Martin Razus

65. vyrocie umrtia

Dna 8. augusta uplynie sestdesiatpat rokov od chvile, co v Brezne v evanjelickej fare zomrel Martin Razus, spisovatel, basnik, knaz a politik. V historickom mestskom parku v Brezne sa pripravuje vystavba jeho pomnika, ktory ma byt vyjadrenim vdaky a ucty vsetkych Slovakov k tejto vyznamnej osobnosti slovenskeho naroda.

Vyberame z kroniky mesta

8. augusta 1937 o pol 1 hodine v noci zomrel v Brezne nad Hronom miestny ev. a. v. farar Martin Razus poslanec, basnik a spisovatel.
Menovany bol uz dlhsiu dobu nemocny (2 roky) ale vzdor tam skoro do posledneho dna pracoval, najma pisanim romanov.
Z prilezitosti jeho odomretia zmienily sa vsetky casopisy o Razusovi a Narodnie Noviny na prednej strane uverejnily clanok:
Za mrtvym nasim vodcom M. Razusom. Hrozna rana postihla v nedelu nad ranom slovensky narod C. S. R a cele Slovanstvo. Od pamatnej nedele 4. maja 1918 ked tragickou smrtou umrel genius, hrdina a osloboditel slovenskeho a ceskeho naroda general Milan Rastislav Stefanik, nezasiahla nas Prozretelnost bozia tak krutou ba strasnou stratou, akej dozili sme sa v nedelu, 7 (spravne 8) augusta t. r.
Na breznianskej historickej evanjelickej fare vydychol o 1. hodine v noci, kratko pred krasnym prebudzajucim sa letnym ranom najvacsi slovensky revolucny basnik, spisovatel, poslanec, predseda Slovenskej narodnej strany a ev. farar Martin Razus, nazvany ceskym novinarom plnym pravom svedomim slovenskeho naroda. –
Vedel som, ze na breznianskej fare je smutno. Poznal som to zo slov basnikovej vernej zeny, starostlivej osetrovatelky a pomocnicky, ktora mi napisala v liste:
Muz ma sa jeden den lepsie, druhy zasa horsie a tak to ide u nas. Pise novely a to mu robi radost.
Videl som, ze sa blizi koniec zivota toho, ktory venoval sa cely svojmu drahomilovanemu narodu slovenskemu, zan od malicka stradal, trpel, mucil sa i neohrozene bojoval, nepoznajuc odpocinku.
Starostlivi osetrujuci lekari uz davnejsie krcili pleciami nad jeho zdravotnym stavom, znepokojujuc najma nas, jeho najblizsich politickych priatelov.
No necakal som, ze uz dnes oznamia mi krute telegramy z Brezna a z Bratislavy hroznu zpravu, ktora mi znemoznila vziat ihned pero do ruky i ked mi povinnost kazala.
Aj prva nedelna zprava nasho rozhlasu bola taka kruta. Hlasatel oznamil s bolnym srdcom, ze Martina Razusa niet medzi zivymi.
V tejto chvili, ked pisem s krutym bolom tieto riadky, modlia sa uz zeny i chlapi slovenski s tazkymi kaucionalmi v slovenskych kostoloch za pokoj a sladky odpocinok toho, ktory tisice modlitieb vyriekol za blaho a pokoj svojho slovenskeho naroda.
Teda svedomie slovenskeho naroda uz nezije!
Uz nebije viac jeho statocne slovenske srdce!
Jeho mrtve telo lezi v posvatnom tichu na breznianskej fare a pri nom stoja v krcovitom placi jeho najdrahsi: vzacna slovenska zena, pani Elena, r. Zochova s mladym synom Martinom a dceruskami.
Nielen oni kvilia a oplakavaju svojho draheho.
Dnes place za velmajstrom slovenskeho slova a svedomim slovenskeho naroda cely slovensky narod bez rozdielu nabozenstva a stavu. Slzy zialu vylievaju vsetci, ktori ho poznali, ba aj ti, ktori ho nepoznali osobne, iba z pocutia alebo citali jeho nadherne, precitene verse, piesne, novely, romany a jeho clanky v nasich narodnych novinach.
Nenariekaju iba vo Vrbici, v Mikulasi, v Pribyline, v Moravskom Lieskovom a v Brezne nad Hronom.
Velky zial nesoviera srdcia iba clenov a privrzencov Slovenskej narodnej strany, ktorej bol zosnuly po dlhe roky predsedom a vodcom. Zaplakali a zaplacu nad tymto velkym novinarom, akych sme nemali od Vajanskeho nielen predplatitelia a citatelia 68 rocnych Narodnych novin.-
A preto vsetci Slovaci, statocne smyslajuci Cesi i Slovania smutime za nim v hlbokom ziali skruseni pred Prozretelnostou Hospodina, slubujuc vernost zasadam nesmrtelneho slovenskeho bojovnika Martina Razusa.-
Ostaneme mu verni najma my slovenski narodniari.

