16. JUL  2002 Strana 2

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

chyrnik.jpg (7237 bytes) Trnavska aula patrila Breznanom
V dnoch 2., 4., 8. a 9. jula v aule Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave slavnostne chvile na promociach prezivali aj absolventi, ktori zacali studovat v detasovanom pracovisku v Brezne. Vysokoskolsky titul inziniera ziskali a diplom v odbore priemyselne inzinierstvo a manazment prevzali I. Kucharova, I. Lenhardt, v odbore technologie strojarskej vyroby M. Durajda, R. Durcenka, P. Durica, M. Godal, M. Juhaniakova, L. Kovacik, Z. Lukacova, P. Macko, M. Slivko, P. Vasky, B. Vestenicky, I. Vondercikova, v odbore materialove inzinierstvo P. Bachnak, M. Jedinakova, I. Koziakova, M. Krsiak, K. Kubekova, K. Majerova, L. Mutisova, M. Nosko, J. Pribylinova, K. Razusova, E. Sivok, P. Sreiner, M. Truska a v odbore inzinierstvo zivotneho prostredia E. Babelova a P. Susel. Pochvalne uznanie dekana za najlepsiu diplomovu pracu prevzali E. Babelova a L. Kovacik. Blahozelame.

Styri dakovne listy
Primator Brezna Ing. Vladimir Fasko v tychto dnoch poslal styri dakovne listy priatelom do madarskej Bekescsaby ako prejav vdaky tym, co sa zasluzili a na vysokej urovni od 2. do 7. jula pripravili pobyt 35 deti a veducich v ramci tabora Medzi Slovakmi. Vymenu obstarala Uzemna spravna rada detskej organizacie Fenix a zo strany partnerov mesto Bekescsaba na cele s mnohorocnou (uz 24. rok) organizatorkou tychto vymen Helenou Somogyiovou. Deti navstivili Dom slovenskej kultury, pamatne izby priblizujuce zivot Slovakov v polovici 19. storocia, muzeum. Nezabudnutelne bolo stretnutie s krajanmi v slovenskom Komlosi, no a mnozstvo termalnych kupalisk s povzbudzujucou vodou. Jedno predpoludnie bolo venovane jazde na konoch. Nezabudnutelne zazitky umocnili navstevy u tych deti, ktore pred rokom prezivali prazdniny v Brezne. O prijemny pobyt sa postarali Helena Somogyiova, Michal Toth, Edita Pecsenyova a sprievodkyna Judita Pribojska, Molnarova. Na buduci rok v Brezne privitaju opat deti z Caby, aby sa poducili v slovencine, spoznali krasy nasej vlasti a aby si odniesli take spomienky, ako zaciatkom jula skupina deti nasho mesta z juhu Madarska.

Nahradne rodiny v Hronci
Obcianske zdruzenie Navrat uz po osmykrat zorganizovalo v Hronci letny poradensko-rekreacny pobyt pre nahradne rodiny. Od 6. do 13. jula v priamom kontakte s ludmi, ktori su nahradnymi rodicmi opustenym detom, popri rekreacii a oddychu hladali riesenia problemov, bol to aj priestor pre vzdelavanie a ziskavanie novych poznatkov a skusenosti.

 

