12. NOVEMBER  2002 Strana 10

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT

S balonom Zeleziarni Podbrezova

na najvacsej balonovej fieste sveta, aka sa organizuje na nasej zemeguli

h0245g.jpg (17478 bytes)(Dokoncenie z minuleho cisla)
Pre Americanov sme aj my tak trochu exoticki vacsina z nich Europu nevidela a velmi matne tusia, kde sa niektore krajiny – okrem Ameriky, nachadzaju. Slovensko malokomu nieco hovorilo. O to viac ich vsak vsetko o nasej krajine zaujimalo. Zdvorilo potom obchadzali otazky okolo nasho rozdelenia s Cechmi a prepojeniana na byvaly Sovietsky zvaz. Zaujali sme ich prinesenymi obrazovymi publikaciami. Napriek blizkosti Rocky Mautains obdivovali nase hory, fascinovala ich vsade pritomna zelen i pre nich neobvykla architektura kulturnych pamiatok v nasich mestach. Mnohi z nich si planovali v blizkosti nasu krajinu navstivit. Mladeho Chrisa, asistenta miestnej televizie, velmi nadchlo nase pozvanie a predstava diskotek bez kontroly uzivania alkoholu. Pani z Texasu sa potesila, ze nebude musiet niest svojim pribuznym kufor plny dzins, lebo u nas ich uz mame plne obchody. Petrovi Hanischinovi a jeho manzelke som vysvetlila, co znamena, ked jeho mama, pochadzajuca z dedinky na vychodnom Slovensku, posiela vsetkych clenov rodiny niekam – co sa vola “rit” a popritom hlasno krici, boze moj. Neviem preco, ale poriadne ich to vydesilo.
A dni plnych lietania a spoznavania Americanov pribudalo. Cas nekompromisne odkrajoval z nasho pobytu. Konecne som aj ja na chvilu odtrhla hladacik fotoaparatu od oka a chytila sa madla horaka nasho balona. Leteli sme s Karolom jednu z atraktivnych sutazi, ktore organizatori vyhlasovali kazdy den. Volala sa Black Jack. Podstatou bolo hodit dva marke na startovu plochu, kde boli rozlozene velke zolikove karty. Vitazom bol ten, kto trafil pokra. Naleteli sme to velmi dobre, ale v kartach ani jeden z nas nie je sampion, a tak sme sa museli uspokojit s uznanlivym potleskom divakov, obkolesujucich toto dejisko diania. Dalsi den som zo zeme povzbudzovala Karola a Lenku pri nalietavani vysokych tyci, na ktorych boli upevnene obaly s cenami – ako cesta okolo sveta, terenne auto, 20 tisic dolarov v hotovosti alebo dreveny dom na kolesach... Bohuzial, v case, ked oni prileteli, nebolo uz na tyciach nic. Ranajsi zrychleny pohyb niektorych americkych posadok, ktore sa este pred skoncenim povinneho brifingu vydali hladat vhodne plochy na start, mi tymto bol vysvetleny. Prileteli v prvej vlne balonov, prahnuci po nejakej obalke a vsetko vzali. “No naco by nam bol dreveny dom na kolesach?”, utesovali sme sa.
Slavnostnu osobitost mal Let narodov. Celym balonovym parkom sa niesla nasa statna hymna a balon Zeleziarni Podbrezova so slovenskou vlajkou sa dvihal za ranneho sera z plochy posiatej pestrofarebnymi balonmi k oblohe ako jeden z prvych. Boli to nezabudnutelne chvile. Silny zazitok som mala zo startu plynovych balonov, nacasovanom na vecer. S mojim kolegom Karolom sa casto prekarame, ze my vlastne nerobime prave balonove lietanie. Riadne lietat balonom, to znamena – lietat tzv. plynaky. Clovek sa musi vystrojit pred letom doslova na prezitie. Samotne naplnanie balona heliom trva niekolko hodin a je velmi drahe. Ucelom takehoto letu je doletiet co najviac do vzdialenosti. Leti sa niekolko dni a start byva spravidla v noci. Najuspesnejsia posadka z dvadsiatky, ktorej pilotov sme vyprevadzali na nocny let aj my, preletela cele USA za tri dni a ich let ukoncil az breh Atlantickeho oceanu vychodne od Washingtonu. Bolo to presne 1738 mil.
“Dajte svoje nohy na oznacene miesto pod vami, vystrite vase ruky pred seba, dlane otocne smerom hore”, pocuvam instrukcie pracovnicky bezpecnostnej sluzby na letisku Albuquerque. Poslusne plnim jej pokyny, s absolutnym dusevnym pokojom, ktory vo mne vyvolava pocit stvorhodinoveho predstihu, s ktorym sme dnes prisli na letisko. Trocha ma znepokojuje pohlad na vyhadzany obsah mojho preplneneho kufra. Obavy vsak vo mne vyvolavala len predstava, ci mi to ta usilovna dusa vsetko dokaze napchat spat. Stalo sa, sikovne ruky v bielych rukavickach vsetko zvladli. Este aj teraz sa v duchu smejem nad zdesenym vyrazom v ociach Slovakov, zijucich v sucasnosti v Albuquerque, ktori nas boli navstivit v nasom hoteli a nasli nas napchavat s madarskou salamou pri kalisku pravej slovenskej slivovice. Nechapali, ako sme to mohli do Ameriky priniest. V tejto chvili to nechapem uz ani ja!
V dialke sa stracajuce Skaliste hory a nedozierne prerie, ktorymi su obklopene. Miname Santa Fe, hlavne mesto Noveho Mexika, z ktoreho sa pred mnohymi rokmi vozy s pristahovalcami pohli osidlovat dnesnu Ameriku. Nadherne vyzera zapadajuce slnko nad obrovskymi plochami poli v okoli Denveru. Obdivujem ich zvlastne geometricke tvary. Jedny su doslova pravitkom orezane do stvorca alebo obdlznika, ine vyzeraju ako obrovske kruhy. Podvedome na nich hladam znamenia inych civilizacii. Ked uz takmer vsetci pasazieri nocnej linky do Europy spia, telo mi zmeravie pri pohlade na zvlastny svit nad severnou castou oceanu. Obrovske stlpy svetla odrezane od tmavej hladiny oceanu su nadpozemsky posobive. Snivalo sa mi, alebo som skutocne videla polarnu ziaru?

