny clovek, ktoremu zalezi na udrzani a rozsireni vzdelania v dnesnom uponahlanom svete, potrebuje coraz viac informacii z roznych oblasti. Podla poslania kniznic ich ulohou je systematicke doplnovanie, spracuvanie, uchovavanie, propagacia a poziciavanie zdrojov poznania citatelom. V poslednom case sme svedkami, ze v obchodoch mimoriadne rastu ceny novych knih, ale aj dennikov, casopisov... Slabsie socialne vrstvy ich rodiny a deti na to jednoducho nemaju. Kniznica sa preto stava aj miestom zmiernovania nerovnosti medzi chudobnymi a bohatymi.
Ak hovorime, ze nam zalezi na kulturnej a vzdelanostnej urovni vsetkych ludi, tak musime vytvarat vsetky podmienky k tomu, aby bol pristup k poznaniu, informaciam umozneny najsirsej verejnosti. Jednou z tychto moznosti je aj riadne fungujuca kniznica. Vyznam nasej mestskej kniznice v tomto regione narasta aj z pohladu suplovania celeho radu zrusenych obecnych kniznic v okolitych obciach a absencie okresnej kniznice. Statistika sice hovori, ze v kniznici pracuje v troch oddeleniach pre styk s citatelmi sedem zamestnancov. Hodnota knizneho fondu je 60 529 knih, registruju 3 600 citatelov, ktori si vypozicali v roku 2001 – 137 501 knih. Skusenosti z navstev ma vsak presviedcaju aj o nedostatkoch, ktore maju povod jednak v nedostatocnom financnom zazemi chodu kniznice a v stiesnenych priestoroch, v ktorych musi kniznica posobit tak, ze viac pripomina skladiste ako kniznicu. Dna 29. aprila som sa na mestskom zastupitelstve v interpelaciach poslancov snazil naniest viacero pripomienok k zlepseniu jej cinnosti. Moje poziadavky si myslim nenasli spravneho adresata. Odpovedali mi spolocnym pisomnym vyjadrenim pracovnicky kniznice. Moje pripomienky zobrali osobne, ako keby som bol kritizoval ich osobny pristup k praci. To by som si nedovolil, lebo mi je uplne jasne, ze mozu pracovat len v tych podmienkach a moznostiach, ako im umozni zriadovatel. Ich odpovede su vsak zaujimave a da sa z nich vela vycitat. Vytvaraju obraz v akych pomeroch musia vykonavat svoju cinnost. Kniznica, ako som uviedol, v dnesnej hospodarskej situacii je aj okresnou kniznicou, preto verim, ze celemu regionu bude zalezat, aby sa nieco pre napravu urobilo.
1/ Neda mi, aby som nezacal otvaracimi hodinami. Kniznica je otvorena pondelok – piatok od 9. hodiny do 16.30 hodiny. Je mi uplne jasne, ze v doobednajsich hodinach vyuzivaju jej sluzby studenti, ziaci, dochodcovia, pracovnici, ktori robia na zmeny... Mne vsak ide o pracujucich v stalych dennych prevadzkach napr. v Zeleziarnach Podbrezova, ktori mame pracovny cas do 15.30 a do Brezna prideme o 16. hodine. Na nas sa v Brezne vseobecne nemysli. Tuto skutocnost potvrdzuju aj pracovnicky kniznice, ked mi odpisali: “ak niekto ide do kniznice s tym, ze si ide nieco prestudovat a pride 10 minut pred zaverecnou, (t. j. 16.20) s nakupnymi taskami, v kniznici uz na studium samozrejme nema cas, ten ho nebude mat ani vtedy, ked bude kniznica otvorena do 19. hodiny.” Ak sa to stalo mne, co nevylucujem, neberiem to ako zosmiesnenie, ale ako specialitu mesta Brezna. Skoro vsetky obchody a sluzby su v meste po 17. hodine zavrete. Uz aj postu zatvaraju o 17. hodine. Za tohto stavu, si mi co pracujeme do 16. hodiny, na vybavenie akejkolvek zalezitosti budeme musiet brat vzdy dovolenku? Ak podnikatelia a vsetci, ktori su zodpovedni za poskytovane sluzby v meste, vratane uradov, sa viac neprisposobia potrebam obcanov, tak bude pokracovat stav, ze sice budeme mat od augusta namestie krajsie ako v Banskej Bystrici, ale po 17. hodine vyludnene, ako je tomu teraz. Netvrdim pritom, ze napr. mestska kniznica, ale aj ine prevadzky v meste, musia byt kazdy den otvorene do 19. alebo do 20. hodiny, ale aspon raz, alebo dvakrat do tyzdna by to bolo aj pre nas prospesne. Nehovorim uz o rozsireni sluzieb v sobotu.
2/ Nedostatocna obnova knizneho fondu, skoro absencia novych drahych knih najma encyklopedickych, ktore si nemozu dovolit kupit socialne slabsie vrstvy – ziaci a studenti z tychto rodin...
...Uz dva roky nemame peniaze na knihy, ani sponzori nemaju o nas zaujem...... Poslednym sponzorom boli v roku 2001 Zeleziarne Podbrezova...
3/ Stiesnene pomery, ktore z kniznice vytvaraju dojem skladu. Uskladnenych 61 000 zvazkov knih prevazne na jednom poschodi v pomerne zhustenom priestore, sa moze samostatne, ale aj v kombinacii vacsej jednorazovej navstevnosti citatelov, neprijemne podpisat na statiku podlazia.