Doprava v baniach nad Jarabou

Hovori sa, ze predchodkynou zeleznicnej dopravy bola banska kolajova doprava. Spociatku banici dobyvali rudu povrchovo, ale stupajuci dopyt po kovoch ich nutil preniknut za rudnymi zilami hlbsie pod povrch. Tu dochadza k delbe prace. Jedni rudu dobyvaju (rubaci), ini ju vyvazaju (vozaci). Rozvojom tazby rudneho bohatstva na Horehroni nastava aj rozvoj banskej dopravy, o ktory sa postarali prevazne nemecki kolonisti pri tazbe rud na upati Nizkych Tatier a v Slovenskom rudohori.
Bansky dopravny system bol zalozeny na dvoch zakladnych principoch: kolaj tvorena parom kolajnic a vozidlo, ktore naklad nielen nieslo, ale i viedlo. Prvymi kolajnicami boli drevene tramy, pouzivane uz od 16. storocia v nemeckych a tirolskych rudnych baniach, odkial ich nemecki banici preniesli do okolitych krajin a do Anglicka. V Anglicku sa ich konstrukcia dalej vyvijala. Uz v roku 1605 postavil bansky podnikatel Beaumont v Northumberlande prvu povrchovu trat s vozikmi tahanymi konmi. V roku 1770 sa objavili liatinove kolajnice na pozdlznych a priecnych drevenych podvaloch. Tieto kolajnice boli krehke a casto sa lamali. Na odstranenie tohto javu zacal John Berkinshaw v roku 1820 valcovat 4,5 metra dlhe kolajnice hriboviteho tvaru z kujneho zeleza, ktore potom upevnoval na liatinovych stolickach (* Jiri Kubacek: Dejiny zeleznic na uzemi Slovenska-1999).
Jednou z obci so starou banickou tradiciou je i byvala komorska osada Jaraba, kde sa uz v 14. storoci tazila ruda. V 15. storoci boli v hornom Handli vybudovane tri huty. Ruda sa tazila hlavne na Brezinke, Lajstrochu, Kumstovej, Malom i Velkom Gapli. Zaciatkom 19. storocia boli v Jarabej dielne na spracovanie suroveho zeleza, ktore patrili Hroncianskemu komplexu (*Stefan Pison: Slovnik obci Banskobystrickeho okresu - 1968).
Piateho jula clenovia Klubu 179 - Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany - Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec - Pohronska Polhora vystupili na 2045 metrov vysoky Dumbier a navstivili aj miesta, kde banici v minulych storociach tazili a prepravovali rudu na dalsie spracovanie. S akymi tazkostami zapasili banici v okoli Jarabej, mozno usudit pri pobyte na holnatom hrebeni Kralicka. Na jej ubociach sa dodnes nachadzaju pozostatky banskej cinnosti: haldy rudy a hlusiny, ale aj banske chodniky, ktore sluzili na prepravu rudy. Obdiv vzbudzuje pohlad z Kralicky na Jarabu. Banici z Jarabej kazde rano pred svitanim prekonavali velku vzdialenost a stupanie k odlahlym baniam nachadzajucim sa na upati Dumbiera. Po ture ich necakal oddych, ale dalsia umorna praca. Pomocou kladiva a zeliezka (druh kladiva so sekacom) rubali rudu, nakladali ju do drevenych korytok a vyvazali na povrch. Pred stolnami ich cakali robotnici s vozikmi a rudu odvazali na spracovanie. V rokoch 1792 - 1783 vozili rudu cez Certovicu do huty v Liptovskom Hradku. Jeden z voznov, v ktorych sa v baniach vozila ruda, sa nachadza vo Vlastivednom muzeu v Banskej Bystrici. Po sichte cakala banikov dalsia tura spat do osady, po prichode domov kravicka - dalsia zivitelka rodiny... A konecne oddych do buduceho rana.
Prekonat masivy Nizkych Tatier si vyzaduje velku namahu a turista musi mat primeranu fyzicku kondiciu. Pohlad na okolitu krajinu a neopakovatelne caro tatranskych dolin je balzamom na dusu sucasneho cloveka. V myslienkach sa pokusa vzit do duse stredovekeho banika. Na co myslel pri tlaceni tazkych huntov s rudou? Na co sa tesil po lopotnej sichte? Aj v sucasnosti maju mnohi nezavideniahodne zivotne podmienky. Da sa to vsak prirovnat k casom, ked banik tlacil vozne s rudou “hore Lajstrochom”?

Oprava
Mestska policia sa ospravedlnuje za chybu, ktora sa stala v minulom cisle v rubrike Zo zapisnika mestskej policie vyberame. Pat minut pred osmou vecer 1. jula neusiel pacient zo psychiatrickeho oddelenia na Razusovej ulici, ale z Domova socialnych sluzieb Kotva v Prednych Halnoch.

