Takmer 45 tisic zdravotne postihnutych zdruzuje nastupnicka organizacia Zvazu invalidov Slovensky zvaz zdravotne postihnutych, ktora vznikla pred jedenastimi rokmi. Od februara 2000 vystriedala na poste predsednicky Okresnej organizacie SZZP v Brezne Elenu Gadosiovu dovtedajsia podpredsednicka Anna Husenicova. Pri preberani funkcie mala okresna organizacia 806 clenov, dnes jej pocet vzrastol na 1070 a zastresuje aj organizacie z inych miest, a to z Tisovca a z Revucej. Aky je zivot zdravotne postihnuteho cloveka v dobe, kedy mnohi zdravi ludia za najdolezitejsie povazuju peniaze, karieru a pochopenie, spolupatricnost su pre nich nezname pojmy? Odpoved na tuto otazku sme hladali s predsednickou okresnej organizacie Annou Husenicovou:
- Zivot zdratovne postihnuteho cloveka v terajsej dobe sa zda byt zbytocny. Akoby ujedal z krajca chleba bez toho, aby pracoval, ale spolocnost musi pocitat aj s takymito ludmi. Stava sa, ze sa narodi zdravotne postihnute dieta, nikto nema pravo odpisat ho, potrebuje mimoriadnu starostlivost od rodiny, aj od spolocnosti. Pri stretnutiach s postihnutymi detmi citim akysi vysmech okolia, ze ten ma chore dieta. Osud si zahra s clovekom a stava sa aj taketo. Takisto ludia, ktori su pracovne velmi vytazeni, mozu ochoriet, ale aj oni potrebuju dalej zit. Spolocnost by sa mala o nich postarat, ale z invalidnych dochodkov je tazke vyzit. Clovek ochorie a pride k nam. My mu poradime, kde sa treba na koho obratit, na ake institucie. Radim im vsade, na ulici, nielen v kancelarii. Dali mi doveru a mojou povinnostou je pomahat im, pokial mi to zdravotny stav dovoli.
Pri vybavovani musi zdravotne postihnuty navstivit rozne institucie v Brezne. Ako pristup do nich hodnotite vy?
- Vsade je problem dostat sa najma vozickarom a chorym s dvoma barlami. Do uradov statnej spravy a miestnej samospravy by mali byt bezbarierove vstupy, ale bohuzial nie su.
Kde ma okresna organizacia SZZP kancelariu?
- Momentalne nas najvacsi bol je v tom, ze nemame vlastne kancelarske priestory. Tridsiateho septembra 2001 sme dostali vypoved zo zdravotnickeho internatu a dnes sme bez strechy nad hlavou. Osem mesiacov bola moja obyvacka kancelariou pre nasu organizaciu. Prosila som o pomoc mestsky urad, okresny urad, podniaktelov, ale zovsadial som dostala odpoved: Nemame. Od 1. jula nas prichylila okresna organizacia HZDS a poskytla nam svoje priestory.
Ako je to s financovanim vasej cinnosti?
- Okresna rada nema vlastne financne prostriedky, preto sme odkazani na dobrocinnost okolia. Pri zakladani okresnej rady SZZP v Brezne nam pomohol generalny riaditel Zeleziarni Podbrezova Ing. Vladimir Sotak, Nadacia ZP, ESPE Piesok a dalsi sponzori, pretoze bez podpory dobrych ludi nie sme schopni zit.
Samostatnu kapitolu v pomoci zdravotne postihnutym tvori spolupraca s breznianskym LIONS klubom...
- Je to skutocne tak. Ked sme zastupcov LIONS klubu v Brezne pozyvali na nas prvy snem pri mojom nastupe do funkcie, nepredpokladali sme, kolko porozumenia od nich dostaneme. Ich mottom je pomahat slabsim a my sme to pocitili na vlastnej kozi. LIONS klub pripravil pre clenov nasej organizacie mnozstvo zaujimavych podujati, prvy dar bol 20 tisic korun, spomeniem stretnutie nasich deti s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, sportove popoludnia pre rodicov s detmi, divadelne predstavenie Trma-vrma, na ktorom sme dostali vianocny darcek 110 tisic korun pre desat zakladnych organizacii SZZP v nasom okrese a 30 tisic na zakupenie invalidneho vozika, na prvom reprezentacnom plese LIONS klubov na Taloch to bol sek s celkovou sumou 30 000 korun a pokracovat by som mohla dalej. Maju pre nas zdravotne postihnutych zvlastne citenie a pomocnu ruku nam podaju vzdy, ked to potrebujeme. Ing. Jan Grener, prezident LIONS klubu, bol iniciatorom tychto aktivit a ked hodnotim jeho dvojrocne posobenie v tejto funkcii, musim mu len zazelat: Nech mu da Pan Boh zdravia a prajem mu vsetko dobre. Verim, ze aj srdce noveho prezidenta LIONS klubu Ing. Michala Kica bude pre nas otvorene dokoran. Vazim si tychto ludi a dakujem v mene vsetkych zdravotne postihnutych za ich dobrocinnost.