A. Nociarova

Schvalili plan

Klub slovenskych turistov pri SK Helpa na svojom ostatnom zasadnuti prerokoval a schvalil plan vyrocnych podujati na rok 2003. Uvadzame ho v predstihu, aby si jednotlive organizacie v okoli mohli podujatia zahrnut do svojich planov cinnosti a aby sa v regione neplanovali v jednom termine viacere akcie: 22. februara - 23. rocnik Potuliek helpianskym chotarom (lyze, peso); 2. augusta - 28. rocnik Vystupu na Velky bok (peso); 4. oktobra - 23. rocnik Od Vahu k Hronu (moto, peso); 31. decembra - 18. rocnik Silvestrovskeho vystupu na Velku Vapenicu (peso).
Podrobnejsie informacie ziskate u predsedu SK Jozefa Fila (Caneckeho 794, 976 68 Helpa, c. t. 6186388).

Mgr. Jozef Pupis

Korculovanie na zimnom stadione

V piatok 8. novembra otvorili sezonu verejneho korculovania na zimnom stadione v Brezne. V stredu sa sportova verejnost moze korculovat od 16.30 do 18.30 v piatok od 17.00 do 18.45, v sobotu od 14.15 do 16.00 a od 16.30 do 18.30, v nedelu od 14.30 do 16.30.

Z kolkarskej drahy

I. liga zien
Tatran Spisska Nova Ves – ZP Sport Podbrezova 3138:3013 (rozdiel 125 zvalenych kolov) E. Babelova 488, E. Hiadlovska 506, D. Kyselicova 489, I. Vankova 493, K. Micanova 487, K. Valigurova 550.
Domace hracky potvrdili kvalitu a hernu pohodu, v ktorej pokracuju. Z hracok ZP Sport treba vyzdvihnut vykon K. Valigurovej 550 zvalenych kolov.
I. liga muzov
ZP Sport Podbrezova B – Inter Bratislava C 5601:5307 (rozdiel 294 zvalenych kolov), P. Pavlecko 936, J. Stacho 873, T. Dilsky 934, G. Knapp 975, P. Jakubec 960, J. Kutik 923.
B-druzstvo posilnene o Knappa a dorastenca Dilskeho dokazalo porazit supera rozdielom triedy.
Cez vikend 9. a 10. novembra sa v rakuskom Klagenfurte uskutocnil Svetovy pohar jednotlivcov a zmiesanych dvojic v kolkoch. Druzstvo Slovenska zastupoval hrac ZP Sport Radoslav Foltin. Vykonom 994 zvalenych kolov obsadil vo finale 4. nepopularne miesto, ked na tretieho Rumuna Lupu stracal 19 kolov. Aj tak vsak potvrdil, ze Slovaci patria do svetovej kolkarskej spicky. Zmiesana dvojica Foltin – Koysova (zo Sucian) obsadila taktiez 4. priecku (len o 18 kolov menej ako tretia rakuska dvojica).

Jan Daucik


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT