Folklorne subory Stastne detstvo, Mostar a Chemlon Humenne vystupovali v stredu 10. jula v Mestskom dome kultury v Brezne v programe venovamom polstorociu francuzskeho folklorneho suboru Nadeje. Ako sme uz informovali, tento kolektiv, ktory udrziava zive folklorne tradicie a zvyky medzi slovenskymi i ceskymi rodakmi zijucimi vo Francuzsku, oslavuje svoju patdesiatku aj na podiach v Cechach a na Slovensku.
V Brezne folkloristov na cele s veducim Danielom Compagnonom ako vzdy srdecne prijali, o com svedcia slova konferencierky, organizacnej veducej folklorneho suboru Mostar Mgr. Stely Ihringovej: ,,Program Nadeji mal svoju vynimocnu atmosferu nielen vdaka ich patdesiatke, ale aj vdaka priatelskemu ovzdusiu, ktore vznika vzdy vtedy, ked sa opat zidu davni a dobri priatelia. Nadejam do dalsej patdesiatky zelame vela chuti, elanu, ale najma vela radosti z udrziavania folklornych tradicii predkov, nadalej vela dobrych priatelov v Cechach, na Morave a na Slovensku. Nech je pre vas nazov Nadeje aj nadalej symbolom nadeje, ze priatelia v byvalej vlasti vasich predkov vas prijmu vzdy ako svojich rodnych a blizkych, nech je symbolom nadeje, ze deti vasich deti budu mat aj nadalej moznost spoznavat tradicnu kulturu krajin, v ktorych sa narodili vasi dedovia a predkovia."

Nosice ako prejav vdaky Jurajovi Boskovi

S nazvom Dakujem Boze predstavil verejnosti v nedelu 14. jula v breznianskom evanjelickom chrame zaujimave dielo domaci Chramovy zbor apostola Pavla pod vedenim dirigenta MUDr. Jana Zachara. Po siedmich rokoch cinnosti sa toto spolocenstvo ludi, ktorych spaja spev, odhodlalo na vazny krok a nahralo CD a MG nosic.
Dakujem Boze nie je nazov nahodny, rovnomennu piesen napisal Juraj Bosko, evanjelicky kantor, ucitel, skladatel a maticiar. Tato i ostatne piesne su spomienkou a zaroven podakovanim autorovi za celozivotnu kantorsku sluzbu a styridsatpatrocne posobenie v Brezne. Juraj Bosko sa narodil 27. aprila 1913 v Zarieci. Uz od detstva mal vztah k hudbe, hral na husliach, klaviri a organe. V roku 1948 prisiel do Brezna, kde ucil a kantoroval. Neskor pracoval v Mostarni, ale kantorstvu ostal verny, vyucoval hru na klaviri a akordeone, organizoval hudobne programy a vecierky. Pisal basne, skladal piesne (zlozil ich okolo devatdesiat). V roku 1987 zalozil cirkevny spevokol, ktory posobil necelych pat rokov a bol predchodcom dnesneho spevokolu. Kantorsku sluzbu opustil osemdesiatrocny. Zomrel 18. septembra 1996 v Brezne.
Nosic slavnostne pozehnal biskup Zapadneho distriktu ECAV Mgr. Ivan Osusky. Obsahuje piesne, ktore su rozdelene do piatich blokov (Kyrie, Postny, Velkonocny, Oslavny, Koncorocny). Na nosici i v programe sa okrem spevokolu predstavili detski solisti L. Docekalova z Brezna, K. Sipulova a M. Trpakova z Telgartu, dospeli solisti M. Fasangova s vlastnou piesnou O Pane nebesky a J. Zachar. Zaverecna piesen bola suzvukom so zbormi zo Slovenskej Lupce a Strelnik, ktore vystupili aj v samostatnych blokoch. Program pozdravila aj madez a spevokol zo Zariecia, rodiska J. Boska. Prihovorila sa predsednicka Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne M. Maculova a jedna z dcer J. Boska.

Nosice si mozete objednat na c. t. 0903 528085, tel./fax 4195301.

,,Zisli sme sa pri prilezitosti 10. vyrocia podpisania Deklaracie o zvrchovanosti SR - sviatku nasej domoviny. Mnohi z nas si pred desiatimi rokmi ani neuvedomovali vyznam tejto chvile - Slovensko sa stalo samostatne a rovnocenne. Podpisanie Deklaracie o zvrchovanosti SR je vyznamne pre vsetkych Slovakov a nepatri politickym stranam. Je to sviatok, ktory by si mal vazit kazdy, pretoze potvrdzuje spolupatricnost k slovenskemu narodu", - zdoraznila starostka Sumiaca Ing. Maria Betakova pri vitani ucastnikov uz tradicnych oslav v sobotu 13. jula.
Este predtym si hostia, medzi ktorymi boli minister financii, minister podohospodarstva, riaditel regionalnej kancelarie prezidenta republiky, niektori poslanci NR SR, predstavitelia statnej spravy, samospravy, okolitych zavodov, ucastnici Behu zvrchovanosti na Kralovu holu a dalsi, pozreli vystavu miestnych remesiel i zbierku zvoncov Mikulasa Gigaca. O kulturny program sa postarali subory Stastne detstvo z Brezna, Priehyba z Helpy, Bukovinka z Bravacova a domaci Sumiacanik a Sumiacan. Dazdove kvapky ich vsak z Uboce vyhnali spat do obecneho uradu.
Burka nedovolila ani zapalit vatru zvrchovanosti na Kralovej holi, symbolicky horela len nad obcou. Vatra na Kralovej holi sa rozhori ,,v uzsom kruhu" 17. jula, v den vyrocia prijatia deklaracie.