Bohus Brozman, dochodca, Brezno:
- Do lekarni nechodim casto, ale nestretol som sa s tym, zeby nebolo liekov. Stalo sa mi sice, ze dodatocne museli objednat, lebo momentalne nemali. Myslim si, ze zatvaranie lekarni nie je pekne voci nam, pacientom. Nech si to lekarne a lekari riesia so statom a ked to nevedia vyriesit, preco to prenasaju na obycajnych ludi? Clovek sa len nachodi hore-dole z lekarne do lekarne.

Katarina Sandorova, dochodkyna, Brezno:
- Prave mi povedali, ze ocny liek, ktory mi predpisal lekar, nemaju a ze sa ani neda objednat. Tak musim skusit ine lekarne. Co hovorim na protesty lekarnikov? Neviem, co sa da robit, ale nezvolili velmi dobru formu. Co budeme robit, ked sme chori a lieky nebudu, ked ich budeme potrebovat?

Julius Kovac, murar, Polomka:
- Prvykrat som bol teraz u lekara a prvykrat beriem lieky, takze som sa s tymto problemom este nestretol. Lieky, ktore mi lekar predpisal, mali. Podla mna kazdy bojuje za svoje prava. Aj lekarnici maju na to narok. Nikto im to neberie. Je demokracia. Chcu si vydobyt svoje.

Emilia Duricova, dochodkyna, Lom nad Rimavicou:
- Nedostatok liekov som nepocitila, dostala som vsetko. Do lekarni casto nechodim, takze ani neviem, aka je situacia. Ja osobne so strajkami lekarnikov nesuhlasim. Ludom treba s liekmi pomahat a svoje problemy riesit inaksie.

Elena Goceliakova, nezamestnana, Pohronska Polhora:
- Moje dievky su vacsinou zdrave a lieky kupujem malo. Teraz som potrebovala lieky na mensie kozne problemy a dostala som ich. Zatvaranie lekarni nie je bohvieake riesenie, ked clovek lieky potrebuje a nedostane ich.

Jan Pancik, robotnik, Brezno:
- Lieky, ktore som chcel, som dostal. Podla mojho nazoru je dostatok liekov, ale dako vela sa po lekarnach netaram. Samozrejme, ze sa mi strajkovanie lekarnikov nepaci. Ale asi je taka biedna situacia, ze su k tomu donuteni.

Macka vo vreci
Pravidelne rano navstevujem supermarket obchodneho domu v Brezne, kde nakupujem plnene sladke pecivo. Maju ho sice dostatok aj v dobrej kvalite, lenze dostavame sa k problemu, o ktorom chcem napisat.
Spociva v tom, ze hoci chcem kupit lekvarovy rozok, ktory ma syn najradsej, domov prinesiem ,,macku vo vreci", totiz vacsinou makovy alebo tvarohovy. Preco? Z jednoducheho dovodu: na regaloch chyba oznacenie, o aky druh peciva ide. Niekedy sa stava, ze ani predavacky nevedia, kde aky druh maju.
Mrzi ma to, pretoze tu rada kupujem, ale takto sa budem musiet preorientovat na ine predajne, kde som sa s takymto nedostatkom nestretla.

(sa)

Kazde stare mesto, aj kralovske mesto Brezno, ma svojho pomyselneho ducha. Kde prespava? Zaiste v mestskej vezi. Urcite sa rad zdrziava na jedinecnom namesti a je nan pravom pysny. Neobide stare brany, Horehronske muzeum. Skontroluje nahrobky na cintorinoch, najma velikanov, literatov a inych vyznamnych osobnosti, ich tabule, busty v meste. Ma co robit, ak ich chce vsetky obist.
Sakralne stavby su mu najblizsie, ved je predsa duch. Neobide mestsku kniznicu, v ktorej prebyvaju mensi duchovia mesta. V Brezne je kultura ako doma, a tak neraz zaleti do mestskeho kulturneho strediska. Hoci je to duch podhorsky, kultura je mu blizka a tesi sa zo sirokej palety ponuk. Najviac zasmuti pri urade prace, ked vidi masy nezamestnanych. Naladu dostane na zimnom ci futbalovom stadione. Tesi sa na prekrytie zimneho. V lete sa bude mat kde schladit. Kupalisko v meste zial neexistuje, plavaren je z nepochopitelnych pricin zatvorena, ostava mu len Hron. Posedi si na lavicke na namesti, ved prebyva vo vezi, okolo je cisto. Viac kvetov, zelene sa ziada pred obchodmi. Nema rad smog, auta. Chyba mu poschodove parkovisko pri obchodnom dome.
Uz ide cez novy most na Mazornikovo. Paci sa mu novy most, menej uz nie najnovsie sidlisko. Hrdy je na novy pekny kostol. Sniva o elektrickom, cistom, lacnom trolejbusovom prepojeni mesta s Mazornikovom. Postrada ihriska, lavicky, zelen. Hanbi sa za vela smeti, nepokosenu travu. Nema rad sprejerov, cuduje sa ich vyspelosti, vyske ducha biedneho.
Rad nazrie do Ciganov, po demokraticky Romov. Vidi, ako a na co minaju socialne davky. Pri pomerne slusnych pridavkoch od statu sa o deti nedostatocne staraju. Vynimky ho tesia. No tych je malo. Vidi nedodrziavanie hygieny, takmer stopercentnu nezamestnanost. Neraz natrafi na bezdomovcov, luto mu je alkoholikov spiacich za bieleho dna. Neraz nevie, ci spia, alebo potrebuju pomoc. Uz je nad hernou. Duchovia tiez vedia somrat. Pravom. Bolo to treba tam, kde niet prace? Veri, ze sa kasino z jeho oblubenych miest vytrati. Mysli si: Ozobracuje uz zobrakov, a radsej leti dalej. Smutny a nahluchly odchadza z diskotek. Vie, co dokaze pliaga ludstva - drogy. Ked plavarne niet, ide sa osviezit do stareho mestskeho hotela. Tesi sa, ze ostal ,,mestsky", ale vidi, ze potrebuje rekonstrukciu. Neraz stoji v dlhom rade pri bankomatoch, ktorych je malo. Smutny je z nemocnice, skol, z toho, v akom stave sa nachadzaju.
V krcmach ludia kritizuju, pri pive je kazdy ,,majster sveta", cim viac sa blizi zaverecna, tym viac bucha po stole. Duch vie, ze to nepomoze. Inac sa hybe vecami. Pasivita, slaba hrdost nic neprinesie.
V klude premysla, je optimista. Pozna svoj region, ludi. Veri, ze raz pride lepsi zivot. S touto myslienkou si ide zdriemnut do povestnej veze.

Pavol Datko, Kanada

Podakovanie

Som socialno-rehabilitacna pracovnicka Krajskeho strediska Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska v Banskej Bystrici a pracujem pre obcanov so zrakovym postihnutim v okrese Brezno.
Stabilne miesto posobenia mam uz stvrty rok vdaka Mestskemu uradu v Brezne v priestoroch klubu dochodcov, ktore vyuzivame bezplatne. Tymto sposobom je velmi dobry kontakt so zrakovo postihnutymi obcanmi nielen mesta Brezna, ale celeho okresu a ulahcuje aj spolupracu s ocnymi lekarkami, ktore v pripade potreby nasmeruju klienta priamo k nam. Okrem priestorov mame k dispozicii aj mnozstvo kompenzacnych pomocok, ktore sa zakupili pre zlepsenie nasich sluzieb, tiez vdaka podpore poskytnutych financnych prostriedkov z mestskeho uradu. Kazdu stredu v tychto priestoroch maju moznost zrakovo postihnuti obcania ziskat mnozstvo informacii o socialnych sluzbach, ktore KS UNSS poskytuje pre vsetkych klientov.
Dovolte mi touto formou srdecne a uprimne podakovat Mestskemu uradu v Brezne v mene vsetkych, ktori tieto sluzby vyuzivaju. Moje dakujem patri hlavne Ing. V. Faskovi a E. Kovacovej.

Milena Pancikova

V tomto roku mali obyvatelia obce Cierny Balog, aj celeho Slovenska, prvykrat moznost rozhodnut o tom, ktoru organizaciu financne podporia venovanim jedneho percenta zo svojej dane. Na celom Slovensku sa naslo viac ako 4000 organizacii, ktore sa zaregistrovali ako prijimatelia jedneho percenta z dane obyvatelov.
V nasej obci boli zaregistrovane tri mimovladne organizacie, medzi nimi aj Vydra so spolkovym a komunitnym programom. V juli boli financie, ktore ste Vydre venovali, poukazane danovymi uradmi z roznych miest Slovenska na jej ucet. Suma dosiahla vysku 43 888 korun. Takmer presna polovica tejto sumy bola na ucet poukazana z Danoveho uradu Brezno, to znamena od obyvatelov obce a obyvatelov okresu Brezno!
Financne prostriedky (poukazane z danovych uradov mimo okresu Brezno) budu vo Vydre pouzite na podporu spolkovej cinnosti, vikendovky a letne tabory. V Komunitnom centre n. o., ktore od roku 2002 prevzalo komunitne programy Vydry, budu financne prostriedky pouzite na mikrograntovy program Obcania pre peknu obec a na volnocasove programy pre deti zakladnych skol.
Poukazanim jedneho percenta prave nasim programom, ste nam prejavili doveru a okrem financneho daru ste nas zaroven moralne podporili a utvrdili v tom, ze praca, ktoru robime, je zmysluplna.
Dakujeme vam za prejavenu doveru!

Zamestnanci Vydry a Komunitneho centra n. o. v Ciernom Balogu