Nech je mu lahka zem nasej drahej Slovenskej krajiny!-

/:napisal Alex. S. Pokan:/

Verejna zbierka

S cielom ziskat na vystavbu pomnika financne prostriedky vypisalo mesto verejnu zbierku, ktora potrva do konca roka 2002. Financne prostriedky mozete odovzdat na dvoch miestach – v Turistickej informacnej kancelarii a v Mestskom urade v Brezne, alebo zaslat do PKB, pobocka Brezno, na c. u. 2002791001/5600 VS-1888. Verejne zbierkove akcie sa uskutocnia i na spomienkovom vecere pri prilezitosti 65. vyrocia umrtia Martina Razusa vo stvrtok 8. augusta v Horehronskom muzeu a na slavnostnom otvoreni noveho namestia.

Aktualny stav:

Na ucet mestskeho uradu prislo od vyhlasenia zbierky dovedna 2170 korun. Za najvyssi doterajsi financny prispevok (100 CAD), ale predovsetkym za mimoriadnu aktivitu pri propagacii myslienky vystavby pomnika Martina Razusa v Brezne a zabezpecovani financnych prostriedkov v Kanade mestsky urad dakuje Pavlovi Datkovi z Windsoru (Ontario). Vysledkom jeho aktivity su i prispevky ostatnych Slovakov v Kanade – panov Budinskeho, Hriesika a Fecku. Na zbierkovych miestach odovzdalo svoje prispevky len niekolko desiatok osob, stav bude znamy az po ukonceni zbierky.

(as) 

Modlitba bezdomovca

Cestickou raka

Bose cesty – kniha poviedok od spisovatela, basnika Igora Gallu, ktory sa narodil v Ondreji nad Hronom (1936), ale ludovu skolu a gymnazium absolvoval v Brezne. Mesto sa mu stalo druhym domovom, a tak i sest poviedok v uvedenej knihe su autorove spomienky na vojnove roky, na zaujimavych, v niektorych pripadoch cudackych ludi.
Bose cesty – vysli tlacou v roku 1980. V tom istom roku bol autor v Brezne, aby si s citatelmi o knihe pohovoril. Nechybal som. Na stretnutie a pamiatku mam v knihe slova: - Stefanovi Giertlimu srdecne venuje – 5. XII. 1980 I. Gallo. Nebol som sam. Vtedy pan Gallo podpisal hodnu kopku svojej knihy.
Po dvoch desiatkach rokov opat listujem stranky knizocky. Uvazujem, preco Bose...? A mozny uzaver moj je takyto. Po druhej svetovej vojne vsetko mozne pochybelo. Ludia, ktori z dedin cupotali do mestecka na jarmok do uradov, skolaci do skol (osobna skusenost) bosymi nohami. Topanocky, cizmy, sandalky, ba i papuce machovky niesli prehodene cez plece (uspora podrazok) a na nohy si ich natiahli pri Baldovskom moste, alebo ak sli od Polhory, Pod zelenym... Setrili, a zda sa, ze k vacsiemu setreniu (voda, plyn, telefon...) nas prinuti i zita sucasnost.
Od roku 1980 tych stretnuti s I. Gallom bolo viac, ale v roku 2002 od januara do juna som jeho verse trikrat cital v novinach Literarny tyzdennik, Slovenske pohlady. Ide o verse velavravne. Dotykaju sa spolocenskeho diania v poslednych rokoch, najma zrodu a mnozstva politickych stran. Basen Zhora nadol tie strany takto podava: Rozsirujeme Oberackove Iniciativy; Spolok Optimistickych Pesimistov; Slovenski Madari Konspiruju... Celkom osemnast “zoskupeni” nam takto ironizujucim sposobom priblizil. I. Gallo v dalsich versoch Brana do nadeje naznacuje, ze pripravuje dalsiu zbierku basni. V nej sa stretneme opat s nasim prostredim Brezna a okolia, aj ked autor uz peknych par rockov zije v Bratislave. Jeho myslienkovy navrat k nam potvrdzuje basen Adresa, ked... Z namestia nic nechybalo. / Bola tu zvonica/ radnica, kostol.../, a pokracuje: Zisiel som ulicou / a zastal pred domom/ z ktoreho som sa vybral / poznavat svet.../ Hladate niekoho?/ Opytal sa ma starec, /posledny v rajtkach/ a nablyskanych cizmach./ Nie povedal som cizmam / a vykrocil Dubravkou / k cintorinu.
Hovori sa, ze clovek v rokoch bilancuje, hodnoti svoju zivotnu cestu. Aj v nasom pripade tomu nasvedcuju basne Piesen, Kde patrime? Kam patrim, Hviezda.
Akoze inac, patri k nam, do nasho prostredia, ktore ho v mladosti napajalo inspiraciou. On to vie, lebo... – Opatrne kracam / zasa hajom, dolinockou / rokmi pospiatky,/ cestickou raka... / Do rodneho kraja...
Poezia je pravda v sviatocnych satach. Tu pravdu v tych satach pan Gallo rozumne rozdava. Aj takto: - Padaju hviezdy z neba, mlcanlivo./ A tie, co sa pasu / na vesmirnych lukach, / zaspavaju tam, / kde nieto noci, nieto dna, / len hlbocina bezodna. / V Bozich rukach... (Piesen).

(sg)

Konecne rastu! V pondelok 29. jula sa dvanastrocny Ivan Harvan z Brezna vybral s otcom a bratom na hriby a na Dobroci nadabil na krasne patorcata (na hornej snimke). Na druhy den bohatu nadielku (na dolnej snimke) vo Valaskej na Potockoch objavila patrocna Dominika Babkova s mamickou.