(ms)

s desiatimi svieckami ako pri opravdivej oslave narodenin, inak sa o vsetko dokonale postaral obecny urad, aby si svojich obcanov tretieho veku, zdruzenych v miestnej organizacii JDS pri tomto prvom okruhlom vyroci primerane uctil.
Totiz prave pred desiatimi rokmi, dna 5. jula bola v Myte pod Dumbierom zalozena zakladna organizacia Jednoty dochodcov Slovenska.
Zo zakladajucich 37 clenov sa za toto decenium skoro stvrtina s nami navzdy rozlucila. Dalej sa naslo zopar takych, co sa vzdali clenstva, ked zbadali, ze im z neho ziadne priame a okamzite vyhody neplynu. Ostatni vytrvali a niektori novi pribudli. Sucasny stav je vyjadreny cislom 43. Za prveho predsedu bol zvoleny Tibor Stehlik. Schodzky a vlastne takmer vsetky aktivity sa konaju v zariadeni obecneho uradu, v miestnom klube dochodcov. Su zamerane na aktualne problemy, ale svoje cestne miesto maju aj spomienky najroznejsieho druhu: na zasle roky, na vyznamne osobnosti, ktore sa natrvalo zapisali do historie dediny a naroda, porovnavaju sa casy minule so sucasnymi. Niekolkokrat sa vypozicala obecna kronika, ku ktorej mavali pritomni bohaty reminiscencny komentar. Casto sa rozprava o zdravom sposobe zivota, o stravovani, akeho by sa mali pridrzat seniori, aby si cim dlhsie udrzali sviezost mysle, ak uz starnutiu telesnej schranky nemozno zabranit. Ruky byvaju zamestnane rucnou pracou a usta tiez nezahalaju. Pracuje sa sice podla vopred stanoveneho ramcoveho planu, ale starsi ludia su obcas ako deti: niekedy ich tazko vtesnat do zavaznych terminov. Casto sa zdoraznuje, ze JDS je vlastne stavovska organizacia, ktorej volene organy rokuju s vladou nasho statu a spolocne hladaju sposob, ako seniorom umoznit aj v sucasnej rozporuplnej modernej spolocnosti existenciu na slusnej a primerane dostojnej urovni.
- Pretriasa sa naozaj vselico. Niekedy veselo, castejsie vsak vazne, - ako zdoraznil starosta obce vo svojom slavnostnom prihovore a tiez sucasna predsednicka vo svojom kratkom otvaracom prejave.
Slavnost sa chvalabohu vydarila. Na bielych obrusoch vitali prichodzich kalisky s aperitivom, o ne opreta pestrofarebna gratulacia, ktoru pre dochodcov vyrobili rucky ziacikov miestnej zakladnej skoly pod dozorom pani druzinarky. Skola sa postarala aj o mily program. Dojemna bola aj priliehava basen, prednesena skusenou recitatorkou. Kulturna cast sa ukoncila prekvapenim: vsetci clenovia boli obdarovani keramickymi vazami, aby im spomienka na tento den trvala co najdlhsie.
Potom uz mlade pracovnicky obecneho uradu roznasali pohostenie, grilovane kuracie stehienka oblozene letnou zeleninou, zakusky a kavu. Na uhasenie smadu dobre posluzila znama jarabcianska “kysla”. Po konzumacii na vyzvu predsednicky cele zhromazdenie schuti zaspievalo “hymnu” tretieho veku: Zahucali hory, zahucali lesy, kdeze sa podeli, kdeze sa podeli nase mlade casy? Po nej nasledovali dalsie zname ludovky. Otvorenymi dverami sa piesne rinuli von na ulicu. Tri hodiny ubehli, ani co by dlanou plesol. Slavnostne posedenie sa ukoncilo zapisom pritomnych do pamatnej knihy obce a spolocnym fotografovanim pred budovou.
Uprimne podakovanie za vydarene nedelne popoludnie patri starostovi J. Misanimu, obecnej poslankyni zodpovednej za kulturu E. Bacusanovej, pracovnikom obecneho uradu E. Stehlikovej, D. Komorovej a J. Banikovi, ucitelkam E. Trajtelovej a D. Misaniovej, druzinarke A. Balcarovej, recitatorke A. Pepichovej, D. Adamekovej za ugrilovanie pochutky, “listonoskam” Lubkam za roznosenie pozvanok i vsetkym dalsim tu nemenovanym, ktori sa postali o uspesny priebeh tohto podujatia. Ti, co pozvanie ohrdli a neprisli, mozu veru banovat.

(b)

 Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

V nasej sutazi o tisic, patsto a tristo korun pokracujeme stvrtym sutaznym textom. Nabuduce zverejnime prvych pat otazok, ale odpovede este nemusite posielat. Staci, ak tak spravite po zverejneni ostatneho tridsiateho textu.
4.
Na sklonku 19. storocia posobil v Katolickej ludovej skole v Bystrej ucitel, dobry rezbar, maliar a znamy spisovatel Anton Emanuel Timko, ktory bol autorom cestopisnej a humoristicky ladenej prozy, dobrodruznych a sentimentalnych historiek z minulosti i pritomnosti. Beletrizoval skutocne i neskutocne pribehy, anekdoty a nabozenske poucenia, historiu i hospodarske rady.
Prve prozy so silnym moralizatorskym akcentom publikoval koncom sestdesiatych rokov v cirkevnej tlaci a v ludovych kalendaroch. Medzi jeho zname diela patria: Vlcko spekulant, Carodejny bozk, Hadi ostrov na Ciernom mori, Prechadzka po pekle, Vyprava na severnu tocnu, Vyskumy z mesiaca, Slovenska svadba, prostonarodnie slovenske priadky na dedine, Steparsky kalendarik pre zaciatocnikov v ovocinarstve, Betlehemski valasi, veniec vianocnych piesni a ine.