 

Ako z rozpravky

h0228c.jpg (13252 bytes)h0228d.jpg (12748 bytes)V deviate julove popoludnie vo dvore Mestskeho kulturneho strediska v Brezne zneli ukrajinske a hebrejske piesne, ktore sem prilakali nejedneho okoloiduceho. V ramci Breznianskeho kulturneho leta tu totiz tancovali a spievali mali folkloristi z Odesy, konkretne subory Detstvo, Nadej, Odeske melodie a trio Banduristi, ktore na Slovensko priviedla riaditelka medzinarodneho umeleckeho centra Mladost Olena Bogdanova a reziu celeho programu mala Eleonora Shapkina. Svojim umenim nadchli divakov, bola medzi nimi aj umelecka veduca Stastneho detstva Angela Cernakova, ktora ich vykon zhodnotila slovami: "Ako z rozpravky".
Tieto styri subory reprezentovali len malu cast obrovskej 900-clennej rodiny patriacejpod kridla vysokoprofesionalneho odeskeho centra. Nevystupovali len v Brezne, podobne ako vlani ucinkovali aj na medzinarodnom folklornom festivale vo Vychodnej v programe Talenty.

 

Co zistila ,,soika"

V 23. - 26. tyzdni inspektori Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj prekontrolovali 220 prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali 68 kontrolnych nakupov. Zaznamenali v nich 31 predrazeni, co predstavuje 45,6 percenta. Vyska predrazenia na 100 korun z hodnoty vsetkych nakupov dosiahla 0,90 koruny. V deviatich prevadzkovych jednotkach chybali cenovky pri 52 druhoch tovaru. Pri kontrole kvality v 82 prevadzkach zadrzali 543 druhov vyrobkov v hodnote 3 521 374 korun. V styroch prevadzkovych jednotkach dve vahy a dve meradla mali neplatne uradne overenie. Za nedostatky mensieho charakteru ulozili 98 blokovych pokut v hodnote 87 800 korun a spisali 23 oznameni o zacati spravneho konania, na zaklade ktorych budu postihy podla ustanoveni platnych zakonov. Aj tieto informacie zazneli vo stvrtok 11. jula na tlacovej konferencii v Banskej Bystrici.
V Breznianskom okrese sa inspektori zastavili v letnej zahrade na Kuzmanyho ulici v Brezne, kde nedodrzanim miery piva bola kontrolna konzumacia za 59 korun predrazena o korunu. Dalsim nedostatkom bolo neoznacenie prevadzkarne v zmysle zakona c. 634/1992 Zb. v zneni neskorsich predpisov (chybalo meno osoby zodpovednej za prevadzkaren).
Pri kontrole certifikatov preukazania zhody na dovazane stavebne vyrobky podla zakona c. 90/1998 Z. z. o stavebnych vyrobkoch v s. r. o. Ekotrend v Brezne zistili, ze tento subjekt dodaval stavebne vyrobky (prisady do malt), na ktore nebol vydany certifikat preukazania zhody. Kontrola zistila, ze jedenast druhov tychto vyrobkov v hodnote 66 037 korun vyexpedovali odberatelovi.
Na zaklade podnetu spotrebitela vykonali kontrolu v kuchynke v Brezne. Ukazalo sa, ze podnikatel pri predaji nerespektoval cenu spotrebitelskeho balenia utierok hubkovych s akciou od vyrobcu plus dva kusy zadarmo tym, ze predavali jednotlive kusy v cene osem korun, t. j. 96 korun za 12 kusov a nie za 80 korun. Zakaznik pravom pozadoval pri kupeni celeho balenia dva kusy zadarmo. Rozbalovanim utierok sa vyrobky znehodnotili. Okrem toho zistili, ze tri spotrebitelske reklamacie neboli vybavene v lehote 30 dni, na dvoch druhoch tovaru v hodnote 3421 korun boli neuplne informacie, resp. chybali navody na pouzitie v statnom jazyku.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT