Domov dochodcov a domov socialnych sluzieb Hron Dubova sa snazi poskytnut svojim obyvatelom co najlepsie spolocenske, kulturne, rekreacne a rehabilitacne vyzitie.
Velku noc privitali sutazou o najkrajsie malovane vajicko, v aprili usporiadali besedu na temu April - mesiac lesov, posedeli si pri prilezitosti Svetoveho dna zdravia. V maji zorganizovali odborny seminar pre zdravotne sestry. Pekny program ku Dnu matiek pripravili pre dochodcov deti z miestnej Zakladnej skoly Nemecka a ku Dnu otcov studentky z Dievcenskej odbornej skoly Valaska - Piesok.
Hlavnou akciou domova bol Prvy ples seniorov, ktory sa konal v posledny junovy piatok v prijemnom prostredi spolocenskej saly Petrochema Dubova, a.s. Prislo si nan zaspievat a zatancovat viac ako devatdesiat obyvatelov spolu s personalom z domova dochodcov a domova socialnych sluzieb z Brezna, Hronca, Klenovca, Tisovca a Dubovej. Atmosfera tohto podujatia sa neda opisat ani slovami. Seniori dokazali, ze i napriek svojmu pokrocilemu veku a nepriaznivemu zdravotnemu stavu sa este stale vedia dobre zabavit. Pripravili vlastny kulturny program, nechybali piesne, vesele scenky zo zivota, hra na harmonike. Na zaver ich cakala tombola so zaujimavymi cenami. Zamestnanci domova dochodcov dufaju, ze podobnu akciu sa im podari zorganizovat aj o rok!

Jana Dupakova, socialna pracovnicka

V prvy julovy piatok Horehronske muzeum v Brezne pripravilo seminar s nazvom Rozhovory o fotografii. Mala skupinka nadsencov fotografii mala moznost konzultovat o svojich pracach s vyznamnym fotografom a pedagogom akad. arch., doc. Janom Krizikom, Art. D., ktory jej neformalnym sposobom odovzdal velke mnozstvo cennych poznatkov a skusenosti. Ucastnikom stretnutia poprial, aby im tento nadherny konicek priniesol este viac radosti a este viac krasnych fotografii.

Nadeje oslavia svoje patdesiatiny aj v Brezne

V tomto roku uplynulo uz patdesiat rokov odvtedy, co sa mladi ludia povodom z Ciech a Slovenska rozhodli zalozit v roku 1952 v Parizi folklorny subor Nadeje. Za svoj ciel si vytycili to, k comu mali vrucny vztah – udrziavat stale zive folklorne tradicie a zvyky medzi slovenskymi i ceskymi rodakmi zijucimi vo Francuzsku a takto podporovat rozvoj ceskej, moravskej i slovenskej kultury v krajine, ktora sa stala ich novym domovom. Pocas svojho 50-rocneho posobenia sa v radoch suboru vystriedalo viac ako dvesto mladych ludi so slovenskym, ceskym, ale aj francuzskym povodom. Nadeje za polstorocie jeho trvania spoznali divaci nielen na stovkach predstaveni vo Francuzsku, ale postupne aj na Slovensku i Cechach. Do vlasti svojich predkov sa nasi krajania a ich potomkovia pravidelne vracaju, aby predviedli svoje umenie nielen na vyznamnych slovenskych a ceskych folklornych festivaloch, ale aj na vystupeniach v mnohych slovenskych a ceskych mestach.
Repertoar tohto zivotaschopneho a aktivneho umeleckeho kolektivu je bohaty a za patdesiat rokov obsiahol vo svojej cinnosti pestry nametovy zaber z roznych slovenskych a ceskych regionov. Do svojich programovych cisiel zaradil tance, ktore vznikli na zaklade spoluprace s mnohymi vyznamnymi osobnostami folklorneho diania na Slovensku i v Cechach a ktora je dodnes zakladnym pristupom pri tvorbe tanecnych choreografii i celych programovych cisiel. Spolupraca sa zacala v roku 1970 v Prahe s choreografom Souboru pisni a tancu Jirim Hrabalom, pokracovala v roku 1978 s choreografom Agustinom Niklom z folklorneho suboru Mostar v Brezne a postupne sa rozsirovala v 80. a 90. rokoch na kontakty s choreografmi z Margecian, Trencina, Terchovej, Detvy, Vazca, Humenneho ci Valasska a Slovacka na Morave. Dnes mozno s radostou konstatovat, ze pracovne kontakty so slovenskymi a ceskymi folklornymi subormi priniesli svoje ovocie nielen v podobe tvorivej intenzity spojenej s obojstrannym nadsenim a obdivom, ale najma v podobe nadvazovania novych priatelskych vztahov.V poslednom obdobi sa objavil v cinnosti tohto suboru aj novy sympaticky prvok – a sice vlastne autorske pokusy niektorych jeho clenov, ktore su prirodzenym vyustenim ich dlhorocneho vztahu k ludovemu umeniu svojich predkov.
Dnes su Nadeje clenom Asociacie rodakov z Ciech a Slovenska (AOTS) a od roku 1990 ich vedie Daniel Compagnon, podpredseda AOTS a zaroven prezident Asociacie pre Slovensko. Clenom suboru je uz od roku 1968 a ucinkuje v nom spolu so svojou manzelkou Monikou i obidvoma dcerami Sonjou a Tanjou. Tento stredoskolsky ucitel sa popri svojej praci uz 34. rok neunavne venuje nielen sireniu a propagacii slovenskeho i ceskeho ludoveho umenia vo Francuzsku, ale aj rozsirovaniu slovensko-francuzskych vztahov. Neustale sa vracia aj do Brezna, ktore mu udelilo cestne obcianstvo, a v ktorom ma vela priatelov nielen medzi folkloristami. Do povedomia sirokej slovenskej verejnosti sa dostal v roku 1998 po udeleni Radu M. R. Stefanika a v roku 2001 po prevzati najvyssieho statneho vyznamenania z ruk prezidenta Slovenskej republiky – Radu bieleho dvojkriza.
Nadeje oslavuju v tychto dnoch svoje jubileum nielen doma vo Francuzsku, ale pri tejto prilezitosti zavitaju aj na podia v Cechach a na Slovensku. Uplynuly vikend (5. – 7. jula) zacali seriu svojich vystupeni na festivale v Roznache pod Radhostem v spolocnom projekte s folklornymi subormi Mostar z Brezna, Chemlon Humenne z Humenneho a Ludovou hudbou J. Nechanickeho z Moravy. Divakom v Brezne sa predvedu 10. jula v mestskom dome kultury spolu s folklornymi subormi Chemlon Humenne, Mostar a Stastne detstvo z Brezna. Svoje jubilejne vystupenie budu dalej prezentovat 13. jula na Folklornych slavnostiach pod Polanou v Detve v programe Jubilanti a 20. jula na Folklornom festivale na Bielych Handloch v Bravacove. Medzitym vystupia aj v inych slovenskych mestach, napr. v Margecanoch, Bratislave, vo Zvolene.
Okrem jubilejneho turne Nadeji po ceskych a slovenskych mestach su sucastou oslav ich okruhleho vyrocia aj predstavenia pre francuzske publikum, vydanie profiloveho CD a plagatu. Je teda zrejme, ze z pohladu bilancovania doterajsieho posobenia mozno Nadeje bez vahania spajat nielen s cinorodou tvorbou, ale aj s optimizmom vzhladom na buducnost. Optimizmus prameni z pocitu nadeje, ze chut zachovavat dedicstvo svojich predkov pretrva aj v nasledujucich rokoch a ze pestovanie tohto dedicstva im bude aj nadalej prinasat radost i obohatenie kazdodenneho zivota. Popri tomto poslani vsak ostava pre clenov Nadeji aj dalsi dolezity pocit – pocit, ze v byvalej vlasti svojich predkov ich prijmu vzdy ako svojich rodnych a blizkych a ze deti ich deti budu mat aj nadalej moznost spoznavat tradicnu kulturu krajin, v ktorych sa narodili ich dedovia.

Stela Ihringova, FS Mostar