... Priestory kniznice uz davno nepripominaju kniznicu, ale sklad a najsmutnejsie na tom je, ze nie sme shcopni preto urobit viac, nanajvys len prikladat regaly, kym to priecky dovolia. Uz pred rokmi nam slubovali priestory klubu dochodcov, ale doteraz sa to nestalo.
4/ Sucastou kniznice je sice mala citaren, ktora sa vsak straca medzi medzi vysokymi regalmi knih, jej kapacita je tak max. pre troch citatelov a to pri nedostatocnom osvetleni. Ziada sa vykonat prieskum na otvorenie samostatnej citarne, ktora by pri vhodnom otvaracom case sirokej verejnosti poskytla viac moznosti precitat si periodicku tlac – denniky, tyzdenniky, publikacie..., ktore su pre socialne slabsie vrstvy niekedy cenove narocne. Napr. denniky stoja okolo 10 Sk/ks, tyzdenniky 25-30 Sk/ks... Citaren by mohla vytvorit aj viac priestoru pre ziakov s vyucujucimi pri triednych akciach... atd.
... Bohuzial nasa citaren je taka, aka je a nie je v nasej kompetencii ju zvacsit, pretoze uz nieto kde. Ale sa vratime k casopisom. Pan poslanec mestskeho zastupitelstva nie je asi oboznameny s tym, ze kniznica tak ako knihy, ani casopisy nedostava zadarmo, cize ak budu peniaze, objednat ich nie je problem...
5/ Moznost pripojenia na internet pre potreby vyhladavania informacii citatelmi. Ide mi hlavne o mladez, ktora tieto moznosti nema. Pocitac-e s internetom, by mohli byt sucastou citarne...
... Internet nemame ani pre potreby kniznice a nie to este pre citatelov. Keby pan poslanec vedel s akymi problemami sa stretavame pri automatizacii v kniznici, tak by pochopil, ze taky internet je pre kniznicu zatial len hudbou buducnosti...
6/ Moznost okopirovat si vybrane informacie...
... taka samozrejma vec v inych instituciach akou je kopirka, je u nas vzacnostou. Kedze peniaze na novu nie su, musela sa kupit opotrebovana, tak ako mnoho inych veci. Kopirka casto vypadava. Raz pre poruchy, inokedy niet za co kupit farbu.
Ako poslanec mestskeho zastupitelstva poznam financnu situaciu mesta a napate moznosti dotovania prispevkovych organizacii, medzi ktore patri aj kniznica. Preto mobilizujme aj dalsie moznosti. Verim, ze moj prispevok oslovi v nasom regione vsetkych, ktorym zalezi na vzdelanosti a budu sa snazit pomoct, alebo budu naliehat u kompetentnych o napravu.
Myslim na pracovnikov kultury, pedagogickych pracovnikov, ziakov a studentov... Rodicov, ktorym zalezi na tom, kde sa nachodia a co robia ich deti. Ci nesedia v prefajcenych kaviarnach, hlucnych diskotekach s moznostou uzivania alkoholickych napojov a pripadnych drog. Zaujemcov, ktori by si radi v tichom prostredi samostatnej citarne po pracovnom case precitali tlac, publikacie..., alebo sa zoznamili s informaciami cez internet... v atmosfere s pripadnym poskytnutim obcerstvenia – kavy, caju, nealko. Prirodzene za poplatok. Urady a institucie regionu, ktore mozu pomoct riesit financie a priestory kniznice. Najma okresny urad, by mal podla pomocnu ruku.
Sponzorov a darcov, politikov. Blizia sa nove volby, politici opat vela slubuju, vsimame si a podporme tych, ktorym zalezi aj na rozvoji socialne slabsich vrstiev.
Starsie generacie nemali take vymozenosti informacnej techniky, ake su dnes – mobily, televizia, pocitace..., zato kniznica a citatelske kluby patrili do samozrejmej sucasti nasho zivota, nielen v skole... Poznam cely rad obcanov nasho mesta, ktori sa stale do kniznice vracaju. Napr. Stefan Giertli, dochodca, byvaly riaditel zakladnej skoly. V kniznici objavi perlicku, prestuduje a v tyzdenniku Horehronie nam to zaujimavo popise pod znackou sg.
Kniznica by podla mna ani dnes nemala patrit na okraj zaujmu spolocnosti. V zavere je namieste pouzit citat, ktory pouzili pracovnicky kniznice – slova generalneho riaditela Slovenskej narodnej kniznice v Martine Dusana Katuscaka – Ake mesto, taka kniznica, aky stat, taka vzdelanost... Mojim cielom je podmienit zaujem verejnosti k vytvaraniu organizacnych, financnych, priestorovych... podmienok cinnosti nasej mestskej kniznice. Pomoct moze aj tyzdennik Horehronie pri vykonani prieskumu riesenia problemov mestskej kniznice.

Ing. Milan Kovacik

Dakujem...

Dakujem zamestnancom Eurotelu v Brezne, ktori mi 14. jula poskytli pomoc pri zhorseni mojho zdravotneho stavu.

Etela Stefancikova